Verzia z 13:45, 5. január 2016 upraviť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací typo gram, replaced: - → – , zatiaľčo → zatiaľ čo, pred Kr. → pred Kr. (6), replaced: )6 → ) 6 (6) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:19, 29. december 2017 upraviť vrátiť Luppus (diskusia \| príspevky) 32 392 editací wikilinky, drobné Ďalšia úprava →
Riadok 38: Solón svojimi reformami umožnil prístup novým silným a vplyvným skupinám obyvateľov (remeselníci, obchodníci) k politickej moci. Dočasne tak zmiernil napätie medzi rodovou aristokraciou a remeselníkmi a obchodníkmi. Chudobní občania však neboli spokojní s reformami, pretože Solón, aj keď ich vykúpil z otroctva, im nepridelil pôdu a preto sa museli prenajímať ako lacné pracovné sily. Ani rodová aristokracia nebola príliš spokojná s reformami, pretože stratila monopol na politickú moc. Definitívne zlomila moc rodovej aristokracie až [[~~tzranis~~Tyrania (Grécko)\|tyranida]] [[~~Peisistratovci~~Peisistratos (aténsky politik)\|~~Peisistratovcov~~Peisistrata]] (541 – 510 pred Kr.) a [[Kleisthenes (Atény)\|Kleisthenova]] reforma z rokov 509 alebo 508 pred Kr. == Po ústave == Po príprave jednotlivých zákonov ich dal Solón schváliť na ľudovom zhromaždení. Aby zabránil tomu, že by sa zákony rýchlo menili, dal odhlasovať aj zákon o tom, že desať rokov Aténčania na jeho zákonoch nebudú nič meniť. Po schválení zákonov Solón opustil Atény, aby ho Aténčania nedonútili meniť vlastné zákony (podľa starého zvyku navrhovateľ zákona ho mohol meniť). Odcestoval opäť na Východ, predovšetkým do [[Staroveký Egypt\|Egypta]]a. Podľa neskoršej tradície, zachovanej u [[Platón]]a, sa vraj Solón v Egypte zoznámil s egyptskými kňazmi, ktorí mu sprostredkovali informácie o pradávnych dejinách Atén a o ich bojoch s obyvateľmi bájnej [[Atlantída\|Atlantídy]]. Cez svojich príbuzných sa o Atlantíde dozvedel aj Platón a písal o nej vo svojich dialógoch Timaios a Kritias. Potom išiel na [[Cyprus]] a do [[Sardy\|Sárd]] (hlavné mesto Lýdie), kde podľa Herodota vraj mal (historicky nemožné) stretnutie s kráľom [[Kroisos\|Kroisom]] (Croesom), kde hovorili o ničotnosti ľudského šťastia. Navštívil aj veľa maloázijských mestských štátov. Riadok 49: Po vyše 10 rokoch sa vrátil do Atén, podľa niektorých zdrojov pred Peisistratovou tyranidou (podľa iných až počas nej). Väčšinou sa uvádza, že sa snažil aktívne zabrániť (svojmu priateľovi) Peisistratovi v nastolení tyranidy 561/560, ale márne. Peisistratos však ponechal časť z jeho ústavy a prejavoval Solónovi úctu. Posmrtne bol Solón zaradený medzi tzv. „siedmich mudrcov“ (podľa antickej tradície patria medzi nich sedmi myslitelia, ktorými začínajú dejiny gréckej filozofie a kultúry). Jeho pozostatky boli na jeho žiadosť spálené na Salamíne a popol bol tamtiež rozptýlený. Ako [[gnóma]] sa mu prisudzuje text: "Ničoho príliš" (medén agán) == Literárne pôsobenie ==

Solón: Rozdiel medzi revíziami