Veľká proletárska kultúrna revolúcia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie článku |
linky, preklepy |
||
Riadok 2:
== Príčiny ==
Oficiálnym zámerom kultúrnej revolúcie bolo "vymetenie kapitalizmu" v [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strane Číny]]. Skutočnou príčinou kampane však bola postupná strata vplyvu Maa [[Mao Ce-tung|Ce-tunga]] na chod štátu a jeho postupné zatlačovanie do ústrania novou generáciou čínskych komunistov.
== Priebeh ==
Kampaň bola zahájená v auguste [[1966]] na 11. plenárnom zhromaždení 8. ústredného výboru [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], kde [[Mao Ce-tung|Mao]] uverejnil krátky komentár nazvaný Bombardujte hlavný stan, ktorý vyšiel ešte v ten istý deň v Ľudovom denníku. Ich aktérmi okrem [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]] sa stal armádny maršal Lin Piao a tzv. banda štyroch na čele s Maovou manželkou [[Ťiang Čching]]. Bola označená za "plnokrvnú revolúciu v mene pracovnej triedy".
Kampaň bola zameraná proti štyrom prežitkom - starému mysleniu, kultúre, obyčajom a návykom; okrem toho proti vtedajším politickým špičkám - Liou Šao-čchiovi a Teng Siao-pchingovi V praxi ďalej naviac proti všetkým typom autorít, zahraničným diplomatom, inteligencii a úspešným občanom. Hnacou silou tejto revolúcie sa stala mládež (na rozdiel od tradičnej čínskej revolučnej sily - roľníctva), ktorá vytvorila tzv. červené gardy. Ich cieľom bolo brániť kult [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]] a likvidovať odporcov revolúcie.
Riadok 13:
Krutosti červených gárd dokladá napríklad priebeh výsluchov, pri ktorých bolo priznanie vynútené až 75 rôznymi druhmi mučenia. Disidentom odsúdeným na smrť bola pred verejnou popravou preťatá priedušnica a nahradená oceľovou trubicou - aby mohli dýchať, ale nemohli kričať protištátne heslá.
V závere kultúrnej revolúcie začali dokonca jednotlivé frakcie červených gárd bojovať medzi sebou o to, ktorá lepšie bráni Maovu revolúciu. Situácia
V období kultúrnej revolúcie nedošlo iba k spoločenským zmenám, ale aj k "reforme" umenia. Okrem oficiálneho výtvarného umenia, ktoré ilustrovali výjavy z Dlhého pochodu a ďalších komunistických úspechov, bola tiež ideologizovaná aj tradičná pekingská opera. V jej premene sa angažovala Maova žena, bývala herečka, [[Ťiang Čching]]. Bolo napísaných celkovo osem nových revolučných hier. Namiesto obvyklých hrdinov v nich vystupovali členovia komunistickej strán a dôstojníci Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády.
| |||