Banícka akadémia: Rozdiel medzi revíziami

'''Banská akadémia v Banskej Štiavnici''' bola banská akadémia založená v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] (''Banská Štiavnica'') medzi rokmi 1762 a 1770.

Priamym predchodcom Banskej akadémie bola ''Banská škola'' (''Berg Schola''), založená v r. 1735, ktorá spočiatku stavala na starších formách vzdelávania budúcich banských úradníkov. V reakcii na žiadosť pražského banského úradníka '''Jana Tadeáša Antonína Peithnera''' rozhodli viedenské centrálne úrady na konci roku 1762 o zriadení ''praktickej banskej školy'' pre celú habsburskú monarchiu. Táto inštitúcia, ktorá bola na začiatku realizovaná v skromnejšej forme, sa do roku 1770 postupne rozrástla na komplexnú banskú akadémiu (názvy: do roku 1770 ''praktická škola, ''1770-1846 ''Banská akadémia'', 1846-1904 ''Banícka a lesnícka akadémia'', 1904-1919 ''Vysoká škola banícka a lesnícka ).''

V roku 1763 bol za prvého profesora (na katedre chémie, mineralógie a metalurgie) vymenovaný [[Mikuláš Jacquin|'''Mikuláš Jozef von Jacquin''']], viedenský botanik a chemik pochádzajúci z Rakúskeho Nizozemska. Prednášať začal však až o rok neskôr. V 1765 viedenská dvorská komora povolala '''Mikuláša Podu z Neuhausu''', jezuitského otca zo Štajerského Hradca na novozriadenú katedru [[Matematika|matematiky]], [[Fyzika|fyziky]] a [[Mechanika|mechaniky]]. A konečne ako posledný profesor v tejto počiatočnej fáze Banskej akadémie získal [[Krištof Traugott Delius|'''Krištof Traugott Delius''']] katedru banského inžinierstva a kameralistiky (účtovníctva). Po vzniku tejto tretej katedry bola ponuka odbornej prípravy podľa vtedajšieho členenia náuky o baníctve úplná. Celé štúdium získalo záväzný rámec v podobe študijného plánu a škola bola (pravdepodobne po vzore Freibergu) premenovaná na ''Banskú akadémiu''. V rovnakom čase ako Banská akadémia vo Freibergu v Sasku založená v rokoch 1765/66 tak vznikla prvá akademická inštitúcia odbornej prípravy v oblasti montanistiky (náuky o baníctve).

Najmä v oblasti chemických vied malo vzdelávanie vysokú medzinárodnu povesť. Pod vedením Jacquinových nasledovníkov [[Giovanni Antonio Scopoli|'''Giovanniho Antonia Scopoliho''']] a '''Antona Leopolda von Rupprechta''' mal praktický výcvik v laboratóriu aj naďalej zásadný význam. To si získalo uznanie aj u zahraničných návštevníkov.

Prudký nárast iné možností technického vzdelávania v prvej polovici 19. storočia, veľká kríza v revolučných rokoch 1848/1849, keď sa väčšina študentov presunula na novú Montanistickú vysokú školu v [[Leoben|Leobene]], dnešnú Montánnu univerzitu v Leobene, a maďarizácia vyučovania po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v roku 1867,]] vytlačili akadémiu do pozadia, čo sa spojilo aj s ústupom baníctva v Banskej Štiavnici. Okolo roku 1900 vzniklo niekoľko neúspešných iniciatív premiestniť túto vysokú školu z Banskej Štiavnice do Budapešti.

Vznik [[Česko-Slovensko|Československa]] v zime 1918/19 nakoniec viedol v nasledujúcom roku k odchodu profesorov do [[Šopron|Šoprone]] v Maďarsku, kde táto škola existuje až dodnes ako Západomaďarská univerzita. V rokoch 1950-1957 sa Fakulta baníctva presunula do [[Miškovec|Miškovca]], kde vznikla Univerzita ťažkého priemyslu, zatiaľ čo Fakulta lesníctva zostala v Šoproni. Na Slovensku sa k duchovnému dedičstvu Banskej akadémie hlási '''Fakulta Baníctva, ekológie a riadenia TU Košice''', čo potvrdila Deklarácia pokračovateľov duchovného dedičstva slávnej Baníckej akadémie v roku 2001. V areáli akadémie v Banskej Štiavnici bola po odsunutí Banskej akadémie do Šoprone založená chemická, banícka a lesnícka odborná škola, ktoré tam čiastočne fungujú až dodnes.

* Marián Hutňan: [https://hnonline.sk/expert/44083-banictvo-nie-je-len-o-farani ''Baníctvo nie je len o fáraní''] (rozhovor s dekanom Fakulty Baníctva, ekológie a riadenia TU Košice, HN Copernicus 2002  <nowiki>https://hnonline.sk/expert/44083-banictvo-nie-je-len-o-farani</nowiki>

* Oslavy 250. výročia založenia Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, 2012 <nowiki>[https://www.fchpt.stuba.sk/sk/diani-na-fchpt/aktuality/oslavy-250.-vyrocia-zalozenia-banskej-akademie-v-banskej-stiavnici.html?page_id=3188</nowiki> Oslavy 250. výročia založenia Banskej akadémie v Banskej Štiavnici], Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, 2012

* Peter Konečný: ''Montanistické vzdelávania v habsburskej monarchii, 1763-1848.'' In: Hartmut Schleiff, Peter Konečný (eds.): ''Staat, Bergbau und Bergakademie. Montanexperten im 18. und frühen 19. Jahrhundert (= Vierteljahrschrift für Sozial- und Wirtschaftsgeschichte. Beihefte. 223). Franz Steiner, Stuttgart 2013, <nowiki>ISBN 978-3-515-10364-0</nowiki>, Sstr. 95–124.Štátu, baníctvo a banícka Akadémia. Banských odborníkov v 18. storočí. a na začiatku 19. storočia. Storočia'' (= ''Štvrťročné pre Sociálne a hospodárske dejiny. Doplnky.'' 223). Franz Steiner, Stuttgart 2013, ISBN 978-3-515-10364-0, s. 95-124.

* Nové legendy na národnom zozname, 2014 <nowiki>[http://szellemikulturalisorokseg.hu/index0.php?name=hir_140923_oroksegi_elem</nowiki> Nové legendy na národnom zozname], maďarský Inštitút duchovného dedičstva, 2014