Banícka akadémia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia |
|||
Riadok 1:
[[Súbor:Banská_Štiavnica_-_pam._budova_-_Radničné_nám._16.jpg|náhľad|Bývalé sídlo rektorátu na konci 19. storočia.]]
'''Banícka akadémia''' alebo '''Banská akadémia''' (názvy: do roku 1770 ''praktická škola'', 1770{{--}}1846 ''Banícka akadémia'', 1846{{--}}1904 ''Banícka a lesnícka akadémia'', 1904{{--}}1919 ''Vysoká škola banícka a lesnícka'') bola akadémia založená v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] medzi rokmi 1762 a 1770.
== História ==
Priamym predchodcom Baníckej akadémie bola ''Banská škola'' (''Berg Schola''), založená v roku 1735, ktorá spočiatku stavala na starších formách vzdelávania budúcich banských úradníkov. Jej prvým profesorom bol [[Samuel Mikovíni|'''Samuel Mikovíni''']]. V reakcii na žiadosť pražského banského úradníka '''Jana Tadeáša Antonína Peithnera''' rozhodli viedenské centrálne úrady na konci roku 1762 o zriadení ''praktickej baníckej školy'' pre celú habsburskú monarchiu. Táto inštitúcia, ktorá bola na začiatku realizovaná v skromnejšej forme, sa do roku 1770 postupne rozrástla na komplexnú banícku akadémiu
V roku 1763 bol za prvého profesora (na katedre chémie, mineralógie a metalurgie) vymenovaný [[Mikuláš Jacquin|'''Mikuláš Jozef von Jacquin''']], viedenský botanik a chemik pochádzajúci z Rakúskeho Nizozemska. Prednášať začal však až o rok neskôr. V 1765 viedenská dvorská komora povolala '''Mikuláša Podu z Neuhausu''', jezuitského otca zo Štajerského Hradca na novozriadenú katedru matematiky, fyziky a mechaniky. A konečne ako posledný profesor v tejto počiatočnej fáze Baníckej akadémie získal [[Krištof Traugott Delius|'''Krištof Traugott Delius''']] katedru banského inžinierstva a kameralistiky (účtovníctva). Po vzniku tejto tretej katedry bola ponuka odbornej prípravy podľa vtedajšieho členenia náuky o baníctve úplná. Celé štúdium získalo záväzný rámec v podobe študijného plánu a škola bola (pravdepodobne po vzore Freibergu) premenovaná na ''Banícku akadémiu''. V rovnakom čase ako Banícka akadémia vo Freibergu v Sasku založená v rokoch 1765/66 tak vznikla prvá akademická inštitúcia odbornej prípravy v oblasti montanistiky (náuky o baníctve).
Riadok 13:
Prudký nárast iných možností technického vzdelávania v prvej polovici 19. storočia, veľká kríza v revolučných rokoch 1848/1849, keď sa väčšina študentov presunula na novú Montanistickú vysokú školu v [[Leoben]]e, dnešnú Montánnu univerzitu v Leobene, a maďarizácia vyučovania po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v roku 1867, vytlačili akadémiu do pozadia, čo sa spojilo aj s ústupom baníctva v Banskej Štiavnici. Okolo roku 1900 vzniklo niekoľko neúspešných iniciatív premiestniť túto vysokú školu z Banskej Štiavnice do Budapešti.
Vznik [[Česko-Slovensko|Československa]] v zime 1918/19 nakoniec viedol v nasledujúcom roku k odchodu profesorov do [[Šopron]]u v Maďarsku, kde táto škola existuje až dodnes ako Západomaďarská univerzita. V rokoch 1950{{--}}1957 sa Fakulta baníctva presunula do [[Miškovec|Miškovca]], kde vznikla Univerzita ťažkého priemyslu, zatiaľ čo Fakulta lesníctva zostala v Šoprone. Na Slovensku sa k duchovnému dedičstvu Baníckej akadémie hlási
Banícka akadémia v Banskej Štiavnici má v Maďarsku dodnes silnú povesť. V roku 2014 boli tradície štiavnických študentov, zachovávané na univerzitách v Šoprone a Miškovci, zaradené na zoznam maďarského duchovného kultúrneho dedičstva.
| |||