Banícka akadémia: Rozdiel medzi revíziami

Priamym predchodcom Baníckej akadémie bola ''Banská škola'' (''Berg Schola''), založená v roku 1735, ktorá spočiatku stavala na starších formách vzdelávania budúcich banských úradníkov. Jej prvým profesorom bol [[Samuel Mikovíni|'''Samuel Mikovíni''']]. V reakcii na žiadosť pražského banského úradníka '''Jana Tadeáša Antonína Peithnera''' rozhodli viedenské centrálne úrady na konci roku 1762 o zriadení ''praktickej baníckej školy'' pre celú habsburskú monarchiu. Táto inštitúcia, ktorá bola na začiatku realizovaná v skromnejšej forme, sa do roku 1770 postupne rozrástla na komplexnú banícku akadémiu. Vyučovacím jazykom akadémie bola do roku 1867 nemčina, potom maďarčina.

V roku 1763 bol za prvého profesora (na katedre chémie, mineralógie a metalurgie) vymenovaný [[Mikuláš Jacquin|'''Mikuláš Jozef von Jacquin''']], viedenský botanik a chemik pochádzajúci z Rakúskeho Nizozemska. Prednášať začal však až o rok neskôr. V 1765 viedenská dvorská komora povolala '''Mikuláša Podu z Neuhausu''', jezuitského otca zo Štajerského Hradca na novozriadenú katedru matematiky, fyziky a mechaniky. A konečne ako posledný profesor v tejto počiatočnej fáze Baníckej akadémie získal [[Krištof Traugott Delius|'''Krištof Traugott Delius''']] katedru banského inžinierstva a kameralistiky (účtovníctva). Po vzniku tejto tretej katedry bola ponuka odbornej prípravy podľa vtedajšieho členenia náuky o baníctve úplná. Celé štúdium získalo záväzný rámec v podobe študijného plánu a škola bola (pravdepodobne po vzore Freibergu) premenovaná na ''Banícku akadémiu''. V rovnakom čase ako Banícka akadémia vo Freibergu v Sasku založená v rokoch 1765/66 tak vznikla prvá akademická inštitúcia odbornej prípravy v oblasti montanistiky (náuky o baníctve).

Najmä v oblasti chemických vied malo vzdelávanie vysokú medzinárodnú povesť. Pod vedením Jacquinových nasledovníkov [[Giovanni Antonio Scopoli|'''Giovanniho Antonia Scopoliho''']] a [[Anton Ruprecht|'''Antona Leopolda von Rupprechta''']] mal praktický výcvik v laboratóriu aj naďalej zásadný význam. To si získalo uznanie aj u zahraničných návštevníkov.

Prudký nárast iných možností technického vzdelávania v prvej polovici 19. storočia, veľká kríza v revolučných rokoch 1848/1849, keď sa väčšina študentov presunula na novú Montanistickú vysokú školu v [[Leoben]]e, dnešnú Montánnu univerzitu v Leobene, a maďarizácia vyučovania po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v roku 1867, vytlačili akadémiu do pozadia, čo sa spojilo aj s ústupom baníctva v Banskej Štiavnici. Okolo roku 1900 vzniklo niekoľko neúspešných iniciatív premiestniť túto vysokú školu z Banskej Štiavnice do Budapešti.