Banícka akadémia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia |
wikilinky |
||
Riadok 13:
Prudký nárast iných možností technického vzdelávania v prvej polovici 19. storočia, veľká kríza v revolučných rokoch 1848/1849, keď sa väčšina študentov presunula na novú Montanistickú vysokú školu v [[Leoben]]e, dnešnú Montánnu univerzitu v Leobene, a maďarizácia vyučovania po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v roku 1867, vytlačili akadémiu do pozadia, čo sa spojilo aj s ústupom baníctva v Banskej Štiavnici. Okolo roku 1900 vzniklo niekoľko neúspešných iniciatív premiestniť túto vysokú školu z Banskej Štiavnice do Budapešti.
Vznik [[Česko-Slovensko|Československa]] v zime 1918/19 nakoniec viedol v nasledujúcom roku k odchodu profesorov do [[Šopron]]u v Maďarsku, kde táto škola existuje až dodnes ako Západomaďarská univerzita. V rokoch 1950{{--}}1957 sa Fakulta baníctva presunula do [[Miškovec|Miškovca]], kde vznikla Univerzita ťažkého priemyslu, zatiaľ čo Fakulta lesníctva zostala v Šoprone. Na Slovensku sa k duchovnému dedičstvu Baníckej akadémie hlási Fakulta Baníctva, ekológie a riadenia TU Košice, čo potvrdila Deklarácia pokračovateľov duchovného dedičstva slávnej Baníckej akadémie v roku 2001. V [[Banícka a lesnícka akadémia (súbor budov)|areáli akadémie v Banskej Štiavnici]] bola po odsunutí Baníckej akadémie do Šopronu založená chemická, banícka a lesnícka odborná škola, ktoré tam čiastočne fungujú až dodnes. Tento [[Banícka a lesnícka akadémia (
Banícka akadémia v Banskej Štiavnici má v Maďarsku dodnes silnú povesť. V roku 2014 boli tradície štiavnických študentov, zachovávané na univerzitách v Šoprone a Miškovci, zaradené na zoznam maďarského duchovného kultúrneho dedičstva.
| |||