Verzia z 20:29, 2. apríl 2017 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 090 editací d →‎Sklonok života a rodinný život: wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:32, 2. január 2018 upraviť vrátiť Gepetito (diskusia \| príspevky) S právom rollback 66 896 editací wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 2: \|Meno = Dionýz Štúr \|Portrét =Dionyz Stur.png \|Popis osoby = slovenský geológ a paleontológ▼ ~~\|Veľkosť obrázka =230px~~ ▲\|Popis = slovenský geológ a paleontológ \|Dátum narodenia = [[2. apríl]] [[1827]] \|Miesto narodenia = [[Beckov (obec)\|Beckov]], [[Rakúske cisárstvo]] Řádek 9 ⟶ 8: \|Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] \|}} '''Dionýz Štúr''' (* [[2. apríl]] [[1827]], [[Beckov (obec)\|Beckov]] – † [[9. október]] [[1893]], [[Viedeň]]) bol [[Slovensko\|slovenský]] [[geológ]] a [[paleontológ]], riaditeľ [[Ríšsky geologický ústav\|Ríšskeho geologického ústavu]] vo [[Viedeň\|Viedni]]. Zaoberal sa geologickým mapovaním a fytopaleontológiou [[Rakúsko\|Rakúska]], [[Česko\|Čiech]], [[Morava (región)\|Moravy]] a [[Slovensko\|Slovenska]]. == Životopis == === Mladosť === Narodil sa v [[Beckov (obec)\|Beckove]] v učiteľskej rodine Jozefa Štúra a Jany (Johanky) rodenej ~~[[Rizner]]ovej~~Riznerovej. Pokrstený bol ako Dionysus Rudolphus Josephus. Jeho otec Jozef pochádzal z trenčianskej rodiny Štúrovcov, bol synom Jána Štúra. Dionýzov otec Jozef Štúr bol bratranec [[Samuel Štúr\|Samuela Štúra]], Dionýz a [[Ľudovít Štúr]] boli teda bratranci v druhom stupni príbuzenstva.<ref name="Štúrovci">Horváth, P., 1983, ''Trenčín a rodina Štúrovcov. Pôvod rodiny Ľudovíta Štúra.'' Trenčianske múzeum, Trenčín, s. 61-64</ref>. Dionýz mal viacerých starších súrodencov: Ľudovít Jozef (zomrel v novorodeneckom veku), Karolína (zomrela bezdetná v roku 1848), Karol (zomrel v novorodeneckom veku).<ref name="Štúrovci"/>. Na strednú školu chodil v [[Modra\|Modre]], kde sa v 12 rokoch presťahoval s rodičmi a sestrou. Študoval aj na [[Evanjelické lýceum (Bratislava, Vranovská 2)\|evanjelickom lýceu]] v [[Bratislava\|Bratislave]]. V roku [[1844]] začal navštevovať viedenskú polytechniku, kde študoval [[matematika\|matematiku]], [[fyzika\|fyziku]] a [[chémia\|chémiu]]. Neskôr, ovplyvnený prof. [[Viliam Haidinger\|Viliamom Haidingerom]] sa začal zaujímať o [[prírodná veda\|prírodné vedy]].<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. === Odborná činnosť === V roku [[1846]] nastúpil do múzea Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo. V roku [[1847]] získal na základe svojej predošlej vedeckej činnosti štipendium a začal študovať na [[~~Lesnícka a banícka~~Banícka akadémia ~~(Banská Štiavnica)~~\|Banskej akadémii]] v [[Banská Štiavnica\|Štiavnici]]. V tomto období uverejnil svoju prvú vedeckú prácu o geológii okolia Bratislavy a [[Modra\|Modry]].<ref name="Barica et al.">Barica, J., 2004: ''[[Malý slovenský panteón vedy a techniky]]''. Úrad priemyselného vlastníctva SR, Bratislava, s. 81-82</ref> Po jej absolvovaní sa vrátil naspäť do Viedne. V roku [[1849]] bol založený [[Ríšsky geologický ústav vo Viedni\|Ríšsky geologický ústav]], kde nastúpil v roku [[1850]]. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na [[fytopaleontológia\|fytopaleontológiu]], v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ. V roku 1877 sa stal Štúr zástupcom riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu<ref name="Barica et al."/>. Po ôsmich rokoch, v [[1885]] sa stal i jeho riaditeľom. Túto funkciu zastával až do roku [[1892]]. Publikoval okolo 300 vedeckých prác. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, i pred vydaním [[O pôvode druhov\|Darwinovho diela]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Viedol korešpondenciu s viacerými významnými vedcami svojej doby, ako bol [[Roderick Murchison\|Murchison]], [[Charles Lyell\|Lyell]], [[Charles Robert Darwin\|Darwin]], či [[Jan Evangelista Purkyně\|Purkyňe]] alebo [[Jan Křtitel Kašpar Palacký\|Palacký]]<ref name="život a dielo"/>. Zaujímal sa o problémy Slovákov, bol signatárom [[Memorandum národa slovenského\|Memoranda slovenského národa]], podieľal sa na zakladaní Matice Slovenskej i gymnázií<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Publikoval na Slovensku, odborné práce najmä vo Viedni. Písal aj pod pseudonymami Diviš Štúr a Škorpion. Riadok 54: {{DEFAULTSORT:Štúr, Dionýz}} ~~[[Kategória:Narodenia v 1827]]~~ ~~[[Kategória:Úmrtia v 1893]]~~ [[Kategória:Osobnosti z Beckova]] [[Kategória:Slovenskí geológovia]] [[Kategória:Slovenskí paleontológovia]] [[Kategória:Absolventi Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici]] [[Kategória:Osobnosti s ulicami podľa celého mena]]

Dionýz Štúr: Rozdiel medzi revíziami