Klavír: Rozdiel medzi revíziami

'''Klavír''' (zastarano '''fortepiano''', hovorovo '''piano'''; z {{vjz|lat|Claves|kľúče, klávesy}}) je rozmerný [[strunový nástroj|strunový]] [[hudobný nástroj]]. <ref>Jeho [[zvuk]] vzniká chvením strún, zosilňovaným rezonančnou doskou (ozvučnicou), nad ktorou sú napäté struny. Struna sa uvádza do znenia prostredníctvom pôsobenia na kláves a k nemu pridaný zložitý súbor klávesovej mechaniky zakončenej kladivkom.</ref> Jeho [[zvuk]] vzniká chvením strún, zosilňovaným rezonančnou doskou (ozvučnicou), nad ktorou sú napäté struny. Struna sa uvádza do znenia prostredníctvom pôsobenia na kláves a k nemu pridanýpridanému zložitýzložitému súborsúboru klávesovej mechaniky zakončenej kladivkom. Klavirista pôsobí na klávesy (pokryté slonovinou či ebenovým drevom) a privádza do pohybu sústavu drevených kladiviek potiahnutých vrstvami plsti. Kladivká v rôznej rýchlosti narážajú do strún, ich kmitanie sa prenáša na rezonančnú dosku nástroja a vzniká znenie hudobných tónov. Klavír vďaka veľkému tónovému rozsahu, svojej rôznorodej kvalite zvuku i tónovej intenzite môže byť dosť všestranne používaný ako sólový i sprievodný nástroj či ako súčasť [[orchester|orchestra]]. Slovo klavír znamená pôvodne rad klávesov čiže klaviatúru („klávesnicu“). V tomto význame sa používa napríklad ako synonymum na označenie manuálu pri [[organ|organoch]] a iné (t. j. napr. trojmanuálové organy majú tri manuály, čiže tri klavíry, čembalo dve klaviatúry, čiže dva klavíry). V širšom slova zmysle sa tento termín začal v minulosti používať na všetky klávesové nástroje, akými sú napr. [[čembalo]], [[spinet]] a pod., lebo hudobný skladateľ venoval svoju skladbu pre „klavír“ bez toho, aby bližšie špecifikoval, o aký nástroj ide. V súčasnosti sa týmto termínom myslí väčšinou fortepiano. Slová piano a pianoforte (a ich odvodeniny) pochádzajú z talianskych slov ''piano'' (potichu) a ''forte'' (nahlas) a vyjadrovala prednosť tohto nástroja meniť intenzitu produkovaného zvuku v závislosti od sily pôsobiaceho prsta, ruky či celého ramena na kláves.

Po [[barok]]u nasledovali ďalšie hudobné obdobia a klavíru sa začala venovať čoraz väčšia pozornosť. Zažíval rozkvet v tvorbe velikánov hudobného klasicizmu i romantizmu. Jeho rýchly rozvoj nastal v [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]], keď získal podobu, akú si zachoval dodnes. V 19. storočí sa rozvíjala aj priemyselná výroba nástroja, ktorá v mnohých krajinách sveta sledovala jeho vzrastajúcunarastajúcu obľubu. V danom období nechýbal takmer v žiadnom meštiackom dome. Narastal počet profesionálnych klaviristov, hudobných amatérov, obľube nástroja zodpovedal i vývoj počtu súkromných pedagógov ako aj inštitucionalizovaného umeleckého školstva konzervatoriálneho typu. Hudobní skladatelia boli z veľkej väčšiny vynikajúci klaviristi a tak nečudo, že nástroju venovali množstvo vlastnej tvorby. Ba niektorí skladatelia tvorili skladby takmer výlučne pre klavír, napr. John Field, [[Fryderyk Chopin]]. Ani s príchodom modernej hudby sa klavír neocitol v úzadí, práve naopak. Klavír je mimoriadne obľúbený nástroj, preto ho môžete počuť vo viacerých hudobných štýloch, pre jeho vynikajúci [[Hlas (zvukový prejav)|zvuk]], ktorý v mnohých ľuďoch evokuje zaujímavý pocit.

* ''Kostra'': Majú podobný tvar (tvar krídla), ale kostra Anglickéhoanglického nástroja je prispôsobená na znižovanie napätia strún, kým Viedenskýviedenský nástroj má kostru skôr ako dekoráciu.

Moderný klavír má dve základné podoby: krídlo a pianino. Obidva tieto druhy môžu mať veľa rôznych druhov, v závislosti na veľkosti, tvaru či použitom materiále. Okrem toho sa v minulosti vyskytovali iné, špecifické konštrukcie, od ktorých sa dnes už viac-menej upustilo (napr. tzv. žirafí krk). U menších klavírov býva pri obidvoch podobách kríženie strún a delená kobylka.