Gotika: Rozdiel medzi revíziami

Vrcholom celého sochárskeho úsilia sa stala Baldachýnová alebo aj stĺpová plastika, ktorá otvorila nové cesty k vývoju sochárskej disciplíne. Jej počiatky môžeme hľadať podobne ak v architektúre na bazilike Saint-Denis v Paríži, pre ktorú pravdepodobne Opat Suger navrhol skupinu sôch na ostení západného portálu. Tie sa bohužiaľ nedochovali a existujú len kreslené záznamy. Podobný typ sochy, ktorý sa nám dochoval, však môžeme pozorovať na západnom portály Katedrály Notre-Dame v Chartres. Veľký vplyv na zobrazované námety malo šírenie nového mariánskeho kultu (zbožnosti Panny Márie). Popri výjavov z Kristovho života sa v gotike čoraz viac začali objavovať námety zo života Panny Márie (Kladenie do hrobu, Nanebovstúptenie). Okolo roku 1200 sa do západnej Európy dostáva vplyv Byzantského/východoeurópskeho umenia a následne sa taktiež obnovuje záujem o umenie antické. Spočiatku sa tieto nové princípy šíria predovšetkým v maliarstvo a umeleckom remesle, avšak čoskoro nato sa začínajú aplikovať aj na sochárske práce. Vrchol tohto snaženia môžeme pozorovať na sochách katedrály Notre-Dame v Amiens. Od polovice 13. storočia sa začalo od antických motívov znova upúšťať, avšak plasticita tvarov zotrvávala. Vo Francúzskom prostredí sa postupom času vyvíja francúzsky model gotickej sochy s typickými črtami tváre a postojom v tvare S, prezentovaný plastikami zo Saint-Chapelle. V Nemeckom prostredí sa od typizácie sôch upúšťa omnoho viac a postavy nadobúdajú individuálne črty skutočných ľudí. Asi najnámejšímnajznámejším príkladom takéhoto typu je dvojica Ekkeharda II. a Uty v katedrále v Naumburgu.