Dražkovce: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
link
d wikilinky, replaced: Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)| → Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku| AWB
Riadok 34:
| Poznámky =
}}
'''Dražkovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Martin (okres)|okrese Martin]]. Nachádza sa {{km|4|m|w}} východne od [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]]. V druhej polovici 19. a začiatku 20. storočia boli k obci pričlenené bývalé zemianske osady - ''[[Svätá Helena (Dražkovce)|Svätá Helena]]'' (po roku [[1877]]), ''[[Dolina (Dražkovce)|Dolina]]'' (po roku [[1898]]) a ''[[Bohúnkovská Strana]]'' (po roku [[1913]]) <ref name="Majtan, 1998"> {{Názvy obcí
| názov hesla = 454 Dražkovce
| časť url = Dražkovce <!-- výraz, ktorý sa má vyhľadať - typicky názov obce, alebo jej časti -->
Riadok 89:
== Obyvateľstvo ==
{| class="wikitable"
|+ Počet obyvateľov a domov v rokoch 1869-2001. <ref>{{Citácia knihy |titul=Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850-1970 |rok=1978 |vydavateľ=Federální statistický úřad |miesto=Praha |strany=1004-1005}}</ref> <ref>[http://www.statistics.sk/ Štatistický úrad SR]</ref>
|- ! align="center" |! style="background:#ddddef;"
| ! align="left" | '''Rok'''
Riadok 112:
=== Pamiatky ===
==== Kostol [[Flavia Iulia Helena|svätej Heleny]] ====
V pôvodne samostatnej obci [[Svätá Helena (Dražkovce)|Svätá Helena]], dnes na juhozápadnom okraji obce sa nachádza [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolícky]] kostol svätej Heleny. Súbor kostola s cintorínom, pôvodne ohradený múrom, spočíva na vyvýšenine. Jadro kostola pochádza z konca [[13. storočie|13. storočia]] či začiatku [[14. storočie|14. storočia]]. Jedná sa o jednoloďovú stavbu s pravouhlo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]]. Z prvej fázy výstavby sa dochoval [[gotika|gotický]] lomený [[portál]] do sakristie. Medzi rokmi [[1581]] až [[1709]] bol kostol striedavo v rukách [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)na Slovensku|evanjelikov]] a katolíkov. Výrazná [[renesancia|renesančná]] prestavba kostola sa uskutočnila v rokoch [[1611]] - [[1612]] za podpory [[Turčianska župa (Uhorsko)|turčianskeho župana]] [[Peter Révai|Petra Révaia]]. Vtedy došlo k novému zaklenutiu lode renesančnou valenou [[klenba|klenbou]], pričom loď kostola bola predĺžená. Došlo aj ku stavbe [[empora|empory]] a renesančnej päťpodlažnej veže.
 
V interiéri kostola sa nachádza hodnotný renesančný [[edikula|edikulový]] portál s [[archivolta|archivoltou]] nesenou [[pilaster|pilastrami]]. Nad rímsou portálu sa nachádza kamenná tabuľa s rytým nápisom z roku 1611 odkazujúcim na prestavbu kostola. Ďalšími prvkami interiéru je [[organ]] z prelomu [[18. storočie|18.]] a [[19. storočie|19. storočia]], neskorogotická socha svätej Heleny zo začiatku [[16. storočie|16. storočia]], ktorá pôvodne pochádza z [[Turčianske Jaseno|Horného Jasena]] a neskororenesančný [[zvon]] z roku [[1676]]. K pôvodnému zariadeniu kostola patril aj neskorogotický [[oltár]] so sochami [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], [[Svätá Barbora|sv. Barbory]] a [[Katarína Alexandrijská|sv. Kataríny]] a so súsoším [[Ukrižovanie|Ukrižovania]] v nadstavci. Dnes je súčasťou zbierok [[Slovenské národné múzeum|SNM]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]].<ref>{{Citácia knihy