Iža: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie |
d wikilinky, replaced: Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)| → Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku| AWB |
||
Riadok 70:
}}</ref> Na opačnom (dnes maďarskom) brehu sa na území [[Panónia (rímska provincia)|rímskej provincie Panónia]] nachádzal légiový tábor [[Brigetio]] (dnešné [[Szöny]], ktorý bol zázemím pre tábor v ''Kelemantii''. Tábor, z ktorého sa zachovali iba zvyšky základových múrov, slúžil na ochranu provincií proti útokom [[Germáni|Germánov]] zo severu. V [[1. storočie|1.]] – [[4. storočie|4. storočí]] sídlili na území Slovenska kmene [[Markomani|Markomanov]] a [[Kvádi|Kvádov]] a práve počas [[markomanské vojny|markomanských vojen]] v 2. storočí bola značná časť pevností silno poškodená alebo úplne zničená. Počas vlády cisára [[Commodus|Commoda]] započala výstavba kamenného kastela priamo na mieste vyplieneného drevozemného tábora v predmostí Brigetia. Opevnenie malo pôdorys v tvare štvorca s vnútornými rozmermi 172 x {{m|172|m}} s hrúbkou múrov až {{cm|180|m}}. Kamenné hradby siahali do výšky najmenej 4 až {{m|5|m}} a boli ukončené [[cimburie|cimburím]] a v strede všetkých štyroch strán kastela boli umiestnené vstupné brány chránené dvojicami veží. Súčasťou hradieb bolo 20 veží. Hlavná južná brána ([[porta decumana]]), smerujúca k brehu [[Dunaj]]a, zabezpečovala životne dôležité spojenie s materským legionárskym táborom v Brigetiu. Stavba zanikla pravdepodobne požiarom po tom, ako v roku [[374]] vtrhli [[Kvádi]] s [[Markomani|Markomanmi]] a [[Sarmati|Sarmatmi]] za Dunaj a plienili rímske územie. Oslabená vojenská ochrana hraníc viac nedokázala odolávať ďalším útokom a tak zanikol aj rímsky kastel v Iži.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New Page 1 | url = http://www.archeol.sav.sk/kelemantia/polohakel.htm | vydavateľ = archeol.sav.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-22 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Po rozpade Rímskej ríše sa na územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]] začali dostávať [[Slovania]], no už v roku [[568]] obsadzujú južné oblasti krajiny [[Avari]]. Okrem rozsiahlych cintorínov v [[Komárno|Komárne]] boli avarské pohrebiská objavené aj v obciach [[Radvaň nad Dunajom]] a [[Virt]]. Neskôr bola oblasť súčasťou [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] a začiatkom [[10. storočie|10. storočia]] sa do oblasti dostávajú prvé maďarské kmene.
Prvá písomná zmienka o osade ''Isa'' pochádza z roku [[1268]]. Veľkým utrpením si obyvatelia prešli počas [[Osmanská ríša|osmanskej okupácie]], kedy museli okrem práce dodávať potraviny a drevo do novozámockej pevnosti. Po odchode Turkov bolo v obci obývaných len 20 domov a dodnes existujúcou pamiatkou na ich prítomnosť je kamenný most. Kostol zo 16. storočia spustošili vojaci [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaja]] v roku [[1599]], k jeho obnove došlo až v roku [[1721]]. V roku [[1763]], [[1773]] a [[1822]] široké okolie postihlo veľké zemetrasenie, ktoré opäť poškodilo budovy i kostol. Kalvínsky kostol bol postavený v roku [[1871]], kedy v obci žilo už okolo 1500 obyvateľov. Blízkosť Dunaja prinášala ohrozenie veľkou vodou a tie najväčšie povodne sa vyskytli v roku [[1895]] a [[1965]]. Katastrofický bol rok [[1899]], kedy [[11. august]]a veľkú časť obce zničil požiar a o niekoľko dní neskôr dokonala skazu povodeň. V roku 1900 žilo v Iži už 2055 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, rybolovom, prácou na okolitých veľkostatkoch a v priemyselných podnikoch.
Po [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojne]] sa Iža stala súčasťou [[Prvá česko-slovenská republika|Prvej česko-slovenskej republiky]], no v roku [[1938]] ju s pásom územia anektovalo [[Maďarsko]]. Koniec vojny do oblasti prišiel až v januári 1945, kedy sa obec opäť pričlenila k [[Tretia česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]]. V decembri [[1946]] a januári [[1947]] prišlo k násilnému vysídleniu časti obyvateľov do Čiech, v rámci výmeny obyvateľov bolo 148 rodín presídlených do Maďarska.
==Pamiatky==
Riadok 80:
* [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] sv. Michala Archanjela zo 16. stor., s oltárom a kazateľnicou z 18. stor. a oltárnym obrazom sv. Michala z roku 1883, bočný oltár sv. Jána Nepomuckého z 18. stor.
* kalvínsky kostol z roku [[1871]] s pamätnými tabuľami obetiam I. a II. svetovej vojny
* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania
* „turecký oblúkovitý most“ neďaleko čerpacej stanice
* socha sv. Jána Nepomuckého vedľa katolíckeho kostola
| |||