Chlopňová chyba: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pridané linky na stránku Srdce |
oprava linkov |
||
Riadok 1:
'''Chlopňová chyba''' znamená také poškodenie srdcovej [[Srdce (orgán)#chlopne|chlopne]], pri ktorom kladie pretekajúcej krvi nadmerný odpor pre zúženie jej otvoru - stenózu, alebo sa nedokonale uzatvára po ukončení prietoku krvi (insufficiencia) a časť vypudenej krvi sa ňou vracia v opačnom smere - regurgituje. Nie sú zriedkavé ani kombinované chlopňové chyby.
Dôsledkom chlopňových chýb je zvýšenie záťaže [[Srdce (orgán)|srdca]] a v najzávažnejších prípadoch [[srdcové zlyhanie]]. Srdcové oddiely (predsiene alebo komory) sa vplyvom dodatočného objemu regurgitovanej krvi pri insufficiencii alebo následkom stagnácie krvi pred stenózou (zúžením) rozširujú (dilatujú) a/alebo v dôsledku zvýšeného tlaku pred zúženou chlopňou steny srdcových komôr hrubnú (hypertrofujú).
Riadok 44:
=== Aortálna stenóza (AS) ===
[[Súbor:Aortic stenosis rotated.jpg|náhľad|Degeneratívne zmenená stenotická aortíálna chlopňa v strede obrázku. Otvor chlopne je oproti prstencu výrazne zúžený, normálna otvorená chlopňa má priesvit skoro taký veľký, ako je jej prstenec.]]
Zúženie [[Srdce (orgán)#aortálna chlopňa|aortálnej chlopne]], ktorou je čerpaná krv vypudzovaná z ľavej komory do aorty, je jednou z najčastejších chlopňových chýb, hlavne vo vyššom veku. Príčinou je degeneratívno- kalcifikačný proces, ktorý postihuje cípy aortálnej chlopne a obmedzuje ich pohyblivosť. Kalcifikácia postupuje z bázy cípov smerom k ich voľným okrajom, niekedy je spojená so zrastaním komisúr. U mladších pacientov je častejšou príčinou vrodená malformácia chlopne (často dvojcípa chlopňa - normálna je trojcípa) alebo pozápalové poškodenie.
Charakteristickým znakom AS je dlhé bezpríznakové obdobie. Zlomovým momentom vo vývoji ochorenia je rozvoj symptómov - príznaky srdcového zlyhania, slabosť, angína pectoris, synkopy (náhle straty vedomia). Po objavení sa symptómov je priemerné prežívanie bez liečby menej, ako 2 - 3 roky. Diagnózu závažnej AS často možno stanoviť na základe výrazného systolického ejekčného šelestu s propagáciou do karotíd. [[Elektrokardiografia|Elektrokardiografickým]] vyšetrením sa zisťuje obraz hypertrofie a preťaženia ľavej komory v pokročilom štádiu. Definitívnu diagnózu a stanovenie závažnosti umožní echokardiografické vyšetrenie. Plocha ústia normálnej aortálnej chlopne je 3 - 4 cm2, pri ľahkej AS je plocha nad 1,5 cm2, stredne závažnej AS 1,0 - 1,5 cm2 a závažnej pod 1,0 cm2, čomu približne zodpovedá tlakový gradient väčší ako 50 mmHg.
Riadok 59:
=== Mitrálna stenóza (MS) ===
Zúženie [[Srdce (orgán)#mitrálna chlopňa|mitrálnej chlopne]] (dvojcípej chlopne) medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou znamená nedostatočné otvorenie listov chlopne počas plnenia ľavej komory krvou z ľavej predsiene. Redukcia plochy mitrálneho ústia (MVA) nad hodnotu 1,5 cm2 u pacienta v pokoji nevyvoláva príznaky, ale zvýšenie prietoku počas záťaže zvýši aj tlak v ľavej predsieni a príznaky sa objavia. Ale aj pacienti s ťažkou stenózou môžu mať veľa rokov minimálne príznaky; takíto majú aj dobré prežívanie. Zo symptomatických pacientov prežíva 10 rokov len asi 15% a ak sa u nich už rozvinula aj pľúcna hypertenzia, bez operácie sotva prežijú nasledujúce 3 roky. Najčastejšou príčinou MS je reumatická karditída, ktorá sa stáva na rozdiel od minulosti zriedkavým ochorením (a tým pádom aj MS). Dvakrát častejšie postihuje ženy. [[Súbor:Apikal4D.gif|náhľad|Echokardiografické zobrazenie (vľavo) a animácia (vpravo), zobrazujúca činnosť mitrálnej chlopne a čiastočne trikuspidálnej chlopne (vľavo)]]
Auskultačný nález slabého systolického šelestu môže uniknúť pozornosti, elektrokardiografický obraz P mitrale sa objavuje neskoro. Stanovenie závažnosti MS sa odvíja od symptomatológie a hlavne echokardiografickej diagnostiky, ktorá poskytuje údaje nevyhnutné na stanovenie závažnosti MS: morfológiu chlopne, plochu mitrálneho ústia (MVA), tlakový gradient, tlak v pľúcnom riečisku a zistí prípadnú mitrálnu regurgitáciu a postihnutie iných chlopní. Je rozhodujúca pri rozhodovaní o čase a spôsobe liečby, ktorou môže byť perkutánna transluminálna valvuloplastika (PTMV) pomocou Inoue balóna, ktorá je v súčasnosti akceptovanou alternatívou kardiochirurgickej liečby. Podmienkou je vhodnosť chlopňovej morfológie (stručne povedané, nezhrubnuté a pohyblivé okraje chlopní), klasifikovaná podľa Wilkinsonovho skóre. Operácia je vo všeobecnosti potrebná u pacientov s príznakmi srdcového zlyhávania, pri ploche ústia chlopne pod 1,5 cm2, so stúpajúcim stredným tlakovým gradientom a pľúcnej hypertenzii (nad 50 mmHg).
Riadok 75:
=== Trikuspidálna stenóza ===
Zúženie [[Srdce (orgán)#trikuspidálna chlopňa|trikuspidálnej chlopne]] (trojcípej chlopne) medzi pravou predsieňou a pravou komorou je zriedkavé. Býva väčšinou zrdužené s poškodením inej chlopne, ktorým sa riadi prípadná operácia.
=== Trikuspidálna regurgitácia ===
Riadok 85:
=== Pulmonálna stenóza ===
Stenóza - zúženie [[Srdce (orgán)#pulmonálna chlopňa|pulmonálnej chlopne]] medzi pravou komorou a pľúcnou tepnou je väčšinou vrodená. Väčšinou sa lieči balónkovou valvuloplastikou.
=== Pulmonálna regurgitácia ===
| |||