František Révai (1489 – 1553): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Literatúra: aktualizácia url |
d wikilinky, replaced: Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)| → Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku| AWB |
||
Riadok 31:
| Deti = František, Magdaléna, Michal, Vavrinec
| Národnosť =
| Vierovyznanie = [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
Riadok 42:
František I. sa narodil ako syn Ladislava Révaia z Aranyánu a Anny Esteleki (''Eszteleky''). Už v roku [[1510]] sa dostal do služieb [[palatín]]a [[Imrich Peréni (palatín)|Imricha Peréniho]].<ref name="Pálffy65">{{harvbz|Pálffy|2010|St=65}}</ref> Po jeho smrti sa v roku 1519 stal osobným tajomníkom nového palatína [[Štefan Bátori (palatín)|Štefana Bátoriho]]. V roku [[1526]], po [[bitka pri Moháči (1526)|moháčskej bitke]], v ktorej umrel uhorský kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]], sa spolu s palatínom postavil na stranu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. 16. decembra 1526 v Bratislave zohral významnú úlohu pri zvolení [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda Habsburského]] za uhorského kráľa. Po jeho korunovácii sa stal [[personál (Uhorsko)|personálnym sudcom]] Uhorského kráľovstva. Tento post zastával až do roku 1542, keď ho, vzhľadom na to, že už vyše 10 rokov nebol post palatína obsadený, vymenovali za palatínskeho miestodržiteľa (propalatína). V tejto novej funkcii prevzal všetky úlohy v oblasti palatínskeho súdnictva. Funkciu propalatína zastával až do svojej smrti.<ref name="Pálffy65" /> Z dlhodobého hľadiska bolo pre celý rod veľmi dôležité získanie funkcie župana [[Turčianska župa (Uhorsko)|Turčianskej župy]] v roku 1532. {{harvtxt|Pálffy|2010}} predpokladá, že kráľ Ferdinand I. v roku [[1537]] udelil Révaimu barónsky titul. V literatúra sa bežne uvádza až zisk dedičného barónskeho titulu jeho synmi v roku [[1556]].<ref name="Pálffy67">{{harvbz|Pálffy|2010|St=67}}</ref>
Pre [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] získal aj svojho brata Štefana, ktorý neskôr slúžil ako kapitán dunajského vojenskho loďstva, ale aj [[Valentín Török|Valentína Töröka]] (''Török Bálint'') a [[Jovan Nenad|Jovana Nedada]] (''Crni Jovan, cár Jovan'').<ref name="Pálffy68">{{harvbz|Pálffy|2010|St=68}}</ref>
Ferdinand I. ho okrem významných súdnych funkcií odmenil za jeho zásluhy aj donáciou na polovičku Sklabinského hradu a panstva v roku 1527. Druhú polovičku tohoto pansta definitívne získal v roku 1540. Blatnické hradné panstvo získal v roku 1539. V roku 1545 daroval svojmu bratovi Štefanovi časť získaných majetkov v Turčianskej župe: [[Trebostovo]], [[Jahodníky]] a podiely v [[Bystrička (okres Martin)|Bystričke]], [[Necpaly (okres Martin)|Necpaloch]], [[Žabokreky|Žabokrekoch]]. Týmto sa rod rozdelil na dve hlavné vetvy: sklabinsko-blatnickú a trebostovskú.<ref name="Lacko">{{harvbz|Lacko|2010}}</ref>
Riadok 158:
{{DEFAULTSORT:Révai, František}}
[[Kategória:Révaiovci|František I.]]
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]]
| |||