Verzia z 17:23, 30. december 2017 upraviť Luky001 (diskusia \| príspevky) 2 772 editací linky, preklepy Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 06:25, 8. január 2018 upraviť vrátiť Nongbulinqing (diskusia \| príspevky) 1 225 editací d wikilinky a preklepy Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 2: == Príčiny == Oficiálnym zámerom kultúrnej revolúcie bolo "vymetenie kapitalizmu" v [[Komunistická strana Číny\|Komunistickej strane Číny]]. Skutočnou príčinou kampane však bola postupná strata vplyvu ~~Maa~~Mao [[Mao Ce-tung\|Ce-tunga]] na chod štátu a jeho postupné zatlačovanie do ústrania novou generáciou čínskych komunistov. == Priebeh == Kampaň bola zahájená v auguste [[1966]] na 11. plenárnom zhromaždení 8. ústredného výboru [[Komunistická strana Číny\|Komunistickej strany Číny]], kde [[Mao Ce-tung\|Mao]] uverejnil krátky komentár nazvaný Bombardujte hlavný stan, ktorý vyšiel ešte v ten istý deň v [[Žen-min ž'-pao\|Ľudovom denníku]]. Ich aktérmi okrem [[Mao Ce-tung\|Mao Ce-tunga]] sa stal armádny maršal [[Lin Piao]] a tzv. ~~banda~~Banda štyroch na čele s Maovou manželkou [[Ťiang Čching]]. Bola označená za "plnokrvnú revolúciu v mene pracovnej triedy". Kampaň bola zameraná proti štyrom prežitkom - starému mysleniu, kultúre, obyčajom a návykom; okrem toho proti vtedajším politickým špičkám - [[Liou Šao-~~čchiovi~~čchi]]<nowiki/>ovi a [[Teng Siao-~~pchingovi~~pching]]<nowiki/>ovi V praxi ďalej naviac proti všetkým typom autorít, zahraničným diplomatom, inteligencii a úspešným občanom. Hnacou silou tejto revolúcie sa stala mládež (na rozdiel od tradičnej čínskej revolučnej sily - roľníctva), ktorá vytvorila tzv. červené gardy. Ich cieľom bolo brániť kult [[Mao Ce-tung\|Mao Ce-tunga]] a likvidovať odporcov revolúcie. Rôzne frakcie červených gardistov sa predháňali v usvedčovaní a terorizovaní "nepriateľov ľudu" a snažili sa dokázať, že práve oni sú najpresvedčenejší maoistovia. Ako dôkaz viny postačovala napr. znalosť cudzieho jazyka, pobyt v zahraničí alebo cudzojazyčná kniha. "Viník" bol nútený na dokázanie pokánia najprv chodiť po kolenách za sústavného bitia a potom bol zatknutý. Zámienkou pre červenú gardu sa mohlo stať, že človek pri sebe v danom momente nemal Červenú knižku. Riadok 22: V máji [[1984]], po 31 mesiacoch intenzívneho vyšetrovania, overovania a prehodnocovania Ústredným výborom, sú počty vzťahujúce sa k Veľkej kultúrnej revolúcii takéto: 4,2 milióna ľudí bolo zatknutých a vyšetrovaných, 1,7 milióna ľudí zomrelo neprirodzenou smrťou, 135 000 ľudí bolo označených za kontrarevolucionárov a popravených, 237 000 ľudí bolo zabitých, 7,03 milióna ľudí bolo zranených alebo zmrzačených pri ozbrojených útokoch a 71 200 rodín bolo rozdelených. Štatistiky zostavené zo zdrojov na úrovni krajov uvádzajú, že v priebehu revolúcie zomrelo 7,73 milióna ľudí neprirodzenou smrťou. Po smrti [[Mao Ce-tung\|Mao Ce-tunga]] v septembri [[1976]] nastal boj o moc. Banda štyroch neuspela a vzápätí bola obvinená z uvrhnutia krajiny do chaosu. Jej členovia boli odsúdení k vysokým trestom. K moci sa dostal [[Chua Kuo-feng]]. Mnoho členov strany prenasledovaných počas kultúrnej revolúcie bolo rehabilitovaných, vrátane Teng Siao-pchinga, ktorý neskôr zastával rozhodujúcu úlohu pri riadení [[Čínska ľudová republika\|Čínskej ľudovej republiky]]. Nastala éra postupného otvárania sa Západu. == Zdroje ==

Veľká proletárska kultúrna revolúcia: Rozdiel medzi revíziami