Caesarova občianska vojna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
Wikilinky
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
 
Riadok 2:
'''Caesarova občianska vojna''' alebo '''Občianska vojna medzi Caesarom a Pompeiovcami''' bola [[občianska vojna]] v [[Staroveký Rím|starovekom Ríme]] v rokoch [[49 pred Kr.]] – [[45 pred Kr.]] medzi ([[populár (staroveký Rím)|populárom]]) [[Gaius Iulius Caesar|Caesarom]] a ([[optimát]]om) [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeiom]], resp. po jeho smrti jeho synmi. Bola jedným z posledných konfliktov [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] počas [[Rímska republika (staroveký Rím)|rímskej republiky]].
 
Išlo o súhrn politických a vojenských konfrontácií medzi IuliusomIuliom Caesarom, jeho politickými stúpencami a jeho [[Légia (staroveký Rím)|légiami]] na jednej strane, a tradičnou konzervatívnou frakcoufrakciou rímskeho senátu, taktiež známou pod názvom optimáti podporovanou légiami lojálnymi Pompeiovi.
 
==Priebeh==
Riadok 9:
Prekročením Rubikonu začala občianska vojna. Roku 49 konzuli, Pompeius a senátori-optimáti utiekli do [[Drač (mesto)|Dyrrhachionu]] v [[Macedónia (historické územie)|Macedónii]] (v dnešnom [[Albánsko|Albánsku]]) a úspešný Caesar sa po krátkom pobyte v Ríme pobral do [[Hispánia|Hispánie]] (v snahe zabezpečiť si tylo pred útokom na Dyrrhachion), kde roku 49 porazil Pompeiových [[Legáti|legátov]].
 
Na spiatočnej ceste primäl ku kapitulácii Massiliu (dnes: [[Marseille]]) a usporiadal pomery v južnej Gallii. Potom sa zastavil v Ríme ešte roku 49, kde ho o. i. prétor [[Marcus Aemilius Lepidus (člen triumvirátu)|M. Aemilius Lepidus]] vymenoval za [[Diktátor (staroveký Rím)|diktátora]], usporiadal voľby a bol zvolený za konzula. Potom sa pustil na východ za Pompeiom, ktorého vojsko 9. augusta [[48 pred Kr.]] porazil pri Pharsalose (dnes [[Farsala]]).
 
Pompeius utiekol do [[Staroveký Egypt|Egypt]]a, lebo tam kedysi pomohol na trón [[Ptolemaios XII. Auletes|Ptolemaiovi XII. Auletovi]], otcovi súčasných dvoch vládcov Egypta. Netušil však, že v Egypte práve bojovali proti sebe strany podporujúce týchto dvoch vládcov - [[Ptolemaia XIII. Philopatora]] a jeho sestru [[Kleopatra VII. |Kleopatru]]. Navyše z túžby zavďačiť sa víťazovi dvorania Ptolemaia XIII. Caesarovi, ktorý dorazil krátko po Pompeiovi, predložili na privítanie Pompeiovu hlavu. Pompeiovci utiekli do provincie [[Africa (provincia)|Africa]].
 
Caesara, na ktorého strane medzitým stál celý Rím, ktorý ho preto zvolil za diktátora na jeden rok a zavalili rôznymi poctami, sa potom v Egypte zapojil do bojov o trón na strane Kleopatry (tzv. Alexandrijská vojna 48-47). Po príchode posíl z Malej Ázie a Sýrie Caesar Ptolemaia XIII. porazil. Egypt potom (rok 47) ostal nezávislý pod vládou Kleopatry a jej druhého brata [[Ptolemaios XIV Philopator|Ptolemaia XIV.]] (ktorý sa formálne stal Kleopatriným manželom).
 
Potom sa Caesar vybral späť do Ríma, kde sa za jeho neprítomnosti vyskytli rôzne formy poburovania. Cestou v [[Sýria|Sýrii]] preukázal služby [[Žid]]om a v dnešnom [[Turecko|Turecku]] roku [[47 pred Kr.]] pri Zele (dnes [[Zile]]) porazil [[Pharnakes|Farnaka]] (tu vznikol Caesarov výrok: ''Veni, vidi, vici'', že len „''prišiel, uvidel a zvíťazil''“), ktorý sa od predošlého roku snažil zo svojej [[Bospor]]skej ríše dobyť späť územia svojho otca Mithradata.