Čakanovce (okres Košice-okolie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d Komunálne voľby 2014: starosta
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d wl.
Riadok 43:
Po smrti Peteuchovho syna Jána, dala kráľovná Alžbeta svinické panstvo päťkostolnému biskupovi Valentínovi, čím sa stal držiteľom aj Čakanoviec. Valentín však v roku [[1390]] vymenil svoje panstvo s kráľom, a ten dal ešte v tom istom roku Svinické panstvo Mikulášovi z Perína.
 
Podľa portálneho súpisu Abaujskej stolice z roku [[1427]] bolo v Čakanovciach 20 [[porta (daňová jednotka)|port]]. Porta je brána, vedúca na hospodársky dvor, ktorou môže prejsť voz. Ide teda o určité hospodárske sídlo. Na jednu portu sa počíta minimálne 5 ľudí, čiže v roku [[1427]] žilo v Čakanovciach minimálne sto ľudí, čo nie je na vtedajšie pomery málo. V rokoch [[1420]] a [[1431]] boli páni z Perína znovu potvrdení v držbe Čakanoviec.
 
Nasledujúce storočie však prinieslo takmer vyľudnenie obce. V roku [[1552]] sa tu nachádzali iba dve porty, ktoré patrili Štefanovi z Lučenca. Podľa desiatkového súpisu z roku [[1565]] žilo v Čakanovciach 8 sedliakov a 6 želiarov, čiže 14 poddaných, pričom desiati z nich mali osobné mená slovenského pôvodu. Dvaja mali osobné mená maďarského pôvodu a u dvoch sa pôvod mená nedá určiť. Dedina bola teda obývaná prevažne Slovákmi. Keď sa v tejto oblasti v druhej polovici 16. storočia rozšírila medzi Slovákmi Lutherova reformácia, pôsobili tu slovenskí farári. Napríklad v roku [[1597]] to bol rankovský farár Jozef Madera, ktorý filiálne pôsobil aj pre Čakanovce. Pochádzal z Trenčína. V roku 1598 tu bol farárom Albert Patecký.