Žaškov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d externé odkazy Značka: možný spam |
d wl. |
||
Riadok 42:
Archeologické nálezy bronzových predmetov z lokality ''Pod Hrdošom'' potvrdzujú osídlenie chotára už v [[Bronzová doba|dobe bronzovej]]. Z [[Rímska doba|rímskeho obdobia]] sa našli dôkazy osídlenia na ''Trninách'' a od [[8. storočie|8.]] až [[9. storočie|9. storočia]] územie osídľovali [[Slovania]]. Stopy po slovanských opevneniach sa našli v lokalite ''pod Hrádkom'', no niekoľko ďalších bolo lokalizovaných aj v okolitých obciach. Z týchto výšinných sídlisk sa už koncom [[11. storočie|11. storočia]] ľudia presúvali do údolí, kde vznikali prvé súvislé osídlenia. Od 13. storočia prichádzali do regiónu ľudia zo susedného [[Liptov (región)|Liptova]] a [[Turiec (región)|Turca]], ktorí tiež zakladali nové obce. V tom období už existovala cesta cez [[Komjatná|Komjatnú]] do [[Poľsko|Poľska]].
Písomne doložený je Žaškov v roku [[1351]], ktorý v tom čase patril [[Oravský hrad|Oravského hradu]] a kedy kastelán Michal Štegel udelil obci tzv. Žilinské právo. Potvrdzuje to následne listina kráľa [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda]] z roku [[1388]]. Celé územie Oravy patrilo hradu a panstvu Orava, ktorého majiteľom sa v roku [[1556]] stal [[František Thurzo]], ktorý získal dedične funkciu župana. V tomto období mal Žaškov 16 [[porta (daňová jednotka)|port]] (daňových jednotiek), obec spravoval dedičný richtár a zastúpení tu boli 8 debnári, 5 želiari, 2 pastieri a 1 sluha. V roku [[1560]] mal Žaškov filiálny kostol, v roku [[1580]] sa spomína už samostatná fara, ku ktorej neskôr patrila aj filiálka [[Valaská Dubová]]. Terajší kostol bol postavený v roku [[1625]]. Hoci mala obec koncom storočia už 37 sedliackych usadlostí, už o desaťročie neskôr bola v celom okolí bieda, spôsobená [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovými hajdúchmi]] i požiarom. Po smrti palatína [[Juraj VII. Turzo|Juraja Thurzu]] vznikol začiatkom [[17. storočie|17. storočia]] Oravský komposesorát, ktorý celé panstvo spravoval až do roku [[1848]]. Po dočasnom rozmachu sa koncom nepokojného 17. storočia obec takmer celkom vyľudnila.
Koncom [[10. roky 18. storočia|10. rokov 18. storočia]] však mal Žaškov už 114 rodín a viac ako 900 obyvateľov. Tí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom a chovom hospodárskych zvierat - hovädzieho dobytku, koní, oviec, hydiny a včiel, v menšom rozsahu prievozníctvom na rieke [[Orava (rieka)|Orava]]. V tomto období boli v obci 2 mlyny, 10 páleníc a 6 včelínov. Remeselnícke výrobky si miestni kupovali vo [[Veličná|Veličnej]] alebo v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V 18. storočí bola obec cirkevne pričlenená k fare v Komjatnej, neskôr k fare vo Veličnej, no v roku [[1791]] si evanjelici vytvorili vlastný zbor, ktorému o rok neskôr postavili kostol (veže pristavili v r. 1892) a následne aj faru. V roku [[1795]] sa spomína prvá evanjelická škola, ktorú nahradila murovaná budova až v roku [[1913]]. Prvý most cez Oravu bol postavený v roku [[1922]], o tri roky neskôr bol v obci založený Hasičský zbor a rozvíjali sa živnosti. Prosperovali tu 3 obchody s výčapom, 6 kolári, 3 tokári, 2 kušnieri, mlynári aj kováči, 1 krajčír, stolár a korytár. V roku [[1930]] žilo v 217 domoch spolu 1132 obyvateľov.
| |||