Žiarovka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6577137 používateľa 85.135.214.227 (diskusia) bola vrátená
Bez shrnutí editace
Riadok 14:
11. Spodný kontakt do objímky]]
 
'''Žiarovka''' je druh [[elektrický svetelný zdroj|elektrického svetelného zdroja]], v ktorom sa svetlo vytvára žeravením tuhého telesa prechodom [[Elektrický prúd|elektrického prúdu]]. Zvláštnym druhom žiarovky je [[halogénová žiarovka]]. Takzvaná [[úsporná žiarovka]] nie je žiarovka, ale [[žiarivka]].
 
Prvé pokusy o zostrojenie žiarovky spadajú do roku 1854, kedy prvý odporový zdroj svetla vytvoril nemecký hodinár [[Henrich Göbel]]. Elektrickú žiarovku (v dnešnom ponímaní) vynašli nezávisle od seba [[Joseph Swan]] z Newcastle vo Veľkej Británii v roku 1878 a [[Thomas Edison]] v [[Spojené štáty|USA]] v roku 1879. Funguje na princípe odporového zahrievania [[vodič]]avodiča elektrickým prúdom ktorý ním preteká. Pri vysokej teplote vlákno žiarovky [[elektromagnetické žiarenie|žiari]] ako [[absolútne čierne teleso]] v [[infračervené žiarenie|infračervenom]] a [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom]] a viditeľnom spektre. Sklenená [[Banka (chémia)|banka]] žiarovky je však pre ultrafialové žiarenie nepriepustná.
 
Pôvodné Edisonove žiarovky mali [[uhlík]]ovéuhlíkové vlákno, dnes sa zvyčajne využíva [[volfrám]], ktorý lepšie odoláva vysokým [[teplota|teplotám]]. Volfrámové vlákno je stočené do špirály (špirála je dlhá približne 2cm, po roztiahnutí má vlákno takmer meter). Prechodom elektrického prúdu sa rozžeraví na 2500 °C, kedy wolfrám emituje biele svetlo. Aby vlákno [[horenie|nezhorelo]], je umiestnené v [[sklo|sklenenej]] banke, z ktorej je vyčerpaný [[vzduch]]. [[tlak|Podtlak]] by ale spôsobil nebezpečnú [[implózia|implóziu]] pri náhodnom rozbití banky, preto býva [[vákuum]] nahradené [[vzácne plyny|inertným plynom]] pod nízkym tlakom napr [[argón]]. Žiarovky sa plnia aj halogénovými plynmi (pozri [[halogénová žiarovka]]).
 
Žiarovka spotrebuje len časť [[príkon]]upríkonu na svetlo. 92% energie je vyžiarené v iných [[elektromagnetické spektrum|spektrách]] a ako [[teplo]].
 
Štandardné žiarovky sa vyrábajú v hodnotách [[príkon]]upríkonu 25, 40, 60, 75, 100 a 150 [[Watt (jednotka)|wattov]] (W). [[Svetelný tok]] klasickej žiarovky je pre 25W žiarovku 230 [[lúmen (jednotka)|lm]], 100W 1300 lm. Merný výkon žiarovky vyjadrujúci jej účinnosť (pomer svetelného toku a príkonu). Pre 25 W žiarovku je 9,2 lm/W, pre 100 W je 13 lm/W. Silnejšie žiarovky majú teda vyššiu účinnosť.
 
Priemerná životnosť žiaroviek je približne 1000 h. Sklená banka má dve základné úpravy - číru a matnú. Prvá poskytuje ostré, druhá rozptýlené svetlo. Žiarovky sa vyrábajú aj pre dekoratívne účely - v rôznych farbách a tvaroch. Na elektrickú sieť sa pripájajú pomocou normalizovaného kovového závitu E 27 alebo E 14.
 
Dnes sú [[Nahradzovanie žiaroviek|žiarovky nahrádzané]] (z dôvodu dlhšej životnosti a lepšej energetickej účinnosti) [[výbojka]]mivýbojkami alebo [[žiarivka]]mižiarivkami. V poslednom období sa začínajú presadzovať [[LED|LED diódy]].
 
Zo žiarovky sa neskôr vyvinula [[elektrónka]], ktorá bola základom [[elektronika|elektronických]] prístrojov až do vynálezu [[tranzistor]]atranzistora.
 
== Efektivita rôznych druhov žiaroviek ==