Katarína II. (Rusko): Rozdiel medzi revíziami

Po tom, čo Katarína prestúpila na pravoslávie, mohla sa vydať za následníka ruského trónu a stať sa veľkokňažnou. Katarínino manželstvo s Petrom nebolo príliš šťastné. Zo začiatku si s o rok starším následníkom celkom dobre porozumela a stali sa priateľmi, ale časom, keď sa začala prejavovať Petrova infantilita, od seba sa vzďaľovali. Manželstvo zostávalo dlho bezdetné, čo bol veľký problém. Cárovná Alžbeta si totiž želala predovšetkým to, aby následník splodil potomka, ktorého ona sama, oficiálne nevydatá, nemala. Katarínino postavenie pri ruskom dvore tak zostávalo dlho neisté a hrozilo jej, že pokiaľ nesplní svoju základnú materskú povinnosť, bude sa musieť vrátiť do Nemecka. Až roku [[1754]] porodila syna [[Pavol I. (Rusko)|Pavla]] a v roku [[1757]] dcéru Annu, ktorá však po dvoch rokoch zomrela. Ich otcom pravdepodobne nebol Peter. Pri Pavlovi sa najviac uvažuje o otcovstve grófa Sergeja Saltykova, ale tiež o Augustovi Poniatowskom, budúcom poľskom kráľovi. Výchovu detí prevzala cárovná Alžbeta, Katarína sa do nej prakticky nemohla miešať a s deťmi sa stýkala iba výnimočne. Narodenie syna však razom zmenilo jej pozície. Teraz sa stala skutočnou ruskou veľkokňažnou, matkou následníka trónu. Bolo takmer isté, že ak sa cárovnou nestane ako manželka Petra III., bude ňou ako [[regent]]ka za neplnoletého syna Pavla, pokiaľ by Peter z nejakých dôvodov na trón nenastúpil.

 

 

== „Dámska“ revolúcia ==