[[Arpádovci]] úspešne obkľúčiliobkolesili celé svoje južné pohraničie so šiestimi vojenskými kolónami – [[Banát|banátmi]], ktoré zahŕňali zhruba Malé Valašsko (južná časť dnešného Rumunska) a severnú časť dnešného Bulharska, Srbsko a Bosnu. Tieto územia prerozdelil a v jednotlivých regiónoch získaval podporu obyvateľstva, aby tak posilnilposilnili svoju moc. Aj keď sa snažil rozšíriť kráľovstvo, nepriaznivé účinky mali za následok obrat starých banátov na násilné separatistické protimaďarské kniežatstvá. Dominantná viera v danej oblasti bola gréckokatolícka a konverzia ku katolicizmu podnietila vzburu. Súboj o moc medzi ortodoxnými Srbmi, bulharskými cármi a novovzniknutým Malým Valašskom len posilnili povstanie.
Západné [[Valašsko]] bolo považované za časť Severinského banátu. Keď Valašskýtamojší valašský vládca [[Basarab I.]] prejavil známky neposlušnosti, Karol pritiahol aj s vojskom, ale po dobytí zopár miest bol nútený k ústupu následkom nedostatku zásob. Počas jeho návratu 9. novembra 1330 sa uhorská armáda stratila v horskom teréne tejto oblasti. [[Uhorsko]] a [[Valašsko]] podpísali mier a Basarab prisľúbil Karolovi, že mu ukáže cestu. Basarab ich však nalákal do pasce a v [[Bitka pri Posade|bitke pri Posade]] (poloha: {{Súradnice|45.286944|25.618333|display=inline}}) ich prepadol zo zálohy. Po katastrofálnej porážke, Karol z bojiska unikol len vďaka ľsti. Vymenil si s [[Dezider z Héderváru|Deziderom z Héderváru]] zbroj. Toho Valasi v domnienke, že ide o kráľa, chladnokrvne dorúbali. Tento incident znamenal počiatok [[Valašsko|Valašska]] ako nezávislého vojvodstva.▼
Aj keď sa snažil rozšíriť kráľovstvo, nepriaznivé účinky mali za následok obrat starých banátov na násilné separatistické protimaďarské kniežatstvá. Dominantná viera v danej oblasti bola gréckokatolícka a konverzia ku katolicizmu podnietila vzburu. Súboj o moc medzi ortodoxnými Srbmi, bulharskými cármi a novovzniknutým Malým Valašskom len posilnili povstanie.
▲Západné [[Valašsko]] považované za časť Severinského banátu. Keď Valašský vládca [[Basarab I.]] prejavil známky neposlušnosti, Karol pritiahol aj s vojskom, ale po dobytí zopár miest bol nútený k ústupu následkom nedostatku zásob. Počas jeho návratu 9. novembra 1330 sa uhorská armáda stratila v horskom teréne tejto oblasti. [[Uhorsko]] a [[Valašsko]] podpísali mier a Basarab prisľúbil Karolovi, že mu ukáže cestu. Basarab ich však nalákal do pasce a v [[Bitka pri Posade|bitke pri Posade]] (poloha: {{Súradnice|45.286944|25.618333|display=inline}}) ich prepadol zo zálohy. Po katastrofálnej porážke, Karol z bojiska unikol len vďaka ľsti. Vymenil si s [[Dezider z Héderváru|Deziderom z Héderváru]] zbroj. Toho Valasi v domnienke, že ide o kráľa, chladnokrvne dorúbali. Tento incident znamenal počiatok [[Valašsko|Valašska]] ako nezávislého vojvodstva.
Bez Karolovho vedomia [[Ottomanská ríša|Ottomanskí Turci]] úspešne získali [[Malá Ázia|Malú Áziu]] pod nadvládu sultána [[Osman I.|Osmana I.]] a [[Orchan I.|Orchana I.]] Chystali sa na inváziu do juhovýchodnej Európy. Zvrchovanosť juhovýchodu však mala väčšie starosti so zabezpečovaním vlastných režimov a panstiev než s koordinovanou obranou. To napomohlo Turkom rozšíriť svoju vládu v oblasti.
