Veľryby (rad): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix.
Riadok 60:
Podobne ako oči aj uši veľrýb sú malé. Život v mori spôsobil stratu ušného laloka, ktorý slúží k usmerňovaniu zvukového vlnenia a k zosilňovaniu signálov. Pretože zvuk sa vo vode šíri rýchlejšie ako vo vzduchu, vonkajšie ucho nebolo potrebné a bolo zredukované na maličkú dierku v koži, tesne za okom. Vnútorné ucho sa ale natoľko vyvinulo, že veľryby vedia nielen počuť zvuky desiatky kilometrov vzdialené, ale dokonca dokážu určiť z ktorého smeru zvuk vychádza.
 
Veľryby používajú zvuk podobne ako [[Netopiere (rad)|netopiere]], vysielajú zvuk, ktorý sa odrazí od objektu a vráti sa k nim. Z toho dokážu rozpoznať veľkosť, tvar, povrchové vlastnosti a pohyb objektu, rovnako aj vzdialenosť od objektu. Táto schopnosť sa nazýva [[echolokácia]], alebo [[sonar]]. Vďaka tejto vlastnosti sú veľryby schopné vyhľadať, prenasledovať a chytiť rýchle plavajúcu obeť v absolútnej tme. Je to tak vyvinutá vlastnosť, že pomocou nej dokážu rozlíšiť potencionálnu obeť od lode. Veľryby sú schopné v zajatí naučiť sa rozlišovať napríklad loptičky rôznych farieb, veľkostí a tvarov.
 
Veľryby používajú zvuky aj pre komunikáciu. Či už jednoduché stonanie, pískanie, mľaskanie alebo zložité 'spievanie' [[vráskavec dlhoplutvý|vráskavca dlhoplutvého]], ktoré je veľmi populárne a často ho môžeme počuť v dokumentárnych seriáloch.