Vladimír Havrilla: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Doplnenie základných informácií, doplnenie odseku o filme, doplnenie filmografie a scenaristiky
d interpunkcia
Riadok 25:
'''Vladimír Havrilla''' (* [[13. máj]] [[1943]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[sochárstvo|sochár]], venuje sa klasickému a konceptuálnemu sochárstvu, filmu, digitálnej grafike a literatúre. Žije a tvorí v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch 1962-68 študoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v r. 1990-93 pôsobil ako docent na oddelení sochárstva. Od sedemdesiatych rokov sa venuje experimentálnemu filmu, klasickému i konceptuálnemu sochárstvu, tradičným médiám ako kresba, maľba či keramika. Od konca deväťdesiatych rokov sa venuje počítačovej grafike a počítačovej 3D animácii. Navrhoval fontány a kreslil. Pod pseudonymom Roberta Weinerová publikoval fragment románu ''Noc a deň''. Od 1968 modeluje sochy, tvorí krátke trikové filmy, píše básne a poviedky. V 80. rokoch tesal do dreva figurálne sochy. Od 1998 tvorí prevažne vo virtuálnom svete.
 
== Film a počitáčovápočítAčová animácia ==
Od 70. rokov sa systematicky zaoberal tvorbou krátkych [[Experimentálny film|experimentálnych filmov]]. Patril medzi prvých, čo sa na Slovensku začali venovať experimentálnym [[Art film|umeleckým filmom]]. Spôsobilo to zistenie že Andy Warhol točí vo svojej Factory filmy, kde necháva svoje „herečky“ levitovať, alebo rozplynúť sa. Havrilla svoje filmy nakrúcal vlastnou 8mm kamerou. Patria medzi ne:''Vtáčia žena'' (1972), ''White rúra'' (1973), ''White pena'' (1973), ''Lift'' (1974), ''No limit'' (1976), ''Lebo veľa hrešila'' (1977), ''Modliaca figurína'' (1977), ''Milosť'' (1977), ''Bábika'' (1982). V neskoršom období autor pracoval aj s videom napr. v titule ''Námorníček'' (1992), ktorý je záznamom rovnomennej akcie.
 
Riadok 34:
Havrilla sa v  rozhovore s Evou Filovou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.virae.org|meno=Michal �imonfy /|titul=www.inyfilm.sk - Vladim�r Havrilla - TEXTY|url=http://www.inyfilm.sk/texty/havrilla/sk_havrilla.php|dátum prístupu=2018-01-15|vydavateľ=www.inyfilm.sk}}</ref> vyjadril, že považuje za film za “vyššiu” formu umenia ako je sochárstvo a maliarstvo. Kameru si obľúbil, lebo zistil, že sa tam dá robiť aj s priestorom aj s časom. Bavilo ho, že tá forma sa dá zobrazovať aj v čase. V tom istom rozhovore tvrdí, že jeho „filmy boli založené na výtvarnom umení – sú to všetko vizuálne experimenty“. Prejavujú sa tu vplyvy psychedelickej kultúry, ktorú Havrilla vnímal ako mladý človek v 60. rokoch.
[[Súbor:SVK SNG.IM 86.jpg|náhľad|Záber z filmu ''Lift'']]
'''Príklad filmu ''Lift'':''' Film zobrazuje dve dievčatá, ktoré sa vznášajú nad zemou nad čiarami tenisového kurtu. Je to čiernobiely film bez zvuku, jeho cieľom je vyvolať vizuálny zážitok. Film sa robil po jednotlivých záberoch počas ktorých študentky baletu vyskočili do vzduchu, medzitým sa otáčali a prechádzali v priestore autor robil zábery vždy len vtedy, keď boli vo vzduchu. Výsledný pohyb zaznamenaný v obraze vytvára dojem levitácie.
 
V deväťdesiatych rokoch začal pracovať s počítačom. Postavy a námety sú rovnaké, ako v jeho predchádzajúcej tvorbe. Vystupujú v iných kontextoch, iných médiách a iných predvedeniach stále dokola, pretože to je ten jeho svet. V jeho kresbách a maľbách (neskôr aj vo filme a počítačovej grafike) vystupujú strácajúce sa postavy, postavy, ktorých pokožka „chveje sa a kmitá“ vďaka krehkej čiarkovanej drobnokresbe, či postavy rozpohybované rozhovormi vpísanými do komiksových bublín.