Peter Ratkoš: Rozdiel medzi revíziami

| Ocenenia = Križkova medaila za zásluhy o rozvoj slovenského archívnictva (1979) <br/> Zlatá plaketa Ľudovíta Štúra „Za zásluhy v spoločenských vedách“ (1981)

| Deti = Oľga, vyd. Sitárová (* 1948) <br/> Peter Ratkoš (* 1958)<br/> Vladimír Ratkoš (*1964 - †1964)

[[Docent|Doc.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Peter Ratkoš''', [[Doktor vied|DrSc.]] ({{lat|''Petro Ratkoš''}};<ref>{{Harvbz|Marsina|1971|St=ix}}</ref> * [[22. júl]] [[1921]], [[Východná (obec)|Východná]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]], dnes [[Slovensko]] – † [[1. september]] [[1987]], [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]], dnes Slovensko) bol slovenský [[historik]]. Patril k zakladateľskej generácii slovenských [[Marxistická historiografia|marxistických historikov]], ktorí sa podieľali na vedeckom a inštitucionálnom etablovaní slovenskej historiografie po roku 1948. Vyšiel z prvej generácie seminaristov [[Daniel Rapant|Daniela Rapanta]] zo 40. rokov, ale na rozdiel od svojho školiteľa, ktorý marxistickú metodológiu odmietal, si Ratkoš osvojil zásady [[Historický materializmus|historického materializmu]] a [[Marxizmus|marxistickej ideológie]] sovietskeho typu a v tomto duchu sa niesla jeho vedecká tvorba po roku 1948, keď už plne vkročil do vedeckej obce.

Peter Ratkoš sa narodil 22. júla 1921 v obci [[Východná (obec)|Východná]] v chudobnej rodine maloroľníka Martina Ratkoša a jeho manželky Zuzany, rod. Užíkovej. Študoval na gymnáziách v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom svätom Mikuláši]], [[Ružomberok|Ružomberku]] a [[Prvé slovenské patronátne gymnáziá#Slovenské katolícke gymnázium v Kláštore pod Znievom|Slovenskom katolíckom gymnáziu]] v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]].<ref name="SBS" /> Jeho otec zomrel krátko po návrate z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Vyrastal tak ako polosirota vo finančne skromných pomeroch. Spolu s matkou a so sestrou zápasili s existenčnými problémami v časoch [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|hospodárskej krízy]]. Zrejme aj preto sa sám neskôr označoval za ''„dedinského proletára“'' z [[Horný Liptov|Horného Liptova]].<ref name="Polisensky297">{{Harvbz|Polišenský|2001|St=297}}. Profesor Polišenský vo svojich spomienkach okrem iného ešte uvádza, že Peter Ratkoš pochádzal z protestantskej rodiny, čo však nie je správne, pretože pochádzal z katolíckej rodiny a bol aj pokrstený (pozn. autora).</ref>

Peter Ratkoš sa zosobášil s Oľgou, rod. Porubskou, s ktorou sa zoznámil ešte počas štúdia na Slovenskom katolíckom gymnáziu v Kláštore pod Znievom.<ref>{{Harvbz|Polišenský|2001|St=297}}</ref> Spolu mali dvetri deti – dcéru Oľgu, vyd. Sitárovú, narodenú v roku 1948, a synasynov Petra Ratkoša, narodeného o desať rokov neskôr a Vladimíra, ktorý však zomrel ako 5 mesačný. Oľga vyštudovala architektúru, zatiaľ čo Peter sa stal elektroinžinierom.<ref name=SBS/>

Peter Ratkoš už od svojich 29 rokov zápasil s chorobou, ku ktorej sa pridali psychické komplikácie spôsobené spomínaným výsluchom v roku 1954. Postupne mu boli amputované obe nohy a ostal tak imobilný. Zomrel náhle, 1. septembra 1987 v Bratislave a bol pochovaný na [[Cintorín Slávičie údolie|Cintoríne Slávičie údolie]].<ref>{{Citácia Harvard

* ''Sv. Cyril a Metod: Počiatky krestianstvakresťanstva u Slovákov'' (Bratislava, 1947)