Gustáv Husák: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Literatúra o G. Husákovi: + monografia MACHÁČEK, Michal. Gustáv Husák. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 2017. 631 s. ISBN 978-80-7429-388-7; ŠTEFANICA: príspevok → celý zborník (KINČOK, Branislav, a kol. Gustáv Husák a jeho doba) |
typo gram |
||
Riadok 3:
| Portrét = Gustáv Husák - oříznuto.JPG
| Veľkosť portrétu = <!-- 230px -->
| Popis =
| Poradie = 9.
Riadok 80:
Kým predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde armád v auguste 1968]] tento "vstup" odsúdilo, predsedníctvo ÚV KSS v Bratislave, ktoré za neprítomného [[Vasil Biľak|Biľaka]] a z jeho poverenia riadil [[Miloslav Hruškovič|Hruškovič]], oznámilo vstup armád a predložilo text [[Pozývací list|pozývacieho listu]] tvrdiac, že „v Prahe bol schválený všetkými vrátane Dubčeka a proti boli iba [[Josef Smrkovský|Smrkovský]] a [[František Kriegel|Kriegel]]“. Potom sa šesť z desiatich prítomných členov predsedníctva vyslovilo za schválenie pozývacieho listu (proti boli [[Michal Falťan|Falťan]], ''Daubner, Turček'' a ''[[Anton Ťažký ml.|Ťažký]]''). Keď diaľkopisom prišlo skutočné stanovisko predsedníctva ÚV KSČ, [[Viktor Pavlenda]] a [[Jozef Zrak]] sa spamätali a zatelefonovali Husákovi, ktorý sa práve vrátil zo Žiaru nad Hronom. Husák na zasadanie prišiel a veľmi ostro odsúdil schválený text slovami: „Čo ste to porobili súdruhovi Dubčekovi, tak ho zradiť a vraziť mu nôž do chrbta. To sa musí okamžite zmeniť, odvolať a prijať nový dokument na podporu stanoviska prijatého pražským predsedníctvom.“
=== Ne čele KSČ počas normalizácie 1969
Na [[Moskva|moskovských]] rokovaniach v auguste roku [[1968]] Husák „zmenil kurz“ a stal sa [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežnevovým]] spojencom. Spolu s [[Vasiľ Biľak|Biľakom]] sa stal symbolom takzvanej politiky [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]], ktorá znamenala zastavenie demokratizačných procesov [[Pražská jar|Pražskej jari]] a návratu k represívnemu komunistickému systému. V roku [[1969]] sa dostal na čelo [[Komunistická strana Československa|KSČ]] – do mája roku [[1971]] bol jej prvým tajomníkom, potom až do roku [[1987]] jej generálnym tajomníkom. 29. mája [[1975]] ho poslanci Federálneho zhromaždenia jednohlasne zvolili aj za prezidenta [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], čím nahradili [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]].<ref>[http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/356376-ako-slovak-dobyl-prazsky-hrad/ Vladimír Jancura: Ako Slovák Gustáv Husák dobyl Pražský hrad, Pravda.sk, 27.05.2015]
</ref> 9. januára 1983 bol vyznamenaný najvyšším sovietskym vyznamenaním [[Hrdina Sovietskeho zväzu]].
Riadok 86:
V novembrových dňoch roku 1989 bol jedným z komunistických politikov, ktorí odmietli situáciu riešiť násilím. Po novembrových udalostiach roku [[1989]] Husák vymenoval [[10. december|10. decembra]] [[1989]] „vládu národného porozumenia“ pod vedením Slováka [[Marián Čalfa|Čalfu]] a vzápätí abdikoval z funkcie prezidenta republiky. V konečnom dôsledku tým napomohol k zvoleniu prezidenta [[václav Havel|Havla]] a poškodil Dubčekovi.
Husák bol literárne činným. Je autorom memoárovej knihy o SNP, politických úvah, statí a prejavov.
18. januára 1990 bol spolu s Colotkom, Lenártom a Janákom vylúčený z KSČ. Zomrel [[18. november|18. novembra]] [[1991]] v Bratislave.
Riadok 118:
* 1944 – 1945: povereník vnútra v [[Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady od 1. septembra 1944 do 4. septembra 1944|1. Zbore]] a [[Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady od 1. septembra 1944 do 4. septembra 1944|2. Zbore]] povereníkov
* 1945 – 1946: povereník dopravu a verejné práce (v [[Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady od 18. septembra 1945 do 16. augusta 1946|6. Zbore]]) a techniku
* 1946 – 1950: predseda zboru povereníkov (v [[Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady od 16. augusta 1946 do 18. novembra 1947|7.]]
* 1948 – 1950: súčasne aj povereník pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu
Národné zhromaždenie, od roku 1968 Federálne zhromaždenie
| |||