Nikolaj Vasilievič Ogarkov: Rozdiel medzi revíziami

'''Nikolaj Vasilievič Ogarkov''' (* [[30. október]] [[1917]] obec [[Molokovo]], [[Tverská gubernia]], [[Rusko]] -  – † [[23. január]] [[1994]] [[Moskva]], [[Ruská federácia]]) bol [[ZSSR|sovietsky]] a ruský dôstojník, [[maršal Sovietskeho zväzu]] (1977). V rokoch 1977 až 1984 pôsobil ako náčelník Generálneho štábu Sovietskych ozbrojených síl.

Narodil sa v obci Molokovo v Tverskej oblasti v rodine ruského roľníka 17. (podľa gregoriánskeho kalendára 30.) októbra 1917. V roku 1938 absolvoval Vojenskú ženíjnu akadémiu V. V. Kujbyševa. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pôsobil ako brigádny, plukový a neskôr divízny inžinier. Po vojne pôsobil v štábnych funckiách. V roku 1957 vyslaný na štúdium na Vojenskú akadémiu Generálneho štábu, ktorú absolvoval v roku 1959. Následne velil 20. gardovej motostreleckej divízii, ktorá bola umiestnená v rámci skupiny sovietskych vojsk v Nemecku. V rokoch 1968 —  – 1974 pôsobil ako zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR. Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR]] bol poverený spolu s česko-slovenským generálom A. Muchom riešením obnovenia činnosti [[ČSĽA]]<ref>Segeš, V. a kolektív, Slovensko  -  vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, 2007, s. 150- – 151</ref>. Neskôr od marca 1974 do januára 1977 pôsobil ako zástupca ministra obrany ZSSR. 8. januára 1977 bol zvolený za náčelníka Generálneho štábu ZSSR a zároveň zástupcom ministra obrany. 14. januára 1977 bol povýšený do hodnosti Maršala Sovietskeho zväzu<ref>{{citácia knihy | meno = Jiří | priezvisko = Fidler | odkaz na autora = Jiří Fidler | titul = Za víru, vládce a vlast (Ruští a sovětští maršálové) | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 2005 | počet strán = 290 | isbn = 80-7217-354-5 | jazyk = česky}} </ref>. Bol odporcom sovietskej angažovanosti vo [[sovietska intervencia v Afganistane|vojne v Afganistane]].

Počas vedenia generálneho štábu Ogarkov realizoval niekoľko veľkých [[vojenské cvičenie|vojenských cvičení]]. Jednalo saIšlo o najväčšie strategické cvičenia a manévre sovietskych ozbrojených síl v ich histórii. Pričom pri nich boli testované všetky zložky vojsk. Najväčším z nich bolo operačno-strategické cvičenie s krycím názvom [[Zapad-81]], ktoré sa konalo v septembri 1981. Svojim rozsahom je porovnateľné iba s hlavnými operáciami sovietskych vojsk počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Ako náčelník generálneho štábu venoval tiež veľkú pozornosť riadeniu strategických jadrových zbraní a [[protiraketová obrana|protiraketovej obrane]], v rámci generálneho štábu vytvoril centrum operačno-strategického výskumu.