Augustin Navrátil: Rozdiel medzi revíziami
preklad článku cs:Augustin Navrátil nástrojom Česko-slovenskej Wikipedie |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 19:33, 30. január 2018
Augustin Navrátil (22. decembra[1] 1928 Lutopecny - 2. mája 2003 Kroměříž) bol súkromne hospodáriaci roľník, ľudovecký politík a katolícky aktivista, jedna z popredných postáv českého katolíckeho disentu za komunistického režimu.
| Augustin Navrátil | |
Život
Pochádzal z roľníckej katolíckej rodiny a ako najstarší syn dostal po predkoch meno Augustín. Vyučil sa stolárom a ako stolár sa živil až do roku 1956. V roku 1955 sa oženil s Augustinou Bazalkovou. Krátko pracoval v lisovni kroměřížského podniku PAL-Magneton, odkiaľ bol kvôli svojim politickým názorom a kvôli tomu, že nesúhlasil so začlenením pozemkov rodiny do miestneho JRD, 10. septembra 1957 prepustený. Ďalšie zamestnanie našiel u ČSD. Pracoval ako staničný robotník, posunovač a hradlár. Železničiarom bol až do svojho odchodu do penzie. Pri svojom zamestnaní sa staral o hospodárstvo a veľkú rodinu - so ženou Augustinou mali celkom 9 vlastných detí.[1][2] Pretože nezískal vysokoškolské vzdelanie (rodina nemohla podporovať deti na štúdiách),[3] vzdelával sa samoštúdiom. Študoval filozofické, náboženské, historické, politické a právne spisy. Vedomý si svojich práv, dôsledne (a márne) požadoval dodržiavanie zákonov štátnou mocou. Zomrel v roku 2003 je pochovaný na cintoríne v Hradisku.
Problémovým človekom
Patril k niekoľkým málo v ČSSR súkromne hospodáriacim roľníkom, teda k tým, ktorí dlhodobo vzdorovali komunistickej kolektivizáciu v poľnohospodárstve.[4] Hral dôležitú úlohu pri vydávaní katolíckeho samizdate.[5] V roku 1977 sa stal signatárom Charty 77,[4] ktorú začal tiež šíriť. Ďalej spísal tzv. Kroměřížská petíciu, v ktorej vyzýval štátne orgány, aby dodržiavali náboženskú slobodu. Spolu s kroměřížským kostolníkom od Sv. Mórica Janom Pavlíčkom sa mu podarilo získať 700 podpisov. Za šírenie tejto petície bol Navrátil v júli 1978 poslaný do psychiatrickej liečebne, Jan Pavlíček bol odsúdený na osem mesiacov žalára nepodmienečne.[6] V roku 1988 Navrátil inicioval ďalšiu petíciu (celkovo tretiu, ktorú šíril), ktorá sa stala najmasovejšou akcijou manifestujúcou odpor proti komunistickému režimu: petíciu Podněty katolíků k rešení situace věřacích občanů, v ktorej vzniesol požiadavky na rešpektovanie práv veriacich občanov a náboženskej slobody. Podpísalo ju 501.590 ľudí.[7] Za svoj ostrý protikomunistický a protitotalitní postoj bol dlhodobo terorizovanie štátnou mocou, predovšetkým za pomoci zneužitie psychiatrie. Bola mu diagnostikovaná paranoja kverulans a následne súdom obmedzená jeho právnu spôsobilosť.[4] Bol internovaný vo väzbe a psychiatrickej liečebni.[4] V roku 1980 bola podaná žiadosť o navrátenie právnej spôsobilosti, ktorá mu bola vrátená 14. júla 1983.[5] Pri svojej internácii v psychiatrickej liečebni sa stretol aj s ďalšími prípadmi zneužívania psychiatrie, na ktoré neskôr upozorňoval.
Politická orientácia
V roku 1946 vstúpil do ČSL. V prvej polovici 90. rokov pôsobil vo vyšších straníckych funkciách v radoch KDU-ČSL, v druhej polovici 90. rokov potom v strane Pravý Blok.
Redigoval časopis Křesťanské obzory.
Ocenenia
V roku 2015 mu bola udelená Cena Václava Bendu (in memoriam).[8]
Odkazy
Referencie
- ↑ a b http://tisk.cirkev.cz/z-domova/posledni-rozlouceni-s- katolíckym-aktivistom-Augustínom-navratilem.html
- ↑ Stanislava Vodičková: Muž, ktorý sa odmietol poddať. Katolícky týždenník 50/2015, 8.-14. decembra 2015, príloha Perspektívy, s. 1.
- ↑ Stanislava Vodičková: Muž, ktorý sa odmietol poddať. Katolícky týždenník 50/2015, 8.-14. decembra 2015, príloha Perspektívy, s. 1.
- ↑ a b c d Zemřel Augustin Navrátil [online]. . Dostupné online. (čeština)
- ↑ a b Augustin Navrátil a jeho disidentská činnost [online]. . Dostupné online.
- ↑ Stanislava Vodičková: Muž, ktorý sa odmietol poddať. Katolícky týždenník 50/2015, 8.-14. decembra 2015, príloha Perspektívy, s. 1.
- ↑ ŠIMULČÍK, Jan. Čas svitania: Sviečková manifestácia - 25. marec 1988. [s.l.] : [s.n.], 1998. ISBN 80-7165-167-2. S. 26.
- ↑ Slavnostní předání Ceny Václava Bendy 2015 [online]. . Dostupné online.
Literatúra
- Jan Tesař: zamlčania diagnóza. Praha: Triáda, 2003. 143 s. ISBN 80-86138-56-9.
- Helena Havlíčková: Dedičstvo. Kapitoly z dejín komunistickej perzekúcie 1948-1989. Olomouc: Votobia, 2002. ISBN 80-7198-535-X.
- Marta Kordíková Augustin Navrátil a jeho Disidentské činnosť
- Stanislava Vodičková: Muž, ktorý sa odmietol poddať. Katolícky týždenník 50/2015, 8.-14. decembra 2015, príloha Perspektívy, s. 1.
Externé odkazy
- Životopis na www.totalita.cz
- Karel mäsitá: Zabudnutia: Zomrel disident Augustin Navrátil
- Martin Horálek: Posledná rozlúčka s katolíckym aktivistom Augustínom Navrátilom
- Augustin Navrátil bol prorok z Lutopecen. Článok na idnes.cz z cyklu Disidenti južnej Moravy, 10. októbra 2009, foto
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Augustin Navrátil na českej Wikipédii.