Martin Bútora: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenia a aktualizácia |
|||
Riadok 32:
Počas [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] v novembri [[1989]] bol jedným zo spoluzakladateľov hnutia [[Verejnosť proti násiliu]] a ako člen Koordinačného centra (KC [[Verejnosť proti násiliu|VPN]]) bol na jar roku [[1990]] spoluzostavovateľom a redaktorom volebného programu hnutia [[Verejnosť proti násiliu|VPN]] ''Šanca pre Slovensko''. V rokoch 1990 – [[1992]] pracoval ako poradca prezidenta [[ČSFR]] [[Václav Havel|Václava Havla]] pre ľudské práva a riaditeľ sekcie pre ľudské práva v Kancelárii prezidenta.
Začiatkom deväťdesiatych rokov vyučoval najprv na [[Karolova univerzita|Karolovej univerzite]] v Prahe, kde sa v decembri [[1992]] habilitoval, neskôr pôsobil na Katedre politológie [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]] ([[1993]] – [[1998]]). Počas rokov [[1994]] - [[1996]] bol predsedom Slovenského centra [[PEN|PEN klubu]]. V rokoch [[1995]] – 1996 bol koordinátorom projektu orálnej histórie ľudí, ktorí prežili [[holokaust]] v [[Nadácia Milana Šimečku|Nadácii Milana Šimečku]].
V rokoch 1993 - 1997 absolvoval študijné pobyty (Oxfordská univerzita, Princetonská univerzita, Collegium Budapest), intenzívne prednášal a publikoval v zahraničí, najmä v USA.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=osobnosti.sk|titul=Martin Bútora {{!}} osobnosti.sk|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-butora-83|dátum prístupu=2018-01-31|vydavateľ=www.osobnosti.sk}}</ref> V roku [[1997]] sa stal spoluzakladateľom a prezidentom [[Inštitút pre verejné otázky|Inštitútu pre verejné otázky (IVO)]], kde sa s tímom spolupracovníov venoval kritickej reflexii stavu demokracie na Slovensku, patrili medzi hlavných kritikov vlády [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]]. V rokoch [[1999]] - [[2003]] pôsobil ako veľvylanec Slovenska v [[Spojené štáty|USA]]. Jeho hlavnou úlohou bolo získať podporu USA pre vstup [[Slovensko|Slovenska]] do [[NATO]] a rozvíjať vzájomné vzťahy v politickej, ekonomickej a kultúrnej oblasti.
Od roku 2003
Je členom Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, členom medzinárodnej rady Slovenskej atlantickej komisie a Stredoeurópskej strategickej rady, od apríla 2014 je členom expertného tímu, ktorý zriadil generálny tajomník NATO. <ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Teraz.sk|titul=Jeden z protagonistov Novembra 1989 Martin Bútora sa dožíva 70 rokov|periodikum=TERAZ.sk|dátum=1970-01-01|url=http://www.teraz.sk/magazin/martin-butora-sociolog-jubileum/100917-clanok.html|dátum prístupu=2018-01-31|jazyk=sk-SK}}</ref>
== Kandidatúra na prezidenta SR ==
Řádek 43 ⟶ 51:
Je autorom troch prozaických kníh, televíznych a filmových scenárov a prekladateľom divadelných hier.
== Členstvá v spoločnostiach a organizáciách<ref name=":0" /> ==
▲Koncom mája 2014 novozvolený prezident [[Andrej Kiska]] predstavil svojich šiestich poradcov a hovorcu. Bútora bol jeden z tzv. „siedmych statočných“ (podľa Kisku).<ref name=7stat>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = |titul = Kiska predstavil tím poradcov, jeho hovorcom bude novinár Petrus | url = http://www.sme.sk/c/7219284/kiska-predstavil-tim-poradcov-jeho-hovorcom-bude-novinar-petrus.html | dátum vydania = 29.05.2014| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.06.2014 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref>
2000 - 2003 člen Správnej rady Trust for Civil Society
1991 - 2003 člen Správnej rady Nadácie Milana Šimečku
== Ocenenia ==▼
V roku [[2002]] mu prezident [[Rudolf Schuster]] prepožičal štátne vyznamenanie [[Rad Ľudovíta Štúra]] II. triedy.▼
1996 - 2003 člen Council for Ethnic Accord, Project on Ethnic Relations, Princeton
[[2002]] sa stal laureátom mimoriadnej ceny [[Krištáľové krídlo|Krištáľového krídla]] za diplomatickú činnosť pri začleňovaní Slovenska do [[NATO]]▼
1996 - 1999 člen Správnej rady Open Society Fund v Bratislave
1994 - 1996 predseda Slovenského centra P.E.N. - klubu
▲== Ocenenia<ref name=":1" /> ==
* Medaila za službu demokracii, Washington (1999),
* Medaila Jána Papánka, New York (2000),
▲
▲* [[2002]] sa stal laureátom mimoriadnej ceny [[Krištáľové krídlo|Krištáľového krídla]] za diplomatickú činnosť pri začleňovaní Slovenska do [[NATO]]
* Cena na oslavu slobody - American Jewish Commitee, Washington (2002),
* V roku 2011 preberal za tím štyridsiatich autorov publikácie Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (2010) výročnú cenu od Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS)
* Je nositeľom Českej a slovenskej transatlantickej ceny (2014)
== Literárnej činnosť ==
* 1989 - Bútora, M.: ''Mne sa to nemôže stať. Sociologické kapitoly z alkoholizmu.'' [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], Osveta.
Řádek 59 ⟶ 80:
* 1999 - Bútora, M. – [[Grigorij Mesežnikov|Mesežnikov, G.]] – [[Zora Bútorová|Bútorová, Z.]] (eds.): ''Kto? Prečo? Ako? Slovenské [[voľby]] ´98.'' [[Bratislava]], [[Inštitút pre verejné otázky]].
* 2004 - Bútora, M. - ''Odklínanie.'' [[Bratislava]], Kalligram. (výber z textov M. Bútoru z rokov 1967 až 2004)
* 2010 - Bútora, M. - ''Druhý dych.'' [[Bratislava]], Kalligram
* 2011 - Stratené mesto
* 2013 - Odkiaľ a Kam (20 rokov samostatnosti)
Beletria<ref name=":1" />:
* Ľahkým perom (1987),
* Bojím sa mať strach (1990),
* Posolené v Ázii (1990),
* Skok a kuk (2011).
Písal televízne a filmové scenáre, s manželkou PhDr. [[Zora Bútorová|Zorou Bútorovou]], CSc., tiež sociologičkou, prekladali divadelné hry. <ref name=":1" />
== Referencie==
| |||