Angina pectoris: Rozdiel medzi revíziami

Angína pectoris<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bender|meno=Jeffrey E. et al.|titul=Oxford American Handbook of Cardiology|vydanie=|vydavateľ=Oxford University Press Inc.|miesto=New York|rok=2011|isbn=|strany=86-87}}</ref> (tiež  angina pektoris, stenokardia alebo stenokardie) je zvieravá, tlaková alebo pálivá bolesť za hrudnou kosťou. Bolesť môže vystreľovať aj do ľavej ruky, do chrbta, krku, čeľuste či do žalúdka. Angína pectoris sa spravidla objavuje pri nedostatočnom zásobení srdcového svalu krvou a kyslíkom, napr. pri fyzickej námahe, strese, vystavení sa chladu alebo aj po požití nevhodnej potravy. Je dôsledkom zúženia koronárnej tepny, najčastejšie zapríčinenom [[Ateroskleróza|aterosklerózou]], niekedy aj z iných príčin, napr. následkom spasmu (stiahnutia) koronárnej tepny.

 

'''Podľa príčiny a charakteru sa rozlišuje:'''

* '''Stabilná angína pectoris''' je charakteristická pre chronickú [[Ischemická choroba srdca|Ischemickú chorobu srdca]]. Pri nej sa charakter záchvatov bolestí (intenzita, trvanie) podstatne nemení a bolesti väčšinou ustúpia po niekoľkých minútach oddychu alebo po užítí nitroglycerínu – lieku, ktorý zlepšuje prietok cez koronárne artérie a znižuje nároky srdca na dodávku kyslíka.

* '''Atypická (variantná) angína pectoris''' je stav, keď sa bolesť neobjaví pri námahe, ale v stave pokoja. Príčinou býva spazmus (prudké mimovoľné stiahnutie) hladkých svalov cievnej steny koronárnej tepny, ktorý vedie k jej zúženiu. Príčinou tohto spazmu často býva ateroskleróza, no atypická angína pectoris sa môže objaviť aj u ľudí, ktorí aterosklerózu nemajú. Príčina tohto javu nie je známa.

'''Klasifikácia závažnosti anginy pectoris (AP) podľa Kanadskej kardiovaskulárnej spoločnosti (CCS)'''

 

Trvalou liečbou anginy pectoris je liečba ochorenia, ktoré záchvaty anginy pectoris spôsobuje, spravidla ischemickej choroby srdca.

 

== Referencie ==

<references />