|
Fráter '''Cyprián z Červeného Kláštora''', vlastným menom '''František Ignác Jäschke''' (* [[28. júl]] [[1724]] [[Polkowice]], [[Sliezsko]], † [[1775]], [[Červený kláštor]]) bol [[Kamalduli|kamaldulskýmkamaldulský]] [[mních]]om, najznámejšímnajznámejší rehoľníkomrehoľník pôsobiacimpôsobiaci v Červenom kláštore.
== Život ==
Bol známy ako všeobecne vzdelaný cestovateľ, ľudový liečiteľ, zberateľ, či dokonca konštruktér. Študoval v [[Brno|Brne]], [[Częstochowa|Częstochowej]] a v [[Radošina|Radošine]]. Rádový sľub zložil v [[Zobor (vrch)|zoborskom]] [[Kláštor a kostol kamaldulov na Zobore|kláštore]] pri [[Nitra|Nitre]] [[21. októbra]] [[1752]].
FráterBrat Cyprián vynikal najmä v oblasti medicíny, farmácielekárnictva, alchýmie a botaniky. Okrem písania vedeckej literatúry, zbieral aj ľudovú slovesnosť. V Červenom kláštore ho kvôli jeho liečiteľským schopnostiam vyhľadávali ľudia zo širokého okolia. Lieky aj predával a za utŕžené peniaze založil fond prena rozvoj lekárne v Červenom Kláštore.
Najviac ho preslávil herbár, ktorý tvoril v rokoch [[1765]] - [[1771]] (fotokópia herbára je súčasťousúčasť expozície kláštornej medicíny a farmaceutiky). Herbár na 97 stranách obsahuje 283 vylisovaných rastlín, ktoré sám alebo so svojimi pomocníkmi nazbieral v oblasti [[Pieniny|Pienin]] a v [[Belianske Tatry|Belianskych Tatrách]]. K rastlinám je pripojený ich opis v štyroch jazykoch – gréčtine, latinčine, poľštine a nemčine.
Známeho mnícha nezaujímali len bylinky. Zaujímala ho príroda ako celok, a to predovšetkým vesmír. Hľadal preto Tvardovského knihu, v ktorej sa malo údajne písať o tom, ako môžedokáže človek lietať. Zrejme tu sa zrodila legenda o tom, že mních Cyprián si zhotovil krídla, pomocouza pomoci ktorých v okolí Červeného Kláštora lietal. Povrávalo sa, že jehomiesto štartovacímjeho miestomvzletu boli známe [[Tri Koruny]]. Údajným mníchovým lietaním sa už vyše 200 rokov zaoberajú spisovatelia, historici aj technici.
Ak aj mních Cyprián nelietal, mohli by aspoň existovať jeho úvahy, nákresynáčrty, možno aj pokusný model jeho „krídel“. A koniecKoniec koncov, niečo také niečo nemohlo ostať bez povšimnutia. Ako sa dá prečítať v expozícii múzea v Červenom Kláštore: Podľa levočského historika Elemíra Koszeghyho, v archívnej listine z čias okolo roku [[1760]], istý rimavskosobotský profesor po latinsky zaznamenal:
{{Citát|Bol som v Spišskej Belej na námestí, keď tam z príkazu nitrianskeho arcibiskupa Ladislava Mattyasovszkého z Markušoviec spálili čertov voz. Aparát zhotovil istý fráter Cyprián z lechnického kláštora, ktorý podľa červených skál, z ktorých je postavený, ľud volá Červeným kláštorom. Pri spálení bolo mnoho ľudí a zastavili sa aj ctihodní kanonici zo Spišskej Kapituly. Fráter Cypriánus si pripol čertovu mašinu na vrchu Troch korún a s jej pomocou doletel až k Morskému oku. Pán biskup nebol pri exekúcii prítomný, ale nemali sme možnosť ani vidieť mnícha, ktorého odviedli na miesto, odkiaľ už viac neuvidí hory a nebude v pokušení, aby znovu lietal}}
== Herbáreň mnícha Cypriána ==
V jednom zo zrekonštruovaných mníšskych domčekov v areáliareále [[Červený kláštor|Červeného kláštora]] je zaujímavá farmaceutická expozíciavýstava interiéru stredovekej lekárne, ako pamiatka na kamaldulského frátrabrata Cypriána. Okrem najznámejšej pamiatky na frátrabrata - herbáruherbára, sú najzaujímavejšíminajzaujímavejšie exponátmiexponáty tejto časti zbierok originálne lekárenské vitríny zo začiatku 18. storočia, lekárenské váhy zo 17. storočia vyrobené v Amsterdame a vzácna prvá slovenská liekopisná literatúra – Bratislavská Torkošova lekárenská taxa z roku 1745, písaná v štyroch rečiach.
== Literatúra ==
|
