The Beatles: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Ocenenia a úspechy: wikilink |
d wikilink, replaced: Let It Be (album) → Let It Be (album, The Beatles) AWB |
||
Riadok 13:
}}
'''The Beatles''' boli [[Anglicko|anglická]] [[rokenrol]]ová skupina, ktorá vznikla v roku [[1960]] v [[Liverpool
Od svojho založenia v roku 1960 si skupina The Beatles začala po prvé tri roky budovať svoju hudobnú kariéru v liverpolských kluboch a v [[Hamburg]]u. Na basovú gitaru v tom čase s nimi hrával [[Stuart Sutcliffe]]. Lennon, McCartney a Harrison spočiatku dlhšiu dobu hľadali hráča na bicie nástroje. Prvým bubeníkom kapely bol [[Pete Best]], neskôr, v roku 1962, ho nahradil Ringo Starr. O ich profesionálny rast sa postaral manažér [[Brian Epstein]], ich hudobným producentom pri nahrávaní bol „Piaty Beatle“, [[George Martin]].
Prvým ozajstným oficiálnym hitom od The Beatles bola v roku 1962 nahrávka piesne „[[Love Me Do]]“. Po vypuknutí Beatlemánie v roku 1963 dostala skupina meno „the Fab Four“ (niečo ako „úžasná štvorka“) a začiatkom nasledujúceho roku 1964 sa stali medzinárodnými hviezdami, ktoré boli lídrami ďalšieho fenoménu vtedajšej populárnej kultúry, známeho ako [[Britská invázia]].
Od roku 1965 The Beales produkovali stále inovatívnejšie hudobné nahrávky. Postupne takto vydali albumy ako ''[[Rubber Soul]]'' (1965), ''[[Revolver (album)|Revolver]]'' (1966), ''[[Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band]]'' (1967), ''[[The Beatles (album)|The Beatles]]'' (známy aj ako ''White Album'', 1968) a ''[[Abbey Road (album)|Abbey Road]]'' (1969). Po rozpade skupiny v roku 1970 mal každý z členov skupiny úspešnú sólovú hudobnú kariéru. John Lennon zomrel po atentáte v roku 1980, George Harrison skonal na rakovinu pľúc v roku 2001. McCartney a Starr, ktorí žijú dodnes, sú stále hudobne aktívni.
The Beatles s celosvetovo predaným počtom viac, ako 800 miliónov nosičov, je [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|najpredávanejšou hudobnou skupinou histórie]]. Z každého z ich albumov ''[[Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band]]'', ''[[The Beatles (album)|The Beatles]]'' a ''[[Abbey Road (album)|Abbey Road]]'' sa predalo po viac ako 30 miliónov kusov. V rebríčku [[The 500 Greatest Albums of All Time|500 najlepších albumov všetkých čias]], ktorý v roku 2009 vydal časopis ''[[Rolling Stone]]'' má skupina jedenásť albumov, z toho štyri sú v prvej desiatke vrátane absolútneho prvenstva, albumu ''[[Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band]]''. V [[UK Albums Chart|britských rebríčkoch]] má táto kapela viacero vrcholových albumov a v Spojenom kráľovstve predajom singlov skupina prekonala všetkých ostatných umelcov.
Kapela The Beatles je, s certifikovaným počtom 178 miliónov nosičov, aj [[Zoznam napredávanejších umelcov v USA|najpredávanejším hudobným umelcom v Spojených štátoch]]. The Beatles sú aj na vrchole zoznamu najúspešnejších umelcov všetkých čias, ktorý v roku 2008 sa uverejnil časopis ''[[Billboard]]''. Dvadsiatimi singlami[[Zoznam úspechov a míľnikov rebríčka Billboard Hot 100|
Z ich hitu, skladby „[[Yesterday|Yesterday“,]] vzniklo viac ako 3000 [[Cover verzia|coververzií]]. Táto pieseň bola niekoľkokrát označená za najúspešnejšiu a najlepšiu skladbu 20. storočia.
Riadok 29:
== História ==
=== 1957–1962: Vznik, Hamburg a popularita v Spojenom kráľovstve ===
V marci 1957 vtedy šestnásťročný [[John Lennon]] založil [[skiffle|skifflovú]] skupinu, v ktorej sa striedalo viacero jeho kamarátov z Quarry Bank High School v [[Liverpool]]<nowiki/>e. Nejakú dobu sa ich skupina volala The Blackjacks, no potom ako sa dozvedeli, že taká skupina už existuje, premenovali sa na [[The Quarrymen]].{{sfn|Spitz|2005|pp=47–52}} V júli toho istého roku sa Lennon stretol s pätnásťročným [[Paul McCartney|Paulom McCartneyom]] a krátko nato začal Paul hrať v kapele na rytmickú gitaru.{{sfn|Spitz|2005|pp=93–99}} Vo februári 1958 Paul pozval kamaráta, [[George Harrison|Georgea Harrisona]], aby prišiel ukázať ako hrá. Lennonovi sa Harissonova hra pozdávala, no zdal sa mu pre jeho plány s kapelou primladý. George sa nedal odbiť. Mesiac nato na druhom stretnutí, ktoré zariadil McCartney, ptom ako zahral Lennonovi na hornej časti liverpoolskeho [[double-decker]]a hlavný gitarový part z inštrumentálnej rokenrolovej skladby „[[Raunchy]]“ od [[Bill Justis|Billa Justisa]],<ref>{{harvnb|Miles|1997|p=47}}; {{harvnb|Spitz|2005|p=127}}.</ref> stal sa sólovým gitaristom kapely.{{sfn|Miles|1997|p=47}}{{sfn|Lewisohn|1992|p=13}}
Od januára 1959 Lennonovi kamaráti z Quarry Bank odišli zo skupiny a začali študovať na [[Liverpool College of Art]].{{sfn|Harry|2000a|p=103}} Traja gitaristi niekoľkokrát kedy sa im podarilo zohnať bubeníka,{{sfn|Harry|2000b|pp=742–743}} vystúpili ako Johnny and the Moondogs.{{sfn|Lewisohn|1992|p=17}} V januári 1960 sa ku skupine pridal hráč na basovú gitaru Lennonov spolužiak, [[Stuart Sutcliffe]], ktorý navrhol, aby sa skupina nazvala Beatals. Nové meno bolo poctou [[Buddy Holly|Buddymu Hollymu]] a [[The Crickets]].{{sfn|Lewisohn|1992|p=18}}{{sfn|Gilliland| 1969|loc=show 27, track 4}} Tento názov mali do mája, kedy sa premenovali na The Silver Beetles. S týmto názvom absolvovali krátke turné po Škótsku, ako sprievodná kapela popového speváka, tiež rodeného Liverpolčana menom [[Johnny Gentle]]. Začiatkom júla sa kapela premenovala na The Silver Beatles, od augusta už fungovali ako The Beatles.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=18–22}}
Riadok 49:
==== ''Please Please Me'' a ''With the Beatles'' ====
[[Súbor:The Beatles official logo.svg|thumb|Autorom loga skupiny bol [[Ivor Arbiter]].{{sfn|Womack|2007|p=76}}]]
Počas jediného dňa, 11. februára 1963, nahrali členovia The Beatles na svoj debutový album, ''[[Please Please Me]]'', desať skladieb. Album bol doplnený štyrmi nahrávkami, ktoré vyšli na dvoch [[Singel (hudba)|singloch]]. Pôvodne ma Martin zámer debut skupiny celý nahrať naživo v The Cavern Clube, no nakoniec skonštatoval, že budova má nie príliš adekvátne akustické podmienky. Rozhodol sa imitovať koncert, minimálnou produkciou a jedným kontinuálnym sedením v nahrávacom štúdiu na Abbey Road.{{sfn|Gould|2007|p=147}}
Po miernej, ale pozitívnej odozve singlu „Love Me Do“, sa nasledujúca nahrávka „Please Please Me“ stretla s výraznejšou odozvou. Vyšla na singli dva mesiace pred rovnomenným albumom, v januári 1963. Singel sa dostal na vrchol všetkých londýnskych rebríčkov, okrem ''Record Retailer'', kde bol druhý.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=88, 351}} Pri spomienke ako sa Beatles ponáhľali s nahrávaním debutového albumu ''Please Please Me'' za jeden deň, komentuje [[Stephen Thomas Erlewine]] z [[AllMusic]]: Aj niekoľko dekád od svojho vzniku znie tento album čerstvo, práve vďaka intenzite, v ktorej bol vyprodukovaný.{{sfn|Erlewine|2009a}} Lennon povedal, že v tej dobe im šlo skôr o kompozíciu. On a McCartney len písali skladby v štýle [[The Everly Brothers|Everly Brothers]], či [[Buddy Holly
Od svojho vydania v marci 1963 album ''Please Please Me'' dosiahol vrchol britských rebríčkov. Začala sa tým éra, v ktorej sa skupine The Beatles dostalo do roku 1970 na tento vrchol dvanásť za sebou vydaných hudobných albumov.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=90, 351}} Tretí singel skupiny, „[[From Me to You]]“, bol pre budúcich šesť rokov, prvým v rade sedemnástich po sebe nasledujúcich singlov, ktoré skupina mala na vrchole singlových rebríčkov Spojeného kráľovstva.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=89, 350–351}} Štvrtý singel skupiny The Beatles s názvom „[[She Loves You]]“ dosiahol rekord v rýchlosti predaja, ktorý nemal dovtedy obdobu v Spojenom kráľovstve: za štyri týždne sa z neho predalo 750 tisíc hudobných nosičov.{{sfn|Gould|2007|p=159}} Bol to prvý singel skupiny, z ktorého sa predalo milión kópií a až do roku 1978 sa týmto výsledkom stal najpredávanejším v Spojenom kráľovstve.{{sfn|Harry|2000a|p=990}} V predaji ho vtedy prekonal singel „Mull of Kintyre“, ktorý 11. novembra 1977 vydal Paul McCartney so skupinou [[Wings]].{{sfn|Harry|2000a|p=990}} Tento komerčný úspech upútal pozornosť médií. The Beatles na tento záujem reagovali sympaticky komickým spôsobom, ktorý nebol u vtedajších popových hviezd bežný. Ich prívetivosť a spontánne reakcie na seba viazali ešte väčšiu pozornosť.{{sfn|Gould|2007|pp=166–169}} Skupina v prvom polroku absolvovala trikrát koncertné turné po Spojenom kráľovstve. Prvé celoštátne bolo vo februári, druhé, marcové, trvalo tri týždne a tretie sa konalo v máji až v júny 1963.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=90, 98–105, 109–112}} S nárastom popularity narastali voči kapele reči pochlebovačov. Reakcie oduševnených a kričiacich fanúšikov tlač vtedy označila za fenomén zvaný „[[Beatlemania]]“.{{sfn|Spitz|2005|pp=444–445}} The Beatles neboli lídrom turné, no svojim úspechom u publika vo februári zatienili hlavných účinkujúcich, ktorými boli Američania [[Tommy Roe]] a [[Chris Montez]]. Bolo to na svoju dobu neobvyklé, lebo usporiadatelia do tej doby stavali úspech koncertných turné hlavne na účasti umelcov zo Spojených štátov.{{sfn|Lewisohn|1992|p=88}} To isté sa stalo aj počas turné v máji a v júni, kedy bol hlavným ťahúňom turné [[Roy Orbison]].{{sfn|Lewisohn|1992|p=90}}
[[Súbor:The Beatles and Lill-Babs 1963.jpg|thumb|left|McCartney, Harrison, švédska popová speváčka [[Lill-Babs]] a Lennon v programe švédskej televízie, ''Drop-In'' (30. október 1963){{sfn|Miles|1998|p=86}}]]
Koncom októbra boli Beatles na päťdňovom turné po Švédsku. Boli to prvé zahraničné koncerty od decembra 1962, kedy boli naposledy v Hamburgu.{{sfn|Harry|2000a|p=1088}} Dňa 31. októbra ich v hustom daždi na londýnskom letisku [[Letisko Londýn Heathrow|Heathrow]] vítalo niekoľko stoviek rozvášnených ukričaných fanúšikov. Recepcii na letisku sa zúčastnilo okolo stovky novinárov a fotografov vrátane zástupcov televízie [[British Broadcasting Corporation|BBC]]. Bola to prvá z viac ako sto podobných udalostí, ktoré po nej nasledovali.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=92–93}} Nasledujúci deň začalo ďalšie koncertné turné skupiny The Beatles. Toto piate turné za posledných deväť mesiacov bolo naplánované na nasledujúcich šesť týždňov.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=127–133}} V polovici novembra Beatlemánia silnela. Pred koncertom v Plymouthe musela polícia na ovládnutie davu použiť hadice s vodnými delami.{{sfn|Davies|1968|pp=184–185}}
Album ''Please Please Me'' s držal na vrchole rebríčka ''Record Retailer'' 30 týždňov. Potom ho vystriedal ďalší, ktorý skupina vydala pod názvom ''[[With the Beatles]]''.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=90, 92, 100}} Pri jeho vydaní dňa 22. novembra dosiahlo vydavateľstvo EMI rekord v predbežných objednávkach 270 tisíc kópií. Album začal svoj predaj na vrchole a v provom týždni sa z neho predalo pol milióna nosičov.{{sfn|Lewisohn|1992|p=93}} Album ''With the Beatles'' sa nahrával medzi júlom až októbrom. V porovnaní s predošlým albumom boli pri jeho nahrávaní viac využité produkčné štúdiové techniky.{{sfn|Gould|2007|p=187}} Na vrchole rebríčka bol album 21 týždňov, celkovo sa v rebríčku udržal 40 týždňov.{{sfn|Harry|2000a|p=1161}} Erlewine hovorí o ''With the Beatles'' „pokračovaní najvyššieho rádu, ktoré vylepšilo jeho predchodcu.“{{sfn|Erlewine|2009b}} Naproti vtedajším praktikám, EMI vydalo album po prvom jeho singli, ktorým bola nahrávka „[[I Want to Hold Your Hand]]“. Zámerom bolo dostať predaj singlu na čo najvyššiu úroveň.{{sfn|Gould|2007|pp=187–188}}
Album zaujal aj kritikov. [[William Mann]] z ''[[The Times]]'' sa vyjadril, že Lennon a McCartney boli najlepšími skladateľmi roku 1963.{{sfn|Gould|2007|p=187}} Noviny k albumu vydali sériu článkov, v ktorých Mann s rešpektom ponúkol hudobné analýzy nahrávok.{{sfn|Harry|2000a|p=1162}} ''With the Beatles'' bol druhým albumom v histórii rebríčkov Spojeného kráľovstva, z ktorého sa predalo milión kópií. Tento úspech pred ním dosiahol [[soundtrack]] k americkému romantickému filmu ''[[South Pacific]]''.{{sfn|Harry|2000b|p=978}} Pri písaní poznámok pre album, tlačový tajomník kapely, [[Tony Barrow]], použil superlatív „fabulous foursome“, ktorý médiá prevzali v skrátenej forme „The Fab Four“.{{sfn|Harry|2000a|p=402}}
Riadok 91:
V polovici októbra 1965 The Beatles prišli do štúdia, a prvýkrát vyprodukovali album tak, že na jeho výrobu mali plný čas, bez akýchkoľvek iných súbežných záväzkov.{{sfn|Lewisohn|1992|p=202}} Podľa slov George Martina „do toho času vyrábali album skôr ako kolekciu singlov, teraz šlo o zámer vyrobiť kúsok vlastného umenia.“<ref>{{cite book|last1=Hertsgaard|first1=Mark|title=A Day In The Life: the Music and Artistry of the Beatles|date=1995|publisher=[[Dell Publishing|Delacorte Press]]|location=New York|isbn=0-385-31377-2|pages=149–150}}</ref> ''[[Rubber Soul]]'', ktorý vyšiel v decembri, bol kritikou označený ako „vážny krok smerom k vyspelosti a komplexite hudobného štýlu kapely.“{{sfn|Unterberger|2009b}} Ich tematický dosah sa začal rozširovať, keď doň zahrnuli hlbší náhľad na romantiku a filozofiu.{{sfn|Brown|Gaines|2002|pp=181–182}} Životopisci [[Peter Brown]] a [[Steven Gaines]] prisudzujú nové hudobné smerovanie The Beatles k ich vtedy už bežnému užívaniu marihuany,{{sfn|Brown|Gaines|2002|p=182}}{{sfn|The Beatles|2000|p=194}} a Starr poznamenal, že tráva mala skutočne vplyv na mnohé ich zemny, špeciálne na tie, ktoré sa týkali písania.{{sfn|The Beatles|2000|p=194}} Po tom, ako na albume ''Help!'' použili klasické hudobné nástroje s flautami a sláčikmi, Harrison predstavil [[sitár]] v nahrávke „[[Norwegian Wood (This Bird Has Flown)]]“. Naznačil tým ďalší postup mimo tradičných hraníc populárnej hudby. Keďže ich texty sa zdokonalili, fanúšikovia sa začali pýtať na ich hlbší zmysel. O, piesni Lenon povedal, že „sa snažil byť sofistikovaný v písaní o fiktívnej afére... ale takým zahmleným nedefinovateľným spôsobom.“{{sfn|Gould|2007|pp=297–298, 423}}
AJ keď väčšia časť nahrávok na ''Rubber Soul'' pochádza od dvojice [[Lennon-McCartney]],{{sfn|Spitz|2005|pp=584–592}} album obsahuje niekoľko príspevkov aj od ďalších členov kapely, či sólových vecí pôvodne označovanej dvojice autorov.{{sfn|Miles|1997|pp=268, 276, 278–279}} Skladba, „[[In My Life]]“, ktorej exkluzívne autorstvo si neskôr privlastnil každý z dvojice, je považovaná za jeden z vrcholov ich spoločného hudobného katalógu.{{sfn|Spitz|2005|p=587}} Harrison považoval ''Rubber Soul'' za svojho favorita, kým Ringo Starr ho označil za „záznam o ozdchode“.{{sfn|Spitz|2005|p=591}} McCartney zvykol hovoriť, že „vtedy mali za sebou periódu, kedy boli rozkošní a bolo na čase, aby sa začali nejakým spôsobom rozvíjať.“{{sfn|The Beatles|2000|p=197}} No štúdiový technik, [[Norman Smith]], neskôr poznamenával že už v tom čase sa v nahrávacích dňoch objavovali príznaky narastajúceho konfliktu v skupine. Hovoril, že „konflikt medzi Johnom a Paulom sa stal očividným, keby mal rozhodovať Paul, George by nemohol pre skupinu písať.“{{sfn|Harry|2000b|p=780}} V roku 2003 časopis ''[[Rolling Stone]]'' dal album ''Rubber Soul'' na piate miesto [[The 500 Greatest Albums of All Time|svojho zoznamu 500 najlepších albumov všetkých čias]],{{sfn|Rolling Stone|2003}} a v [[AllMusic]] ho [[Richie Unterberger]] označil za [[folkrock]]ovú klasiku.{{sfn|Unterberger|2009a}}
==== Roztržky (kontroverzie), posledné turné a ''Revolver'' ====
Riadok 100:
Asi mesiac po [[faux pas]] okolo obálky albumu ''Yesterday and Today'', boli The Beatles na turné na Filipínach. Tam, viac-menej nedvojak, odmietli od prvej dámy krajiny, [[Imelda Marcosová|Imeldy Marcosovej]], pozvanie na raňajkovú recepciu v [[Malacañan Palace|Prezidentskom paláci]].{{sfn|Spitz|2005|p=619}} Stalo sa, že po oznámení pozvania ho Epstein proste v mene členov kapely zdvorilo odmietol. Bolo to preto, lebo prijímať takéto oficiálne pozvánky nikdy nezvykol.{{sfn|Spitz|2005|p=620}} Krátko po tejto reakcii dostali najavo, že diktátor Marcos v svojom režime nie je zvyknutý na to, že by mu niekto povedal „nie“. Po reakciách, ktoré na toto odmietnutie nasledovali, mala skupina problém bezpečne opustiť krajinu.{{sfn|Spitz|2005|p=623}} Bezprostredne potom The Beatles prvýkrát navštívili Indiu.{{sfn|Lavezzoli|2006|p=177}}
„Sme viac populárni ako Ježiš. Neviem, čo je prvé - rokenrol, alebo kresťanstvo...“, bola neslávne slávna veta, ktorú v roku 1966 vyslovil John Lennon. Bolo to pri interview, pre bezplatne vydávané noviny ''[[London Evening Standard|Evening Standard]]''. Rozhovor s ním robila britská novinárka [[Maureen Cleave
V Anglicku tento komentár prešiel bez povšimnutia, no potom ako ho o päť mesiacov neskôr v predvečer zahájenia amerického turné, zverejnili v mládežníckom [[fanúšik]]ovskom časopise ''[[Datebook]]'', zdvihla sa hlavne v oblasti „[[Biblický pás|Biblického pásu USA]]“ vlna silného odporu.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=212–213}} Potom, ako sa vrátili domov, Beatles čelili silnému odporu od náboženských a sociálnych konzervatívcov. Bol medzi nimi aj [[Ku Klux Klan]].{{sfn|Lewisohn|1992|pp=212–213}} [[Svätá stolica]] vydala oficiálny protest. V Holandsky a Španielsky hovoriacich krajinách a v juhoafrických rozhlasových staniciach, vyšiel oficiálny zákaz vysielania nahrávok skupiny The Beatles.{{sfn|Norman|2008|p=449}} Epstien napadol ''Datebook'' za to, že „Lennonove slová boli vytrhnuté z kontextu“ a na tlačovej konferencii to Lennon ilustroval parafrázou „Keby som povedal, že televízia je viac populárna ako Ježiš, mohol by som sa mýliť?“{{sfn|Gould|2007|p=346}} Lennon hovoril o tom, ako aj iní ľudia vnímajú svoj osobný úspech, no potom všetko na výzvu reportérov uzavrel slovami: „Ak sa chcete ospravedlnenie, ak vás to urobí šťastnými, tak potom O.K., je mi to ľúto!“{{sfn|Gould|2007|p=346}}
Riadok 108:
Predchodca ''Rubber Soul'' bol prvým krokom, ktorý smeroval k ich nasledujúcemu albumu, ''[[Revolver (album)|Revolver]]''. Vyšiel v auguste 1966, asi týždeň predtým ako sa rozhodli absolvovať svoje posledné turné.{{sfn|Gould|2007|p=348}} Scott Plagenhoef z hudobného serveru ''[[Pitchfork Media|Pitchfork]]'' opisuje ako v ňom „zvuk skupiny, ktorý naberá na istote“ a „znovu definuje to, čo sa od populárnej hudby očakáva“.{{sfn|Plagenhoef|2009}} ''Revolver'' obsahuje komplikovanejšie kompozičné postupy, štúdiové experimentovanie a viac rozvetvený repertoár hudobných štýlov. Na tomto albume počujeme hudbu v inovatívnych klasických aranžmánoch po [[psychedelický rock]].{{sfn|Gould|2007|p=348}} Na obale upustili od zvyčajnej fotografii skupiny a použili grafický návrh, ktorý vytvoril dizajnér [[Klaus Voormann]], ktorý bol ich známym z čias pôsobenia v Hamburgu. Je to „jednoduchá, umelecká, čierno-biela koláž, ktorá karikovala Beatles v štýle perokresby aký mal (podľa Gouldový slov) anglický [[Secesia|secesný]] kresliar a ilustrátor, [[Aubrey Beardsley]].“{{sfn|Gould|2007|p=348}} Albumu predchádzalo vydanie singlu „[[Paperback Writer]]“ (je B-strana bola pieseň „[[Rain (Beatles)|Rain]]“).{{sfn|Lewisohn|1992|pp=350–351}} Promo k singlom bolo podporené dvoma krátkymi filmami, ktoré sú, podľa kultúrneho historika Saula Austerlitza, jednými z prvých skutočných hudobných videoklipov.{{sfn|Austerlitz|2007|p=18}} Oba boli odvysielané v júni 1966 v programoch ''The Ed Sullivan Show'' a v ''[[Top of the Pops]]''.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=221–222}}
Medzi nesporne experimentálne nahrávky albumu ''Revolver'' patrí nahrávka „[[Tomorrow Never Knows]]“. Rodriguez túto skladbu označuje za najväčší skok do budúcnosti, ktorý sa stal do tohto momentu v nahrávacej kariére skupiny The Beatles.{{sfn|Rodriguez|2012|p=7}} Dielo obsahuje reverzný zvuk gitary, rozložené vokály, efekty páskových slučiek, ktoré sprevádza synkopované cyklicky sa opakujúce bicie nástroje. K týmto zvukom použil Lennon časť textu z knihy, ktorá v roku 1964 vyšla [[Timothy Leary|Timothymu Learymu]] po názvom ''[[The Psychedelic Experience|The Psychedelic Experience: A Manual Based on the Tibetan Book of the Dead]]''. Táto „Príručka založená na Tibetskej knihe mŕtvych“ opisuje psychedelické skúsenosti po požití LSD s duchovne osvieteným stavom dosiahnutým meditáciou.{{sfn|Everett|1999|pp=34–35}} Nahrávka „Eleanor Rigby“ zas zaujme ústredným motívom, ktorý je v podaní [[Okteto|sláčikového okteta.]] Gould ju charakterizuje ako „skutočný hybrid, ktorý sa nezhoduje so žiadnym rozpoznateľným štýlom alebo žánrom skladby“.{{sfn|Gould|2007|pp=350, 402}} George Harrison sa na tomto albume autorsky podieľal až na troch skladbách.{{sfn|Lewisohn|1992|p=224}}
V roku 2003 dal časopis ''Rolling Stone'' album ''Revolver'' na tretie miesto svojho zoznamu najlepších albumov všetkých čias.{{sfn|Rolling Stone|2003}} Počas koncertného turné, ktoré nasledovalo po vydaní albumu, skupina The Beatles nehrala žiadnu z jeho skladieb.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=361–365}} Chris Ingham k tomu píše, že tieto nahrávky boli viac štúdiovými dielami, ktoré boli pre štvorčlennú rockovú kapelu na koncertnom pódiu nepoužiteľné. Celý dojem z nich by bol k tomu rozbitý hlukom revúceho davu. Koncertná skupina The Beatles a ich štúdiová verzia sa tak stali dvoma úplne odlišnými entitami.{{sfn|Ingham|2006|p=44}}
Posledné komerčné vystúpenie The Beatles na koncertnom pódiu sa konalo 29. augusta 1966. Bolo na športovom štadióne [[Candlestick Park]] v [[San Francisco|San Franciscu]].{{sfn|Miles|1997|pp=293–295}} Zakončilo sa tým štvorročné obdobie takmer neprestajného turné, počas ktorého na celom svete vystúpili viac ako 1 400-krát.{{sfn|Gould|2007|pp=5–6, 249, 281, 347}} Následne sa skupina zamerala na štúdiovú tvorbu a ich neskoršie kompozície a hudobné experimenty zvýšili ich umeleckú prestíž, pričom si stále zachovávali ohromnú popularitu.
Riadok 117:
====''Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band''====
[[Súbor:Flickr - ronsaunders47 - The Beatles-Sgt Pepper backdrop..jpg|thumb|right|Náhľad na vyobrazenie obalu ''Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band'', jedného „z najslávnejších a najviac imitovaných obalov na svete“{{sfn|Harry|2000a|p=970}}]]
Oslobodení od záťaže z turné, mali The Beatles čas viacej experimentovať pri nahrávaní v štúdiu. Koncom novembra 1966 ich snaženie vyústilo vydaním albumu ''[[Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band]]''.{{sfn|Lewisohn|1992|p=232}} Nahrávací technik, [[Geoff Emerick]], hovorí že výroba jeho zvukových stôp zabrala 700 hodín. {{sfn|Emerick|Massey|2006|p=190}} Spomína, ako sa členovia kapely snažili o to, aby všetko na ''Sgt. Pepper'' bolo iné. „Mali sme mikrofóny priamo v zvonoch mosadzných nástrojov a slúchadlá sa zmenili na mikrofóny pripevnené k sláčikovým nástrojom. Použili sme obrovské primitívne oscilátory na zmenu rýchlosti interpretácie nástrojov, či vokálov a mali sme kazetové pásky nastrihané na kúsky a spojené hore nohami a opačným smerom.“{{sfn|Gould|2007|pp=387–388}} Časti skladby „[[A Day in the Life]]“ nahral 40-členný orchester.{{sfn|Gould|2007|pp=387–388}} Pri nahrávaní vznikli aj dva A-single, ktoré vo februári 1967 vyšli pod názvami „[[Strawberry Fields Forever]]“/„[[Penny Lane]]“.{{sfn|MacDonald|2005|p=221}} Vlastný album, ''Sgt. Pepper'', vyšiel v júni toho istého roku.{{sfn|MacDonald|2005|p=220}} Hudobná komplexicita nahrávok bol pokrytá použitím, na dnešnú dobu relatívne primitívneho, [[Viacstopé nahrávanie|štvorstopého magnetofónu]]..{{sfn|Harry|2000a|p=970}}
Albumu sa medzi hudobnými kritikmi nakoniec ušlo všeobecné uznanie.{{sfn|Gould|2007|pp=420–425}} Gould k nemu dodáva, že „kritici sa všeobecne zhodli na tom, že Beatles dali dokopy populárne majstrovské dielo. Bola to plnohodnotná spolupráca kolektívneho génia. Tímu, ktorý mal odvážne ambície a prekvapujúco originálny prístup, ktorým rozšíril svoje možnosti. Zvýšili tým očakávania toho, čo sa dá pri počúvaní takejto hudby zažiť. Na základe toho, ako sa dal vnímať ''Sgt. Pepper'', sa urýchlilo masové nadšenie pre rockovo orientované albumy. Bola to istá revolúcia estetiky a ekonomiky v nahrávacom priemysle. Zmenila ich spôsobom, ktorý ďaleko prekonal doterajšie popové explózie vyvolané fenoménom [[Elvis Presley|Elvisa]] z roku 1956 a fenoménom [[Beatlemánia|Beatlemánie]] z roku 1963.“{{sfn|Gould|2007|p=418}}
''Sgt. Pepper'' bol prvým pop/ rockovým albumom, ktorý mal na zadnej strane obalu kompletné texty skladieb.{{sfn|Lewisohn|1992|p=236}}{{sfn|Inglis|2008|p=96}} Texty boli taktiež subjektom analýzy odborných kritikov. Napríklad koncom roku 1967 bol predmetom vedeckého výskumu amerického literárneho kritika a profesora angličtiny, [[Richard Poirier|Richarda Poiriera]]. Spozoroval, ako jeho študenti „počúvali hudbu skupiny s takým stupňom zanietenosti, aké on učiteľ literatúry môže iba závidieť“.{{sfn|Gould|2007|pp=423–425}} Poirier poznamenal niečo, čo nazval „zmiešanou aluzívnosťou“: „Je hlúpe vôbec predpokladať že sa robia iba tie isté veci, alebo sa dajú vyjadriť len jediným spôsobom... jeden spôsob cítenia o niečom nestačí... každý jednotlivý vyvolaný pocit musí často existovať v kontexte zdanlivo protichodných alternatív.“{{sfn|Gould|2007|pp=423–425}} V tom čase hovoril Mc Cartney, že „Píšeme piesne. Vieme, čo tým myslíme. Ale za týždeň niekto iný o tom niečo povie a vy to všetko zamietnete. Do našich piesní dávate zo svojho zorného uhla svoje vlastné myšlienky.“{{sfn|Gould|2007|pp=423–425}} Obal albumu sa tiež stretol so záujmom a podnecoval k diskusiám.{{sfn|Gould|2007|pp=394–95}} Koláž, ktorej autorom boli [[pop art]]oví umelci, [[Peter Blake]] a [[Jann Haworth]], predstavoval [[Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band (skladba)|kapelu z titulnej nahrávky albumu]]. Jej členmi sú aj tu vlastne The Beatles, ktorí stoja v centre a sú obklopení populárnymi, skutočnými, ale aj fiktívnymi osobnosťami svojej doby.{{sfn|The Beatles|2000|p=248}} Pôvodne ich malo byť 75, no na výslednom vyobrazení ich z rôznych dôvodov zostalo 69. Fúzy mali členovia kapely aj vplyvom narastajúcej popularity štýlu hnutia [[hippies]].{{sfn|The Beatles|2000|p=236}} Historik Jonathan Harris zas naznačuje, že šlo skôr o pokus vyjadrenia anti-autoritatívneho postoja: kontrast neupravených vojakov v jasne vyfarbených uniformách.{{sfn|Harris|2005|pp=12–13}} V roku 2003 sa tento album dostal na vrchol zoznamu [[Rolling Stone’s 500 Greatest Albums of All Time|500 najlepších albumov všetkých čias]], ktorý zverejnil časopis ''Rolling Stone''.{{sfn|Rolling Stone|2003}}
Dňa 25. júna 1967 skupina zahrala pred 350 miliónmi divákov. Bolo to v prvom medzinárodnom živom televíznom vysielaní, v programe ''Our World''. Zahrali pieseň „[[All You Need Is Love]]“. Okrem nich v tomto 2,5 hodinovom programe vystúpila aj [[Maria Callasová]], či maliar [[Pablo Picasso]].{{sfn|Lewisohn|1992|pp=237, 259–260}} Potom ako o týždeň táto verzia odvysielala, stala sa jedným zo symbolov [[Leto lásky|Leta lásky]] v roku 1967.{{sfn|Gould|2007|pp=428–429}} O dva mesiace neskôr skupina utrpela stratu, ktorá uviedla ich spoločnú kariéru do turbulencie. Potom ako dostali pozvanie, 25. augusta odcestovali aby podstúpili v Indii u [[Mahariši Mahéš Jógí|Mahariši Mahéša Jógího]] transcendentnú meditáciu. O dva dni neskôr im asistent manažéra, Peter Brown, zatlefonoval, že Brian Epstein zomrel. Súdny obhliadač skonštatoval, že príčinou smrti bolo náhodné predávkovanie karbitolom, no vo všeobecnosti sa hovorilo o samovražde. Epstein bol citovo labilný a jeho stav sa zhoršil po osobných problémoch.{{sfn|Brown|Gaines|2002|p=249}} Boli aj špekulácie, že sa obával, že by s ním kapela nemala obnoviť manažérsku zmluvu, ktorá mala skončiť v októbri. Malo to byť po výhradách na dohľad nad obchodnými záležitosťami, najmä pokiaľ šlo o spoločnosť Seltaeb, ktorá pod Epsteinovýcm dohľadom spravovala americké obchodné práva skupiny The Beatles.{{sfn|Brown|Gaines|2002|pp=227–228}} Po jeho smrti skupina zostala skupina v šoku a v obavách o svoju budúcnosť.{{sfn|The Beatles|2000|p=268}} [[Pattie Boydová]], manželka Georgea Harrisona na túto tému povedala, že Brian Epstein bol mŕtvy ... Paul a George boli v úplnom šoku... Brian ich našiel, veril im, usmernil ich, zmenil ich na milionárov a urobil ich známymi po celom svete... Vedeli sme, že život bez neho už nikdy nebude rovnaký.{{sfn|Boyd|2008|pp=106–107}}
Riadok 131:
V januári 1968 v [[Cameo rola|cameo predstavení]] The Beatles nahrávali hudbu pre záverečnú scénu animovaného filmu ''[[Yellow Submarine (film)|Yellow Submarine]]''. Okrem kresleného filmu, vyšiel k nemu soundtrack s jedenástimi skladbami. Štyri z nich boli nové štúdiové nahrávky, ktoré debutovali v tomto filme.{{sfn|Gould|2007|p=485}} Film, ktorý vyšiel v júni 1968 získal priaznivé odozvy od kritiky. Pozitívne hodnotili jeho hudbu, humor a inovatívny vizuálny štýl.{{sfn|Gould|2007|pp=487, 505–506}} Film bol publikovaný sedem mesiacov pred oficiálnym vydaním jeho soundtracku.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=304, 350}}
[[Súbor:TheBeatles68LP.jpg|thumb|Obal albumu ''The Beatles'', pre svoj minimalistický dizajn známy aj ako White (Biely) Album. Bol koncipovaný popovým umelcom [[Richard Hamilton|Richardom Hamiltonom]] a je „v priamom kontraste so ''Sgt. Pepperom''“, no zároveň naznačuje „čistý štít“.{{sfn|Gould|2007|pp=510–511}}]]
Medzitý sa na trh dostal aj ''[[The Beatles (album)|The Beatles]]'', dvojalbum, ktorý si pre svoj dizajn obalu vyslúžil názov „White (Biely) Album“.{{sfn|Gould|2007|p=510}} Kreatívne malo byť inšpiráciou pre tento projekt nové smerovanie skupiny, ktorá teraz zostala bez prítomnosti Epsteina. Nakrátko bol ich inšpiráciou indický [[guru]] [[Mahariši Mahéš Jógí]].{{sfn|Harry|2000a|pp=705–706}} V jeho [[
Od mája do polovice októbra 1968, počas nahrávania Bieleho albumu panovali vo vnútri skupiny rozvrátené vzťahy.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=283–304}} Starr na dva týždne odišiel zo štúdia a McCartney potom nahral bicie v skladbách „[[Back in the U.S.S.R.]]“ (v tejto skladbe hrali na bicie aj Harrison a Lennon) a „[[Dear Prudence]]“.{{sfn|Winn|2009|pp=205–207}} Lennon stratil záujem spolupracovať s McCartneyom,{{sfn|Gould|2007|pp=513, 516}} ktorého pieseň „[[Ob-La-Di, Ob-La-Da]]“ označil za „zastaralý hudobný shit“.{{sfn|Emerick|Massey|2006|p=246}} Napätie sa ďalej zhoršovalo po tom, ako Lennon priviedol svoju priateľku, [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardnú]] umelkyňu [[Jóko Onová|Yoko Ono]]. Spor vznikol preto, lebo v skupine mali všeobecný názor, že partnerky nemajú na nahrávanie prístup.{{sfn|Harry|2000b|p=103}} O tomto dvojalbume neskôr John Lennon povedal: „Každá jeho skladba je individuálnou nahrávkou. Nie je to hudba The Beatles. Sú to piesne, ktoré nahral John a skupina, Paul a skupina, a George a skupina.“{{sfn|Gould|2007|p=509}} McCartney hovorí, že album „nebol vyrábaný v pohode.“{{sfn|The Beatles|2000|p=310}} S Lennonom sa zhodli, že jeho nahrávanie bolo v atmosfére začiatku rozpadu kapely.{{sfn|The Beatles|2000|p=237}}{{sfn|Harry|2000b|p=102}}
Riadok 137:
Napriek tomu, že nahrávky stále vlastnila firma EMI, Biely album bol prvým hudobným nosičom, ktorý skupina vydala pod hudobnou značkou [[Apple Records]].{{sfn|Lewisohn|1992|p=278}} Label bol súčasťou firmy [[Apple Corps]], ktorú Epstein formoval ako súčasť plánu vytvoriť daňovo efektívnu obchodnú štruktúru.{{sfn|Gould|2007|p=470}} Na album prišlo viac ako 2 milióny predbežných objednávok, ani nie za mesiac sa z neho v USA predalo 4 milióny kópií a jeho nahrávky dominovali v playlistoch amerických rozhlasových staníc.{{sfn|Gould|2007|p=528}} Napriek popularite album nemal v svojej dobe priaznivé recenzie. Podľa Goulda „kritika bola skôr rozpačitá, až plochá. Bola v kontraste s reakciami na projekt ''Sgt. Pepper'', ktorý bol gramotnou rockovou kritikou hodnotený ako základný kameň určitého hudobného žánru. Na obsahu Bieleho albumu nebolo nič, načo by mohli kritici poukazovať. Doknca aj tí, ktorí boli ku skupine priaznivo naklonení... nevedeli čo majú písať o tejto beztvarej mase nesúrodých songov. Napríklad Robert Saal z ''[[Newsweek]]u'' na albume videl priveľký podiel paródií...“{{sfn|Gould|2007|p=528}} Celkovo sa časom názor kritiky prehodnotil a v roku 2003 bol Biely album skupiny The Beatles v časopise ''Rolling Stone'' daný na desiate miesto ich zoznamu najlepších albumov všetkých čias.{{sfn|Rolling Stone|2003}} Mark Richardson z Pitchforku sa o ňom vyjadruje ako o „obsažnom, plnom nápadov, ale aj so slabšími miestami, no naplnenom rôznorodou zmesou hudobného materiálu... jeho nedostatky sú rovnako dôležité pre jeho charakter ako jeho tromfy.“{{sfn|Richardson|2009}} Erlewine píše, že hlavná autorská dvojica na tomto albume spolu nešla dokopy, ale to isté platilo aj o Starrovi a Harrisonovi, no Lennon tu má dve svoje najlepšie balady, McCartneyove skladby sú ohromujúce, Harrison ako skladateľ by si zaslúžil väčšiu pozornosť a Starrova kompozícia bola potešením.{{sfn|Erlewine|2009d}}
Album ''[[Yellow Submarine]]'' vyšiel v januári 1969. Okrem titulnej skladby, ktorá vyšla aj na albume ''Revolver'' boli na tomto soundtracku štyri nahrávky, ktoré debutovali vo filme, potom skladba „All You Need Is Love“ a sedem inštrumentálnych kúskov, ktoré skomponoval Martin.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=304, 350}} Keďže je na tomto nosiči menej novej hudby, Unterberger a Bruce Eder z AllMusic ho označujú za možno „nepodstatný“. No podľa nich predsa na ňom vyniká Harrisonova skladba „[[It's All Too Much]]“. Považujú za „inovatívnu, lebo žiari v zvuku vírivého [[Melotrón]]u, živými perkusiami a kolísavým zvukom gitár... je to virtuózna exkurzia do inak temnej psychedélie.“{{sfn|Unterberger|Eder|2009}}
==== ''Abbey Road'', ''Let It Be'' a rozpad skupiny ====
Riadok 160:
[[Súbor:John Lennon last television interview Tomorrow show 1975 (34 cropped).JPG|thumb|left|John Lennon v roku 1975]]
[[Súbor:Paul McCartney during a Wings concert, 1976 (34 cropped).jpg|thumb|Paul McCartney v roku 1976]]
Všetci členovia kapely: Lennon, McCartney, Harrison and Starr vydali po roku 1970 svoje sólové hudobné albumy. Na niektorých ich nahrávkach spolupracovali aj so svojimi spoluhráčmi z The Beatles.{{sfn|Gould|2007|pp=601–604}} Starrov album, ''[[Ringo (album)|Ringo]]'' (1973), je jediný, na ktorom sú skladby, ktoré skomponovali, a aj hrajú na ňom všetci štyria bývalí členovia, aj keď v samostatných piesňach. V auguste 1971 Starr spolupracoval s Harrisonom v New Yorku na podujatí [[The Concert for Bangladesh]].{{sfn|Gould|2007|pp=603–604}} Na [[bootleg]]u ''[[A Toot and a Snore in '74]]'' sú nahrávky, v ktorých od rozpadu skupiny jediný raz spolu účinkovali Lennon a McCartney.{{sfn|Sandford|2006|pp=227–229}} V roku 1973 vydal Klein cez značku Apple Records na dvojalbumoch dve kompilácie ''[[1962–1966]]'' a ''[[1967–1970]]''.{{sfn|Ingham|2006|p=69}} Tieto dve hudobné edície, známe skôr ako ''Red Album'' (Červený album) a ''Blue Album'' (Modrý album), získali za svoj predaj [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|multi-platinový certifikát]] v Spojených štátoch a platinový v Spojenom kráľovstve.{{sfn|RIAA|2009b}}{{sfn|British Phonographic Industry|2009}}
Firmy EMI/Capitol medzi rokmi 1976-82 zaplavili hudobný trh viacerými neautorizovanými kompiláciami skupiny The Beatles.{{sfn|Southall|Perry|2006|p=109}} Prvou z nich bol ''Rock 'n' Roll Music''. Jediný hudobný nosič s predtým nepublikovaným materiálom bol v roku 1977 prvý oficiálny koncertný album skupiny, ''[[The Beatles at the Hollywood Bowl]]''. Obsahuje výbery z dvoch koncertov, ktoré sa konali počas amerických turné v rokoch 1964-65.{{sfn|Ingham|2006|pp=66, 69}} Kapela sa v roku 1977 neúspešne pokúsila blokovať vydanie albumu ''[[Live! at the Star-Club in Hamburg, Germany; 1962]]''. Tento nosič, ktorý vyšiel u nezávislého vydavateľa, obsahoval zbierku nahrávok, ktoré boli nasnímané jediným mikrofónom počas ich pôsobenia v Hamburgu.{{sfn|Harry|2000a|pp=124–126}}
Riadok 236:
=== Vývoj štúdiového štýlu ===
[[Súbor:Abbey Road Studios London.jpg|náhľad|Štúdiá ''Abbey Road'', kde skupina nahrala rovnomenný album.]]
Producent George Martin zohral kľúčovú úlohu pri formovaní úspechu The Beatles. S prispením svojich skúseností rozpoznal a podporil potenciál skupiny, pričom iní, menej skúsení producenti by sa pravdepodobne snažili presadzovať vlastné názory a potlačovať kreativitu hudobníkov. Spolu s jeho nahrávacími technikmi zo strany členov kapely The Beatles často čelili rôznym výzvam, ako inovatívne využiť technológie pri rozširovaní možností nahrávania hudby. Experimentovali pri aranžovaní hudobných nápadov. Hľadali napríklad spôsoby, ako kreatívne použiť náhodné gitarové spätné väzby, rezonancie v sklenených nádobách, či rôzne efekty s magnetofónovými páskami.{{sfn|Hertsgaard|1995|p=103}} Experimenty pri každej novej nahrávke kombinovali s Martinovými aranžérskymi nápadmi. Spolupracovali s nimi štúdioví experti firmy EMI, akými v tom čase boli mená ako [[Norman Smith]], [[Ken Townsend]], či [[Geoff Emerick]]. Každý z nich prispel k nahrávkam na ''Rubber Soul'', no najmä na albume ''Revolver''.{{sfn|Hertsgaard|1995|p=103}} Štúdiové postupy zvukového inžiniera Geoffa Emericka vyústili po albume ''Revolver'' ([[1966]]) k ''Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band'' ([[1967]]).
Popri inovatívnych štúdiových technikách ako napríklad využitie [[Audio procesor|audioprocesorov]], nekonvenčné usporiadanie mikrofónov, použitie páskových slučiek, násobenie vokálov a rýchlostná deviácia zvukov, The Beatles rozvinuli zvuk svojich nahrávok nástrojmi, ktoré boli v tom čase v rockovej hudbe neobvyklé. Boli medzi nimi sláčikové a dychové nástroje, ale aj indické ľudové nástroje ako napríklad sitár v skladbe „Norwegian Wood“ a indickú harfu, [[swarmandal]], v nahrávke singlu „Strawberry Fields Forever“.{{sfn|MacDonald|2005|p=212}} Použili aj nové elektronické hudobné nástroje, napríklad [[Mellotrón]], ktorým sa snažil McCartney v úvode piesni „Strawberry Fields Forever“ nahradiť [[Flauta|flautu]],{{sfn|MacDonald|2005|p=219}} a [[clavioline]], predchodcu analógového syntetizátoru, ktorý vygeneroval neobvyklý zvuk podobný [[hoboj]]u v piesni „[[Baby, You're a Rich Man]]“.{{sfn|MacDonald|2005|p=259}}
Riadok 291:
id:piano value:purple legend:Klavír_/_Klávesy
id:album value:black legend:Štúdiový_album
Legend = position:bottom columns:3
Řádek 377 ⟶ 376:
* ''[[Yellow Submarine]]'' (1968)
* ''[[Abbey Road (album)|Abbey Road]]'' (1969)
* ''[[Let It Be (album, The Beatles)|Let It Be]]'' (1970)
== The Beatles vo filme ==
The Beatles účinkovali v piatich filmoch. Jeden film, ''Yellow Submarine'' ([[1968]]), bol animovaný. Väčšina filmov mala viac-menej pozitívnu odozvu. Vyslovene negatívne bol prijatý televízny film (z väčšej časti bez normálneho scenára) ''[[Magical Mystery Tour (film)|Magical Mystery Tour]]''. Každý z filmov mal názov, ktorý sa zhodoval a obsahoval skladbu s názvom niektorého zo štúdiových albumov, respektíve s jeho [[soundtrack]]om.
Prvý film The Beatles ''A Hard Day’s Night'' z roku [[1964]] bol čiernobielou komédiou natočenou režisérom Dickom Lesterom v dokumentárnom štýle. Film zobrazuje beatlemániu a členov skupiny ako obete vlastnej slávy. Tretí album The Beatles, rovnako pomenovaný ''A Hard Day’s Night'', je soundtrackom tohto filmu. Bol to zároveň prvý album The Beatles, ktorého všetky piesne boli napísané autorskou dvojicou Lennon/McCartney.
Řádek 530 ⟶ 529:
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=The Beatles}}
{{The Beatles}}
{{DEFAULTSORT:Beatles, The}}
[[Kategória:The Beatles| ]] [[Kategória:Britské hudobné skupiny|Beatles, The]]
[[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]]
| |||