Portál:Politika/Aktuality v politike/Archív: Rozdiel medzi revíziami

archivácia
(archivácia)
(archivácia)
Značka: náhrada
 
== Archív ==
[[Portál:Politika/Aktuality v politike/Archív 2005|2005]] – [[Portál:Politika/Aktuality v politike/Archív 2006|2006]] – [[Portál:Politika/Aktuality v politike/Archív 2007|2007]] – [[Portál:Politika/Aktuality v politike/Archív 2008|2008]] – [[Portál:Politika/Aktuality v politike/Archív 2014|2014]] – [[Portál:Politika/Aktuality v politike/Archív 2015|2015]] – [[Portál:Politika/Aktuality v politike/Archív 2016|2016]] – [[Portál:Politika/Aktuality v politike/Archív 2017|2017]]
 
== December ==
'''[[31. december]] – {{Minivlajka|Vatikán}} Na migrantov sa zameral pápež v posolstve k Svetovému dňu pokoja'''</br>
Na migrantov a utečencov, mužov a ženy hľadajúcich pokoj sa zameral [[František (pápež)|pápež František]] v posolstve k Svetovému dňu pokoja. Pripadá na [[1. január]]a a katolícka cirkev si ho v roku 2018 pripomenie 51. raz. V posolstve pápež František pripomenul aj slová už zosnulého [[Ján Pavol II.|svätého Jána Pavla II.]], ktorý v roku [[2000]] uviedol, že "rastúci počet utečencov je jedným z dôsledkov nekonečného a hrozného radu vojen, konfliktov, genocíd a etnických čistiek, ktoré poznačili [[20. storočie]]". František na to nadviazal slovami: "Ani nové storočie neprinieslo doteraz v tomto smere skutočný obrat, ozbrojené konflikty a iné formy organizovaného násilia naďalej vyvolávajú presuny obyvateľstva v rámci hraníc štátov, ako aj mimo nich". <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/na-migrantov-a-utecencov-sa-zameral-pape/300471-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[30. december]] – {{Minivlajka|Izrael}} {{Minivlajka|UNESCO}} Izrael doručil oznámenie o vystúpení z UNESCO'''</br>
Generálna riaditeľka [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru]] (UNESCO) [[Audrey Azoulayová]] dostala oficiálny list [[izrael]]skej vlády oznamujúci vystúpenie krajiny z tejto medzinárodnej organizácie do konca roku [[2018]]. Izraelský premiér [[Benjamin Netanjahu]] odôvodnil tento krok "zaujatým, jednostranným a absurdným postojom UNESCO k Izraelu". V rovnakom čase rady UNESCO opustia aj [[Spojené štáty]], a to z rovnakého dôvodu ako Izrael. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/izrael-dorucil-oznamenie-o-vystupeni-z-u/300284-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[29. december]] – {{Minivlajka|Juhoafrická republika}} Ústavný súd JAR otvoril cestu k možnému impeachmentu prezidenta Zumu'''</br>
Ústavný súd [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republiky]] (JAR) dospel k záveru, že parlament nevyvodil dostatočnú zodpovednosť voči prezidentovi [[Jacob Zuma|Jacobovi Zumovi]] v súvislosti so škandálom okolo renovácie jeho domu zo štátnych prostriedkov. Súd zároveň nariadil parlamentu, aby v súlade s príslušným článkom ústavy JAR zaviedol mechanizmus, ktorý by mohol viesť k odvolaniu hlavy štátu z funkcie. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/ustavny-sud-otvoril-cestu-k-moznemu/300212-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[28. december]] – {{Minivlajka|Libéria}} Bývalý futbalista George Weah sa stal prezidentom Libérie'''</br>
Bývalý profesionálny futbalista [[George Weah]] zvíťazil v druhom kole [[Libéria|libérijských]] prezidentských volieb a stane sa novou hlavou štátu. Weah získal 61,5 percenta hlasov, kým jeho rival, viceprezident [[Joseph Boakai]] skončil so ziskom 38,5 percenta hlasov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/liberia-v-prezidentskych-volbach-zv/300104-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[27. december]] – {{Minivlajka|Ukrajina}} Separatisti a vládne sily na Ukrajine si vymenili vyše 300 zajatcov'''</br>
[[Ukrajina|Ukrajinské]] úrady a proruskí separatisti uskutočnili v stredu na východe krajiny prvú hromadnú výmenu vojnových zajatcov. Ukrajinská strana prepustila v stredu celkovo 237 zadržiavaných osôb a predstavitelia samozvanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] umožnili vrátiť sa na územie kontrolované Kyjevom 73 zajatcom. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/separatisti-a-vladne-sily-na-ukrajine-si/299911-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[25. december]] – {{Minivlajka|Ukrajina}} Ukrajinská vláda a separatisti sa dohodli na výmene zajatcov'''</br>
Na rozsiahlej výmene zajatcov sa dohodli ukrajinské vládne orgány so separatistickými vzbúrencami. Predstaviteľ Kyjeva Viktor Medvedčuk spresnil, že [[Ukrajina]] je ochotná prepustiť 306 ľudí a zároveň dúfa, že separatisti prepustia 74 osôb. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-vlada-a-separatisti-sa-dohodl/299598-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[22. december]] – {{Minivlajka|Katalánsko}} Separatistické strany deklarovali v Katalánsku víťazstvo vo voľbách'''</br>
Katalánske separatistické politické strany deklarovali víťazstvo v štvrtkových predčasných parlamentných voľbách v [[Katalánsko|Katalánsku]]. Podľa predbežných výsledkov najviac kresiel síce získala promadridská strana Občania (Ciutadans), ale väčšinu kresiel v regionálnom parlamente obsadia separatisti. Z takmer úplných výsledkov štvrtkových volieb vyplýva, že by mali tieto formácie spoločne ovládnuť až 70 kresiel 135-členného parlamentu v [[Barcelona|Barcelone]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/separatisticke-strany-deklarovali-v-kata/299210-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[22. december]] – {{Minivlajka|Slovinsko}} Staronový slovinský prezident zložil prísahu'''</br>
Slovinský prezident [[Borut Pahor]] zložil prezidentskú prísahu, čím sa najvyššieho úradu v krajine ujal na druhé funkčné obdobie. Prezidentské voľby sa v [[Slovinsko|Slovinsku]] konali 12. novembra a Pahor ich vyhral už v prvom kole, keď ziskom 53 percent a porazil svojho najsilnejšieho konkurenta Marjana Šareca, primátora mesta [[Kamnik]], ktorého podporilo 42 percent voličov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/staronovy-prezident-borut-pahor-zlozil-p/299362-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[20. december]] – {{Minivlajka|EÚ}} {{Minivlajka|Poľsko}} EK navrhuje aktivovať článok 7 voči Poľsku'''</br>
[[Európska komisia]] oznámila, že navrhuje [[Rada Európskej únie|Rade EÚ]], aby prijala rozhodnutie podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii z dôvodu,že existuje riziko závažného porušenia zásad právneho štátu v [[Poľsko|Poľsku]]. Článok č. 7, ktorý ešte [[Európska únia]] nepoužila v prípade žiadnej z členských krajín, je považovaný za extrémne tvrdý postih. Samotné konanie je podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Po iniciovaní konania musí získať súhlas štyroch pätín členov EÚ. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/eu-sa-rozhodla-aktivovat-voci-polsku/298908-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[18. december]] – {{Minivlajka|Rakúsko}} Rakúska vláda zložila slávnostný sľub'''</br>
Nová rakúska koaličná vláda dezignovaného kancelára [[Sebastian Kurz|Sebastiana Kurza]] zložila slávnostný sľub do rúk prezidenta [[Alexander Van der Bellen|Alexandra Van der Bellena]]. Vláda je koalíciou konzervatívnej [[Rakúska ľudová strana|Rakúskej ľudovej strany]] (ÖVP) a pravicovo-populistickej [[Slobodná strana Rakúska|Slobodnej strany Rakúska]] (FPÖ). Predseda ľudovcov Sebastian Kurz sa stal vo svojich 31 rokoch najmladším šéfom vlády v Európe. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/nova-rakuska-vlada-zlozila-slavnostny-sl/298520-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[17. december]] – {{Minivlajka|Honduras}} Za víťaza volieb v Hondurase vyhlásili prezidenta Hernándeza'''</br>
[[Honduras]]ký volebný tribunál vyhlásil konzervatívneho prezidenta [[Juan Orlando Hernández|Juana Orlanda Hernándeza]] za oficiálneho víťaza prezidentských volieb z 26. novembra. Hernández podľa oficiálneho sčítania hlasov potvrdeného volebným tribunálom porazil svojho stredoľavého vyzývateľa a televízneho komentátora Salvadora Nasrallu o 1,53 percenta hlasov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/za-vitaza-novembrovych-volieb-vyhlasili/298469-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[15. december]] – {{Minivlajka|Rakúsko}} V Rakúsku sa úspešne skončili rozhovory o vytvorení vlády'''</br>
Predseda [[Rakúska ľudová strana|Rakúskej ľudovej strany]] (ÖVP) [[Sebastian Kurz]] a líder slobodných z FPÖ [[Heinz-Christian Strache]] oznámili dosiahnutie dohody o vytvorení koaličnej vlády. Nová rakúska vláda bude mať 14 ministrov, osem šéfov rezortov nominuje ÖVP a šesť FPÖ. Rakúskym spolkovým kancelárom bude iba 31-ročný Sebastian Kurz, ktorý sa tak po titule najmladšieho štátneho tajomníka a najmladšieho ministra (zahraničných vecí) bude môcť popýšiť aj titulom najmladšieho šéfa rakúskej spolkovej vlády v histórii. Vicekancelárom sa stane Heinz-Christian Strache. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/brief-rakusko-bude-mat-cierno-modru-vlad/298250-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[14. december]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Prezident vymenoval troch sudcov ústavného súdu'''</br>
Prezident SR [[Andrej Kiska]] menoval na návrh [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] za ústavných sudcov [[Jana Laššáková|Janu Laššákovú]], [[Mojmír Mamojka|Mojmíra Mamojku]] a [[Miroslav Duriš|Miroslava Duriša]]. [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] bude po takmer troch rokoch opäť v kompletnom zložení. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-vymenoval-troch-sudcov-ustavn/297900-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[13. december]] – {{Minivlajka|Česko}} Prezident ČR M. Zeman vymenoval vládu Andreja Babiša'''</br>
[[Česko|Český]] prezident [[Miloš Zeman]] vymenoval v stredu menšinovú vládu premiéra [[Andrej Babiš|Andreja Babiša]]. Nový český premiér zložil svoj kabinet z ministrov zo svojho hnutia [[ANO 2011]] a nestraníkov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/prezident-zeman-vymenoval-vladu-andreja/297747-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[12. december]] – {{Minivlajka|Poľsko}} Poľský sejm vyslovil dôveru novej vláde'''</br>
[[Poľsko|Poľský]] parlament vyslovil dôveru vláde premiéra [[Mateusz Morawiecki|Mateusza Morawieckého]]. Novú vládu v hlasovaní podporilo 243 poslancov, 192 ich bolo proti. Hlasovania sa nezdržal nikto. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/polsky-sejm-vyslovil-doveru-novej-vlade/297616-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[11. december]] – {{Minivlajka|Poľsko}} Poľsko má starú vládu s novým premiérom'''</br>
Poľský prezident [[Andrzej Duda]] vymenoval vo [[Varšava|Varšave]] členov novej poľskej vlády, ktorá bude mať troch vicepremiérov a 18 ministrov. Jedným z vicepremiérov bude predchádzajúca premiérka [[Beata Szydłová]]. Nový poľský premiér [[Mateusz Morawiecki]] zložil do jeho rúk ústavou predpísanú prísahu. Už v utorok vystúpi nástupca Beaty Szydlovej na čele poľskej vlády pred poslancami zákonodarného zboru, ktorí budú následne hlasovať o dôvere jeho kabinetu. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/polsko-ma-staru-vladu-s-novym-premierom/297362-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[10. december]] – {{Minivlajka|Nórsko}} Fihnová prevzala Nobelovu cenu za mier'''</br>
Výkonná riaditeľka Medzinárodnej kampane za zákaz jadrových zbraní (ICAN) [[Beatrice Fihnová]] si prevzala v nórskom [[Oslo|Osle]] [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu mieru]]. Spolu s ňou ocenenie prijala aj Kanaďanka japonského pôvodu [[Setsuko Thurlowová]], ktorá v roku [[1945]] ako 13-ročná prežila zhodenie jadrovej bomby na [[Hirošima (mesto)|Hirošimu]] a zúčastňuje sa na kampaniach za zákaz jadrových zbraní. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/predstavitelka-kampane-za-zakaz-jadrovyc/297125-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[9. december]] – {{Minivlajka|Slovensko}} R. Raši bol zvolený za nového podpredsedu Smeru-SD'''</br>
Novým podpredsedom [[SMER – sociálna demokracia|Smeru-SD]] sa stal primátor [[Košice|Košíc]] [[Richard Raši]]. V tajnej voľbe o tom rozhodli delegáti celoslovenského snemu strany Smer-SD v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], od ktorých Raši získal 339 hlasov. Celkovo bolo odovzdaných 366 hlasovacích lístkov. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/brief-r-rasi-bol-zvoleny-za-noveho-podpr/296988-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[9. december]] – {{Minivlajka|Irak}} Irak je oslobodený od Islamského štátu'''</br>
Iracký premiér [[Hajdar Abádí]] oznámil víťazstvo nad džihádistickou organizáciou [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamský štát]] v [[Irak]]u. Abádí dodal, že iracké ozbrojené zložky majú kontrolu nad celým územím Iraku, keďže ovládli už aj pohraničie so [[Sýria|Sýriou]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/brief-irak-je-oslobodeny-od-islamskeho-s/296987-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[8. december]] – {{Minivlajka|Poľsko}} Andrzej Duda vymenoval Morawieckého za nového premiéra Poľska'''</br>
Poľský prezident [[Andrzej Duda]] prijal demisiu premiérky [[Beata Szydłová|Beaty Szydłovej]] a za jej nástupcu vymenoval doterajšieho vicepremiéra a ministra financií [[Mateusz Morawiecki|Mateusza Morawieckého]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/polsko-prezident-vymenoval-mateusza/296898-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[7. december]] – {{Minivlajka|Poľsko}} Poľská premiérka Beata Szydlová podala demisiu'''</br>
[[Poľsko|Poľská]] premiérka [[Beata Szydłová]] rezignovala zo svojho postu. Rezignáciu oznámila na rokovaní vládnej strany [[Právo a spravodlivosť]] vo [[Varšava|Varšave]]. Na poste premiérky ju nahradí doterajší minister financií [[Mateusz Morawiecki]]. <ref>[https://www.webnoviny.sk/polska-premierka-beata-szydlova-podala-demisiu-kaczynski-nebude-jej-nastupcom/ webnoviny.sk]</ref>
 
'''[[6. december]] – {{Minivlajka|Česko}} Prezident Zeman vymenoval Babiša za premiéra'''</br>
[[Česko|Český]] prezident [[Miloš Zeman]] vymenoval predsedu hnutia [[ANO 2011|ANO]] [[Andrej Babiš|Andreja Babiša]] za nového premiéra. Babišovu menšinovú vládu plánuje Zeman vymenovať v stredu 13. decembra. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/prezident-zeman-vymenoval-babisa-za-prem/296388-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[6. december]] – {{Minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsky parlament zvolil za nového prezidenta Alaina Berseta'''</br>
[[Švajčiarsko|Švajčiarsky]] parlament zvolil v stredu na základe ročného rotačného princípu doterajšieho ministra vnútra a sociálnych vecí [[Alain Berset|Alaina Berseta]] za nového spolkového prezidenta. Novej funkcie sa ujme v januári. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/svajciarsky-parlament-zvolil-za-noveho/296499-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[6. december]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Prezident Kiska porušil ústavu'''</br>
[[Ústavný súd Slovenskej republiky]] rozhodol, že slovenský prezident [[Andrej Kiska]] rozhodnutím o nevymenovaní kandidátov na ústavných sudcov navrhnutých [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentom]] ešte v roku [[2014]] porušil základné práva skupiny kandidátov na ústavných sudcov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Senát Ústavného súdu prezidentovo rozhodnutie zrušil a zároveň mu prikázal, aby vo veci znova konal a rozhodol tak, že z dostatočného zvoleného počtu kandidátov navrhnutých národnou radou vymenuje troch za sudcov Ústavného súdu. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/brief-us-prezident-porusil-prava-ne/296313-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[6. december]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Opozícii sa nepodarilo odvolať ministra Kaliňáka z funkcie ministra vnútra'''</br>
Minister vnútra SR [[Robert Kaliňák]] ([[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]) ostáva vo vládnej funkcii. Za návrh opozície vysloviť mu nedôveru v stredu po 13-hodinovej rozprave hlasovalo len 53 poslancov zo 128 prítomných. Podľa očakávania ho podporili prítomní poslanci Smeru-SD aj koaliční partneri zo [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a [[MOST – HÍD|Mostu-Híd]]. Z vládnych poslancov sa zdržal len [[Martin Fedor]] (Most-Híd). Za vyslovenie nedôvery hlasovali poslanci [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]], [[SME RODINA – Boris Kollár|Sme rodina]] aj [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko| ĽSNS]]. Kaliňák čelil historicky tretiemu odvolávaniu z vládnej funkcie. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/opozicia-neuspela-koalicia-podrzala/296290-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[5. december]] – {{Minivlajka|Česko}} Prezident Zeman prijal demisiu vlády premiéra Bohuslava Sobotku'''</br>
[[Česko|Český]] prezident [[Miloš Zeman]] prijal demisiu vlády premiéra [[Bohuslav Sobotka|Bohuslava Sobotku]]. Zeman zároveň poveril kabinet, aby funkciu vykonával do vymenovania novej vlády. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/prezident-zeman-prijal-demisiu-vlady/296240-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[5. december]] – {{Minivlajka|Libanon}} Harírí oficiálne odvolal svoju rezignáciu na funkciu premiéra Libanonu'''</br>
[[Libanon]]ský premiér [[Saad Harírí]] v nadväznosti na zhodu dosiahnutú so súperiacimi politickými stranami oficiálne anuloval svoju predchádzajúcu demisiu. O oficiálnom zrušení rezignácie informoval v závere rokovania vládneho kabinetu, ktorý sa zišiel prvýkrát od 4. novembra, keď premiér oznámil svoj úmysel rezignovať. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/libanon-hariri-oficialne-odvolal-svo/296191-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[4. december]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Noví predsedovia samosprávnych krajov už úradujú'''</br>
V šiestich samosprávnych krajoch sa konali ustanovujúce zasadnutia ich zastupiteľstiev, na ktorých zložili sľub novozvolení poslanci a župani. Funkcie župana [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] sa ujal [[Juraj Droba]] zo [[Sloboda a Solidarita|SaS]], novým županom [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] je kandidát širokej koalície demokratických strán [[Ján Lunter]], [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] [[Jozef Viskupič]] z [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]], [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] [[Erika Jurinová]] tiež z [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]], [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]] kandidát opozičných strán [[Rastislav Trnka]] a [[Nitriansky samosprávny kraj|Nitrianskeho samosprávneho kraja]] [[Milan Belica]] zo [[SMER – sociálna demokracia|Smeru-SD]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/novi-predsedovia-samospravnych-krajov/295989-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[3. december]] – {{Minivlajka|Vatikán}} Pápež František ukončil šesťdňovú návštevu Mjanmarska a Bangladéša'''</br>
[[František (pápež)|Pápež František]] odcestoval v sobotu z [[Dháka|Dháky]] naspäť do [[Rím]]a a ukončil tak šesťdňovú návštevu [[Mjanmarsko|Mjanmarska]] a [[Bangladéš]]a v období, keď zasiahla tieto krajiny jedna z najväčších utečeneckých kríz súčasného sveta. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/papez-frantisek-obhajoval-svoje-mlca/295742-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1. december]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Prešovský kraj má nového župana'''</br>
V [[Prešov]]e sa konalo ustanovujúce zasadnutie zastupiteľstva [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]], na ktorom zložili sľub novozvolení poslanci a župan [[Milan Majerský]] z [[KDH]], ktorý po 16 rokoch prevzal Úrad Prešovského samosprávneho kraja od doterajšieho predsedu [[Peter Chudík|Petra Chudíka]] zo [[SMER – sociálna demokracia|Smeru-SD]]. <ref>[https://presov.korzar.sme.sk/c/20708585/majersky-prevzal-urad-od-chudika-presovsky-kraj-ma-noveho-zupana.html SME]</ref>
 
== November ==
'''[[29. november]] – {{Minivlajka|Mjanmarsko}} {{Minivlajka|Vatikán}} Pápež počas omše v Rangúne vyzval: Odpúšťajme a nemstime sa'''</br>
[[František (pápež)|Pápež František]] v kázni počas omše pod holým nebom, ktorú odslúžil v [[Mjanmarsko|mjanmarskej]] metropole [[Rangún]], ocenil, že mnohí z prítomných napriek vlastnej chudobe a ťažkostiam poskytujú pomoc a podporu iným ľuďom v núdzi, vrátane príslušníkov iných etník. Budúcnosťou Mjanmarska musí byť podľa pápeža mier založený na "rešpektovaní dôstojnosti a práv každého člena spoločnosti, rešpektovaní každej etnickej skupiny a jej identity". <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/papez-pocas-omse-v-rangune-vyzval-odpust/294982-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[28. november]] – {{Minivlajka|Keňa}} Prezident Kenyatta zložil prísahu na druhé funkčné obdobie'''</br>
Kenský prezident [[Uhuru Kenyatta]] zložil v utorok prísahu na druhé funkčné obdobie napriek kontroverziám, ktoré sprevádzali jeho volebné víťazstvo. Najvyšší súd [[Keňa|Kene]] odmietol minulý týždeň sťažnosti na priebeh opakovaných prezidentských volieb, ktoré sa v tejto východoafrickej krajine konali v závere októbra. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/prezident-kenyatta-zlozil-prisahu/294803-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[27. november]] – {{Minivlajka|Honduras}} Vedenia v prezidentských voľbách v Hondurase sa ujal Nasralla'''</br>
Prvé oficiálne čiastkové výsledky sčítania hlasov odovzdaných v prezidentských voľbách v [[Honduras]]e naznačujú, že stredoľavý kandidát [[Salvador Nasralla]] vedie nad súčasným prezidentom, konzervatívcom [[Juan Orlando Hernández|Juanom Orlandom Hernándezom]], o päť percentuálnych bodov. Podľa oznámenia najvyššieho volebného tribunálu získal Nasralla 45,17 percenta hlasov, zatiaľ čo Hernándeza volilo 40,21 percenta voličov. Tieto predbežné oficiálne výsledky boli zverejnené po sčítaní 57 percent odovzdaných hlasov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/honduras-odhad-pripisuje-volebne-vitazst/294521-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[26. november]] – {{Minivlajka|Česko}} Novým predsedom strany TOP 09 sa stal Jiří Pospíšil'''</br>
Delegáti víkendového snemu českej opozičnej strany [[TOP 09]] zvolili v nedeľu za jej nového šéfa europoslanca a bývalého podpredsedu [[Občianska demokratická strana|ODS]] [[Jiří Pospíšil|Jiřího Pospíšila]]. Získal 147 zo 177 odovzdaných hlasov. Vo funkcii predsedu Pospíšil nahradil [[Miroslav Kalousek|Miroslava Kalouska]], ktorý svoj úmysel neobhajovať tento post oznámil krátko po nedávnych voľbách. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/cr-novym-predsedom-strany-top-09-sa-ssta/294435-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[24. november]] – {{Minivlajka|Zimbabwe}} Emmerson Mnangagwa bol uvedený do funkcie prezidenta Zimbabwe'''</br>
Bývalý viceprezident [[Emmerson Mnangagwa]] sa stal novým prezidentom [[Zimbabwe]]. Vystriedal v úrade prezidenta [[Robert Mugabe|Roberta Mugabeho]], ktorý bol nútený po zásahu armády po 37 rokoch vládnutia odstúpiť. Nový prezident vyzval medzinárodné spoločenstvo na prehodnotenie sankcií, uvalených v minulosti na Zimbabwe pre porušovanie ľudských práv, a v záujme oživenia ekonomiky ubezpečil, že všetky zahraničné investície v tejto juhoafrickej krajine budú "bezpečné", čím narážal na obavy vyvolané Mugabeho politikou znárodňovania. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/emmerson-mnangagwa-bol-uvedeny-do-funkci/294170-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[24. november]] – {{Minivlajka|Kirgizsko}}Nový kirgizský prezident Žeenbekov zložil prísahu'''</br>
Úradu prezidenta [[Kirgizsko|Kirgizska]] sa zložením prísahy ujal [[Sooronbaj Žeenbekov]], ktorý sa stal víťazom prezidentských volieb, ktoré sa konali 15. októbra. O znovuzvolenie sa nemohol uchádzať doterajší prezident [[Almazbek Atambajevov]], pretože v súlade s ústavou jedna osoba môže vysoký vládny post zastávať len raz. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/novy-kirgizsky-prezident-zlozil-pris/294124-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[23. november]] – {{Minivlajka|Mjanmarsko}} {{Minivlajka|Bangladéš}} Mjanmarsko a Bangladéš sa dohodli na repatriácii rohinských utečencov'''</br>
[[Mjanmarsko]] a [[Bangladéš]] uzavreli dohody umožňujúce návrat státisícov [[Rohingovia|Rohingov]], ktorí ušli v uplynulých mesiacoch cez hranice z mjanmarského Jakchainského štátu. Od konca augusta ušlo pred násilnosťami do susedného Bangladéša takmer 620 000 mjanmarských Rohingov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/mjanmarsko-a-banglades-sa-dohodli-na-r-r/294038-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[22. november]] – {{Minivlajka|Libanon}} Libanonský premiér Harírí odkladá svoju demisiu'''</br>
[[Libanon]]ský premiér [[Saad Harírí]] na žiadosť prezidenta [[Michel Aún|Michela Aúna]] nateraz stiahol svoju demisiu a bude aj naďalej zastávať funkciu predsedu vlády. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/brief-premier-hariri-odklada-svoju-demis/293713-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[21. november]] – {{Minivlajka|Zimbabwe}} Zimbabwiansky prezident Robert Mugabe odstúpil'''</br>
Zimbabwiansky prezident [[Robert Mugabe]], ktorý vládol krajine 37 rokov, odstúpil v utorok zo svojej funkcie. Stalo sa tak krátko po tom, čo zimbabwianska vládnuca strana Africký národný zväz Zimbabwe - Vlastenecký front (ZANU-PF) podala na zasadnutí parlamentu návrh na ústavnú obžalobu (tzv. impeachment) Roberta Mugabeho. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/zimbabwiansky-prezident-mugabe-odstupil/293590-clanok.html teraz.sk]</ref> Nový zimbabwiansky prezident [[Emmerson Mnangagwa]] bude uvedený do funkcie a zloží slávnostnú prísahu 24. novembra. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/novy-prezident-zimbabwe-nastupi-do-uradu/293722-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[20. november]] – {{Minivlajka|Nemecko}} Predbežné rokovania o nemeckej vládnej koalícii stroskotali'''</br>
Nemecká liberálna FDP sa rozhodla ukončiť rokovania o vytvorení vládnej koalície s [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|CDU]]/[[Kresťansko-sociálna únia Bavorska|CSU]] a zelenými. Spolkový predseda strany [[Christian Lindner]] to zdôvodnil tým, že strana nechce robiť ústupky, pokiaľ ide o jej zásady, a dodal, že "je lepšie nevládnuť ako vládnuť falošne". Cieľom približne mesiac trvajúcich rokovaní bolo vytvoriť v [[Nemecko|Nemecku]] prvý raz trojstrannú vládnu koalíciu, ktorá mala vystriedať doterajšie spojenectvo CDU/CSU so [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|sociálnymi demokratmi]]. Kancelárka [[Angela Merkelová]] uviedla, že sa skontaktuje so spolkovým prezidentom [[Frank-Walter Steinmeier|Frankom-Walterom Steinmeierom]], aby ho informovala o "stave vecí" a prediskutovala ďalšie kroky. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/nemecko-predbezne-rokovania-o-vladne/293279-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[19. november]] – {{Minivlajka|Zimbabwe}} Prezident Mugabe napriek očakávaniu z funkcie neodstúpil'''</br>
[[Zimbabwe|Zimbabwiansky]] prezident [[Robert Mugabe]] vystúpil v štátnej televízii s prejavom k národu a oznámil, že ostáva aj napriek tlaku zo strany armády. Mugabeho už skôr odvolali z postu lídra vládnej strany s ultimátom 24 hodín na odstúpenie z funkcie prezidenta. Prvú dámu krajiny Grace Mugabeovú vylúčili zo strany úplne. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/prezident-mugabe-neodstupil/293250-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[17. november]] – {{Minivlajka|OSN}} {{Minivlajka|Nemecko}} V Bonne sa skončila klimatická konferencia OSN'''</br>
Ako úspech zhodnotila v piatok tohtoročnú klimatickú konferenciu OSN (COP23) v Bonne v jej závere nemecká ministerka životného prostredia [[Barbara Hendricksová]]. Delegáti zo 195 štátov vypracovali návrhy súboru pravidiel pre realizáciu Parížskej dohody, čím splnili očakávania. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/bonn-klimaticka-konferencia-cop23/293028-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[15. november]] – {{Minivlajka|EÚ}} {{Minivlajka|Slovensko}} Andrej Kiska vystúpil v pléne Európskeho parlamentu s prejavom'''</br>
Slovenský prezident [[Andrej Kiska]] vystúpil s prejavom v pléne [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] v [[Štrasburg]]u. Stal sa druhým prezidentom Slovenska, ktorý sa predstavil zákonodarcom [[Európska únia|Európskej únie]], po [[Rudolf Schuster|Rudolfovi Schusterovi]] v máji [[2001]], a prvým, ktorý do europarlamentu zavítal od vstupu Slovenska do EÚ. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/a-kiska-krajiny-eu-by-mali-konat-spo/292578-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[15. november]] – {{Minivlajka|Zimbabwe}} V Zimbabwe prevzala moc armáda'''</br>
[[Zimbabwe|Zimbabwiansky]] prezident [[Robert Mugabe]] sa po tom, čo moc v jeho krajine prebrala armáda, nachádza v domácom väzení vo svojej vile v metropole [[Harare]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/zuma-zimbabwiansky-preziden-roberto-mug/292568-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[14. november]] – {{Minivlajka|EÚ}} {{Minivlajka|Slovensko}} Novým vedúcim Zastúpenia EK v Bratislave bude Ladislav Miko'''</br>
[[Európska komisia]] potvrdila, že [[Ladislav Miko]], český štátny príslušník, bol vymenovaný za nového vedúceho zastúpenia Európskej komisie v [[Bratislava|Bratislave]]. Miko, ktorý sa narodil v [[Košice|Košiciach]], sa ujme svojej funkcie [[1. január]]a [[2018]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/novym-veducim-zastupenia-europskej-komis/292428-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[13. november]] – {{Minivlajka|EÚ}} {{Minivlajka|Venezuela}} Ministri zahraničia EÚ rozhodli o uvalení sankcií na Venezuelu'''</br>
Ministri zahraničných vecí členských krajín [[Európska únia|Európskej únie]] rozhodli o uvalení sankcií voči [[Venezuela|Venezuele]] v súvislosti s porušovaním ľudských práv a politickou situáciou v krajine. Cielené sankcie obsahujú zákaz predaja zbraní Venezuele, vytvorenie systému na zmrazenie aktív niektorých venezuelských predstaviteľov, ako aj obmedzenie cestovania. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/brief-ministri-zahranicia-eu-rozhodli/292111-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[12. november]] – {{Minivlajka|Slovinsko}} Prezidentom Slovinska zostáva naďalej Borut Pahor'''</br>
Doterajší [[Slovinsko|slovinský]] prezident [[Borut Pahor]] v súlade s očakávaním zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb. Po sčítaní všetkých odovzdaných hlasov získal 52,9 percenta z nich, kým jeho vyzývateľa, starostu mesta [[Kamnik]] Marjana Šareca, podporilo 47,1 percenta oprávnených voličov. Znamená to, že Pahor zostane v prezidentskom úrade i ďalšie päťročné volebné obdobie. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/slovinsko-prezidentom-zostava-nadalej/292278-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[10. november]] – {{Minivlajka|Slovensko}} {{Minivlajka|Macedónsko}} Ivan Korčok slávnostne otvoril Národný konvent o EÚ v Macedónsku'''</br>
Štátny tajomník [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR]] [[Ivan Korčok]] slávnostne otvoril Národný konvent o Európskej únii v [[Macedónsko|Macedónsku]]. Projekt sa primárne zameriava na podporu verejnej debaty v krajine o otázkach európskej integrácie na základe partnerstva vládnych, mimovládnych, podnikateľských a záujmových inštitúcií. Macedónsko je piatou krajinou západného [[Balkánsky polostrov|Balkánu]], v ktorej bude [[Slovensko]] realizovať tento úspešný projekt. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/ivan-korcok-slavnostne-otvoril-narodny-k/291675-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[9. november]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Martin Poliačik opúšťa SaS'''</br>
Poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|národnej rady]] a jeden zo zakladajúcich členov strany [[Sloboda a Solidarita]] [[Martin Poliačik]] oznámil odchod zo strany, pretože sa podľa jeho slov nevie stotožniť so súčasným smerovaním strany. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/m-poliacik-so-sucasnym-smerovanim-sas-sa/291418-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[6. november]] – {{Minivlajka|Libéria}} Druhé kolo prezidentských volieb v Libérii odložili na neurčito'''</br>
Najvyšší súd rozhodol o odložení druhého kola prezidentských volieb v [[Libéria|Libérii]] na neurčito. Za rozhodnutím sú podozrenia z volebného podvodu, ktorých opodstatnenosť by mala preskúmať ústredná volebná komisia. V prvom kole volieb [[10. október|10. októbra]] triumfoval niekdajší držiteľ [[Zlatá lopta|Zlatej lopty]] pre najlepšieho futbalistu planéty z roku [[1995]] [[George Weah]] so ziskom 38,4 percenta hlasov pred úradujúcim viceprezidentom [[Joseph Boakai|Josephom Boakaiom]], ktorého podporilo 28,8 percenta voličov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/liberia-druhe-kolo-prezidentskych-volieb/290843-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[6. november]] – {{Minivlajka|Katalánsko}} {{Minivlajka|Belgicko}} Puigdemont a štyria ministri zosadenej vlády sa vzdali do rúk belgickej polície'''</br>
Zosadený [[Katalánsko|katalánsky]] premiér [[Carles Puigdemont]] a štyria ministri jeho vlády sa vzdali do rúk [[Belgicko|belgickej]] polície v [[Brusel]]i. Stalo sa tak iba niekoľko dní po tom, ako na nich [[Španielsko|španielske]] úrady vydali európske zatýkacie rozkazy. Po niekoľko hodín trvajúcom výsluchu päticu podmienečne prepustili na slobodu s tým, že majú zákaz opustiť územie Belgicka, musia sa v tejto krajine zdržiavať na stálej adrese a osobne sa dostaviť na každé predvolanie justíciou alebo políciou.
<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/zosadeny-puigdemont-bude-na-cele-kandi/290716-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[5. november]] – {{Minivlajka|Slovensko}} V regionálnych voľbách na Slovensku zvíťazila zjednotená pravica'''</br>
Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|voľbách do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku]] zvíťazili v piatich krajoch kandidáti na županov nominovaní stranami [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]] a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], v dvoch si udržali svoje pozície nominanti strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a v [[Banskobystrický samosprávny kraj|banskobystrickom kraji]] zvíťazil nezávislý kandidát so širokou podporou demokratických strán [[Ján Lunter]]. Svoje pozície obhájili nominanti Smeru [[Jaroslav Baška]] v [[Trenčiansky samosprávny kraj|trenčianskom kraji]] a [[Milan Belica]] v [[Nitriansky samosprávny kraj|nitrianskom kraji]]. Novými županmi sú [[Jozef Viskupič]] v [[Trnavský samosprávny kraj|trnavskom kraji]] a [[Erika Jurinová]] v [[Žilinský samosprávny kraj|žilinskom kraji]], obaja z OĽaNO, [[Juraj Droba]] zo SaS v [[Bratislavský samosprávny kraj|bratislavskom kraji]], [[Milan Majerský]] z KDH v [[Prešovský samosprávny kraj|prešovskom kraji]] a [[Rastislav Trnka]] v [[Košický samosprávny kraj|košickom kraji]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/vysledky-zupani-vuc-samospravy/290527-clanok.html teraz.sk]</ref> Vo voľbách do župných zastupiteľstiev boli najúspešnejší nezávislí kandidáti, ktorí uspeli v 165 prípadoch. Najúspešnejšími kandidátmi politickej strany boli nominanti Smeru, ktorí získali 89 mandátov a KDH, ktorí získali 47 mandátov, <ref>[https://domov.sme.sk/c/20690340/vitazmi-volieb-su-nezavisli-smer-uz-je-za-zenitom.html sme.sk]</ref>
 
'''[[4. november]] – {{Minivlajka|Libanon}} Libanonský premiér odstúpil z funkcie'''</br>
[[Libanon]]ský premiér [[Saad Harírí]] oznámil, že odstupuje z funkcie necelý rok po tom, ako sa ujal úradu. Harírí v televíznom vystúpení ostro kritizoval [[Irán]], ktorý podľa neho ničivým spôsobom zasahuje do arabských záležitostí, a libanonské hnutie [[Hizballáh]], ktoré je podľa neho len predĺženou rukou Iránu, a to nielen v Libanone, ale aj ďalších krajinách regiónu. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/libanonsky-premier-odstupil-z-funkcie/290351-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2. november]] – {{Minivlajka|Kolumbia}} FARC postavia do prezidentských volieb v Kolumbii vlastného kandidáta'''</br>
Bývalé najväčšie kolumbijské povstalecké hnutie [[Revolučné ozbrojené sily Kolumbie]] (FARC), ktoré sa transformovalo na politickú stranu, postaví do májových prezidentských volieb v roku [[2018]] svojho kandidáta. Bude ním vodca hnutia [[Rodrigo Londono]], známy pod prezývkou Timochenko. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/kolumbia-farc-postavia-do-prezidentsky/289850-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1. november]] – {{Minivlajka|Japonsko}} Staronovým japonským premiérom sa stal Šinzó Abe'''</br>
Staronovým [[Japonsko|japonským]] premiérom sa v stredu stal [[Šinzó Abe]] po tom, ako jeho Liberálnodemokratická strana zvíťazila v októbrových predčasných voľbách a spolu so svojím menším koaličným partnerom, stranou Kómeitó, opätovne získala v dolnej komore parlamentu dvojtretinovú väčšinu. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/japonsko-staronovym-premierom-sa-stal-si/289705-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
== Október ==
'''[[31. október]] – {{Minivlajka|Česko}} Český prezident Zeman poveril Babiša rokovaniami o zostavení vlády'''</br>
Český prezident [[Miloš Zeman]] poveril v utorok v súlade s očakávaním rokovaniami o zostavení vlády lídra hnutia [[ANO 2011|ANO]] [[Andrej Babiš|Andreja Babiša]]. Babiš, ktorého ponuku na vstup do vlády odmietli v uplynulých dňoch fakticky takmer všetky politické strany, predstavil hlave štátu obrysy pripravovanej menšinovej vlády. Zeman sa už skôr vyjadril, že ideu takéhoto vládneho kabinetu podporuje. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/brief-cesky-prezident-zeman-poveril-b/289601-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[31. október]] – {{Minivlajka|Španielsko}} Ústavný súd v Španielsku zrušil deklaráciu o nezávislosti Katalánska'''</br>
[[Španielsko|Španielsky]] ústavný súd zrušil deklaráciu o nezávislosti [[Katalánsko|Katalánska]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/spanielsko-ustavny-sud-zrusil-dekl/289566-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[30. október]] – {{Minivlajka|Keňa}} Víťazom opakovaných prezidentských volieb v Keni je prezident Kenyatta'''</br>
Víťazom opakovaných prezidentských volieb v [[Keňa|Keni]] sa stala úradujúca hlava štátu [[Uhuru Kenyatta]]. Prezident získal 98 percent hlasov, podporilo ho 7,5 milióna voličov, voľby vo veľkej miere bojkotovala opozícia a jej stúpenci. Kenský opozičný líder [[Raila Odinga]] označil opakované prezidentské voľby v krajine za frašku a vyzval na ich opätovné uskutočnenie v priebehu 90 dní. Odinga zdôraznil, že opakované voľby nemôžu byť platné vzhľadom na nízku účasť voličov. Kenyatta zvíťazil už v prezidentských voľbách v auguste, ktorých výsledky následne anuloval najvyšší súd. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/kena-vitazom-opakovanych-prezidents/289389-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[29. október]] – {{Minivlajka|Island}} Do parlamentu na Islande sa dostalo osem strán'''</br>
Konzervatívna Strana nezávislosti bývalého islandského premiéra Bjarniho Benediktssona zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách na Islande so ziskom 25,5 percenta hlasov. Na druhom mieste skončila strana Ľavicových zelených vedená bývalou ministerkou školstva Katrín Jakobsdóttir so ziskom 16,9 percenta hlasov. Tretia skončila Sociálnodemokratická aliancia (12,1 percenta hlasov). Do parlamentu sa dostal rekordný počet - až osem - strán. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/do-parlamentu-na-islande-sa-dostalo-osem/289201-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[28. október]] – {{Minivlajka|Španielsko}} Španielska vládla oficiálne zaviedla priamu kontrolu nad Katalánskom'''</br>
Španielska vláda v [[Madrid]]e odvolala katalánsky kabinet a oficiálne zaviedla priamu kontrolu nad [[Katalánsko]]m. Španielsky premiér [[Mariano Rajoy]] bude zastávať aj funkciu katalánskeho premiéra, v ktorej doteraz pôsobil [[Carles Puigdemont]]. Ten spolu 12 členmi svojho kabinetu nebude od tejto chvíle poberať plat. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/spanielska-vladla-oficialne-zaviedla/289034-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[27. október]] – {{Minivlajka|Španielsko}} Katalánsky parlament schválil rezolúciu o nezávislosti od Španielska, Španielsky Senát odhlasoval priamu kontrolu nad Katalánskom'''</br>
Katalánsky parlament schválil rezolúciu o vyhlásení nezávislosti od [[Španielsko|Španielska]]. Väčšina opozičných poslancov pred tajným hlasovaním opustila parlamentnú sálu. Za návrh hlasovalo 70 poslancov 135-členného parlamentu, desiati boli proti a dva hlasovacie lístky odovzdali prázdne. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/fles-katalansky-parlament-schvalil-r/288924-clanok.html teraz.sk]</ref> Španielsky Senát v reakcii na to schválil návrh na uplatnenie ústavného článku č. 155, na základe ktorého bude môcť vláda v [[Madrid]]e odvolať katalánsky kabinet a zaviesť priamu kontrolu nad [[Katalánsko]]m. Za návrh hlasovalo 214 senátorov, 47 bolo proti a jeden sa zdržal. Podporili ho vládnuci ľudovci, opoziční socialisti aj centristi zo strany Ciudadanos. Po tom, ako katalánsky parlament v piatok schválil rezolúciu o vyhlásení nezávislosti od [[Španielsko|Španielska]], premiér vlády v Madride [[Mariano Rajoy]] vyhlásil, že právny štát obnoví zákonnosť v Katalánsku. Rajoy tiež v stanovisku na Twitteri vyzval všetkých Španielov, aby zachovali pokoj. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/spanielsky-senat-odhlasoval-priamu-kontr/288945-clanok.html teraz.sk]</ref> Katalánsky premiér [[Carles Puigdemont]] vyzval spoluobčanov podporujúcich nezávislosť tohto španielskeho regiónu, aby zachovali pokoj pred očakávanými opatreniami zo strany vlády v Madride. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/katlansky-lider-puigdemont-vyzval-spol/288962-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[26. október]] – {{Minivlajka|Holandsko}} Holandský kráľ uviedol do funkcie členov novej vlády Marka Rutteho'''</br>
Vyše sedem mesiacov po parlamentných voľbách v [[Holandsko|Holandsku]] sa ujali vo štvrtok funkcie členovia novej vlády pod vedením doterajšieho premiéra [[Mark Rutte|Marka Rutteho]]. Noví ministri zložili prísahu do rúk holandského kráľa [[Viliam Alexander|Viliama Alexandra]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/holandsky-kral-uviedol-do-funkcie-clenov/288662-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[26. október]] – {{Minivlajka|EÚ}} Sacharovovu cenu za slobodu myslenia získala venezuelská opozícia'''</br>
[[Sacharovova cena za slobodné myslenie|Sacharovovu cenu za slobodu myslenia]], ktorú udeľuje [[Európsky parlament]], získala [[Venezuela|venezuelská]] demokratická opozícia a politickí väzni v tejto krajine. Európsky parlament chce týmto ocenením odmeniť odvahu študentov a politikov bojujúcich za slobodu v čase, keď čelia represívnej vláde. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/brief-sacharovovu-cenu-za-slobodu-myslen/288606-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[25. október]] – {{Minivlajka|Rakúsko}} V Rakúsku sa začalo prvé kolo koaličných rozhovorov ÖVP a FPÖ'''</br>
Desať dní po parlamentných voľbách sa v stredu stretli vo [[Viedeň|Viedni]] na prvom kole koaličných rozhovorov predstavitelia konzervatívnej [[Rakúska ľudová strana |Rakúskej ľudovej strany]] (ÖVP) a pravicovej [[Slobodná strana Rakúska|Slobodnej strany Rakúska]] (FPÖ). Päťčlenné tímy z oboch subjektov sa zišli na poludnie v paláci v centre rakúskej metropoly. Šéf ÖVP Sebastian Kurz i predseda FPÖ Heinz-Christian Strache vyjadrili pred rokovaniami optimizmus. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/rakusko-zacalo-sa-prve-kolo-koalicnych-r/288443-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[24. október]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Richard Rybníček sa vzdal plánov na založenie politickej strany'''</br>
Primátor [[Trenčín]]a [[Richard Rybníček]] sa z finančných dôvodov vzdal plánov na založenie politickej strany. Ešte v marci [[2016]] prišiel s ideou decentralizácie moci z [[Bratislava|Bratislavy]] do regiónov a predstavil plán založiť stranu TOSKA. Teraz tvrdí, že nedokázal zohnať čisté peniaze. Podľa neho bez totálnej finančnej nezávislosti od mocných skupín nie je dnes možné založiť politickú sztanu. <ref>[https://www.tyzden.sk/politika/43484/rybnicek-stranu-nezalozi-nema-peniaze/ .týždeň]</ref>
 
'''[[24. október]] – {{Minivlajka|Nemecko}} V Berlíne sa začali sondážne rokovania CDU/CSU, FDP a zelených'''</br>
V [[Berlín]]e sa v utorok večer začali sondážne rokovania nemeckých strán únie [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|CDU]]/[[Kresťansko-sociálna únia Bavorska|CSU]], liberálov z FDP a zelených. Tieto rozhovory by mali prejsť do koaličných rokovaní a napokon vyústiť vo vznik tzv. jamajskej vládnej koalície na spolkovej úrovni. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/nemecko-rokovanie-vlada-zostavenie/288273-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[24. október]] – {{Minivlajka|Čína}} Ideológiu prezidenta Si Ťin-pchinga zaradili do stanov strany'''</br>
Delegáti 19. zjazdu vládnucej [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]] v jeho posledný deň jednomyseľne rozhodli o tom, že meno a ideológia prezidenta [[Si Ťin-pching]]a o "socializme s charakteristickými čínskymi črtami pre novú éru" sa dostanú do jej stanov. Po zakladateľovi komunistickej Číny a Veľkom kormidelníkovi [[Mao Ce-tung]]ovi a reformátorovi [[Teng Siao-pching]]ovi je Si Ťin-pching len tretí vodca strany, ktorý sa menovite uvádza v stanovách komunistickej strany. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/brief-cina-ideologia-prezidenta-si/288071-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[23. október]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Prezident, predseda NR SR a premiér vidia budúcnosť SR iba v EÚ a NATO'''</br>
Slovenská republika dokáže byť vplyvnou a sebavedomou krajinou iba v rámci súdržnej [[Európska únia|EÚ]], pričom každý jeden z dôležitých problémov nedokáže vyriešiť žiaden štát EÚ samostatne. Zhodli sa na tom traja najvyšší ústavní činitelia - prezident SR [[Andrej Kiska]], predseda NR SR [[Andrej Danko]] (SNS) a premiér [[Robert Fico]] (Smer-SD), ktorí spoločne rokovali na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]]. Traja najvyšší ústavní činitelia v prijatej deklarácii vyhlasujú, že budú spoločne dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie SR, a to navonok v zahraničí aj voči občanom SR. Budú tiež podporovať budúcnosť [[Slovensko|Slovenska]] v jadre EÚ a kontinuálne prehlbovanie [[eurozóna|eurozóny]]. Budú sa zasadzovať za princípy rovnakého zaobchádzania na vnútornom trhu a nediskriminácie spotrebiteľov. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-predseda-nr-sr-a-premier-vid/287950-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[22. október]] – {{Minivlajka|Japonsko}} Vo voľbách v Japonsku vysoké víťazstvo premiéra Abeho, opozícia pohorela'''</br>
Liberálna demokratická strana japonského premiéra [[Šinzó Abe|Šinza Abeho]] zaznamenala v [[Japonsko|japonských]] predčasných parlamentných voľbách veľmi dobrý výsledok a spolu s menším doterajším koaličným partnerom bude mať nielen nadpolovičnú, ale možno aj ústavnú väčšinu. Ukazujú to prvé odhady volebných výsledkov, ktoré začali zverejňovať japonské médiá krátko po zatvorení volebných miestností. <ref>[https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/445714-vo-volbach-v-japonsku-vysoke-vitazstvo-premiera-abeho-opozicia-pohorela/ pravda.sk]</ref>
 
'''[[21. október]] – {{Minivlajka|Česko}} Víťazom českých parlamentných volieb je hnutie Andreja Babiša ANO'''</br>
Víťazom volieb do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne parlamentu Českej republiky]] sa stalo hnutie [[ANO 2011|ANO]] so ziskom 29,64 percenta odovzdaných hlasov. Do 200-člennej dolnej komory parlamentu zasadne celkovo deväť politických subjektov. Okrem víťaza volieb aj [[Občianska demokratická strana|ODS]] (11,32 percenta), [[Česká pirátska strana|Piráti]] (10,79 percenta), [[Strana priamej demokracie|SPD]] (10,64 percenta), [[Komunistická strana Čiech a Moravy|KSČM]] (7,76 percenta), [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] (7,27 percenta), [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|KDU-ČSL]] (5,80 percenta), [[TOP 09]] (5,31 percenta) a [[Starostovia a nezávislí|STAN]] (5,18 percenta). Volebná účasť dosiahla 60,84 percenta. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/cesi-maju-za-sebou-prvy-den-volieb-d/287582-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[20. október]] – {{Minivlajka|Rakúsko}} Rakúsky prezident poveril Sebastiana Kurza zostavením vlády'''</br>
Rakúsky prezident [[Alexander Van der Bellen]] poveril v piatok predsedu [[Rakúska ľudová strana|Rakúskej ľudovej strany]] (ÖVP) [[Sebastian Kurz|Sebastiana Kurza]] zostavením novej vlády. Šéf ľudovcov, ktorí v nedeľňajších predčasných voľbách získali 31,5 percenta hlasov, sa chce najskôr stretnúť s predsedami všetkých strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Až následne mieni začať samotné koaličné rokovania. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/rakusky-prezident-poveril-sebastiana-kur/287456-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[20. október]] – {{Minivlajka|EÚ}} Pomoc EÚ Taliansku pri riešení migračnej krízy'''</br>
Premiéri a prezidenti členských štátov [[Európska únia|Európskej únie]] sa po prvom dni [[Európska rada|samitu EÚ]] v [[Brusel]]i dohodli na zvýšení finančných prostriedkov na pomoc [[Taliansko|Taliansku]] v úsilí zabrániť nelegálnym migrantom vstúpiť do [[Európa|Európy]] cez [[Stredozemné more|stredomorskú]] cestu. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/tusk-v-mene-eu-prislubil-pomoc-taliansku/287395-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[19. október]] – {{Minivlajka|Rakúsko}} Rakúsko oznámilo konečné výsledky parlamentných volieb'''</br>
Podľa definitívnych výsledkov zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách v [[Rakúsko|Rakúsku]] [[Rakúska ľudová strana]] (ÖVP) pod vedením 31-ročného [[Sebastian Kurz|Sebastiana Kurza]] so ziskom 31,47 percenta oprávnených voličov. Druhú priečku obsadila [[Sociálnodemokratická strana Rakúska]] (SPÖ) so ziskom 26,86 percenta hlasov pred [[Slobodná strana Rakúska|Slobodnou stranou Rakúska]] (FPÖ), ktorú volilo 25,97 percenta voličov. Cez štvorpercentnú hranicu zvoliteľnosti sa dostali ešte strana NEOS vďaka podpore 5,30 percenta voličov a Kandidátka Petra Pilza so ziskom 4,41 percenta hlasov. Zelených, ktorí budú v nasledujúcom volebnom období mimoparlamentnou stranou, volilo 3,80 percenta voličov. Volieb sa zúčastnilo 80 percent oprávnených voličov. Oproti voľbám z roku 2013 to znamená zvýšenie o 5,09 percentuálneho bodu a ide o najväčší nárast volebnej účasti v novodobých dejinách Rakúska. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/je-rozhodnute-zverejnili-konecne-vysledk/287392-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[18. október]] – {{Minivlajka|Slovensko}} V prípade nástenkového tendra padli dlhoročné tresty'''</br>
[[Špecializovaný trestný súd]] v [[Pezinok|Pezinku]] odsúdil na dlhoročné tresty odňatia slobody bývalých ministrov výstavby a regionálneho rozvoja SR za [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Marian Janušek|Mariána J.]] a [[Igor Štefanov|Igora Š.]] Zvyšných troch obžalovaných spod obžaloby oslobodil. Rozsudok nie je právoplatný, odvolanie podala prokurátorka aj obžalovaní exministri. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/v-pripade-nastenkoveho-tendra-padli-d/286966-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[18. október]] – {{Minivlajka|Čína}} Začal sa 19. zjazd Komunistickej strany Číny'''</br>
V [[Peking]]u sa začal 19. zjazd [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]]. Za prísnych bezpečnostných opatrení sa v čínskej metropole zišlo viac než 2 000 delegátov strany. Na zjazde sa rozhodne o smerovaní krajiny v nasledujúcich piatich rokoch, ako aj o zložení najvyššieho vedenia ústredného výboru vládnej strany. Všeobecne sa však očakáva, že vo funkcii jej generálneho tajomníka zostane [[Si Ťin-pching]], ktorý je zároveň prezidentom [[Čína|Číny]]. Na čele krajiny stojí od roku 2012. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/zacal-sa-19-zjazd-komunistickej-strany-c/286910-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[15. október]] – {{Minivlajka|Rakúsko}} Kurzovi ľudovci triumfovali v rakúskych parlamentných voľbách'''</br>
V predčasných parlamentných voľbách v [[Rakúsko|Rakúsku]] zvíťazila [[Rakúska ľudová strana]] (ÖVP) pod vedením 31-ročného [[Sebastian Kurz|Sebastiana Kurza]] so ziskom 31,36 percenta hlasov. Na druhom mieste skončila [[Slobodná strana Rakúska]] (FPÖ) so ziskom 27,35 percenta hlasov pred sociálnymi demokratmi z [[SPÖ]] úradujúceho spolkového kancelára [[Christian Kern|Christiana Kerna]], ktorých volilo 26,75 percenta voličov. Cez štvorpercentnú hranicu zvoliteľnosti prešla ešte strana NEOS vďaka podpore 4,96 percenta a Kandidátka Petra Pilza so ziskom 4,14 percenta hlasov. Definitívne výsledky môžu ešte ovplyvniť hlasy zaslané poštou. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/kurz-rakusko-volby-vysledky/286445-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[13. október]] – {{Minivlajka|UNESCO}} Za šéfku UNESCO zvolili Francúzku Audrey Azoulayovú'''</br>
Bývalú francúzsku ministerku kultúry [[Audrey Azoulayová|Audrey Azoulayovú]] zvolili v [[Paríž]]i za novú generálnu riaditeľku [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru]] (UNESCO). V záverečnom hlasovaní vo výkonnom výbore UNESCO získala 30 hlasov a tesne porazila katarského exministra kultúry Hamada bin Abdalazíza Kawarího, ktorý dostal 28 hlasov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/za-novu-generalnu-riaditelku-unesco-z/286177-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[12. október]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Poslanci zvolili piatich členov novej Rady pre štátnu službu'''</br>
Poslanci [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] zvolili piatich členov novej [[Rada pre štátnu službu|Rady pre štátnu službu]]. Jej zriadenie priniesol nový zákon o štátnej službe, ktorý je účinný od [[1. jún]]a [[2017]]. Rada má byť nezávislým koordinačným a monitorovacím orgánom. Jej základnou úlohou bude ochrana princípov, na ktorých je štátna služba budovaná a dohľad nad dodržiavaním etického kódexu štátneho zamestnanca. Plénum v tajnej voľbe zvolilo za člena rady [[Pavol Tkáč|Pavla Tkáča]] (nominant Výboru NR SR pre sociálne veci), [[Daniela Zemanovičová|Danielu Zemanovičovú]] (nominantka verejnej ochrankyne práv), [[Ľuboš Pastor|Ľuboša Pastora]] (navrhol ho predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR), [[Ctibor Košťál|Ctibora Košťála]] (nominant predsedu Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie) a [[Anna Ištoková|Annu Ištokovú]] (navrhla ju Konfederácia odborových zväzov SR). Funkčné obdobie členov rady je sedem rokov a začne plynúť [[1. január]]a [[2018]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-zvolili-piatich-clenov-novej-ra/285898-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[12. október]] – {{Minivlajka|USA}} {{Minivlajka|UNESCO}} Spojené štáty vystúpia z UNESCO'''</br>
[[Spojené štáty]] vystúpia k [[31. december|31. decembru]] [[2018]] z [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru]] (UNESCO). Rozhodnutie urobil americký minister zahraničných vecí [[Rex Tillerson]]. Americké ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že dôvodom odchodu USA z UNESCO je zaujatosť voči [[Izrael]]u a potreba "základnej reformy" tejto organizácie. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/pojene-staty-vystupia-k-31-decembru/285894-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[11. október]] – {{Minivlajka|Španielsko}} Madrid dal katalánskemu premiérovi ultimátum'''</br>
Španielska vláda dala dnes katalánskemu premiérovi [[Carles Puigdemont|Carlesovi Puigdemontovi]] ultimátum, aby do pondelka oznámil, či vyhlásil nezávislosť [[Katalánsko|Katalánska]] od [[Španielsko|Španielska]]. Predseda katalánskej vlády Puigdemont v utorok pred regionálnym parlamentom v [[Barcelona|Barcelone]] vyhlásil, že Katalánci v referende získali právo na nezávislosť, a aj podpísal deklaráciu o zvrchovanosti. Dodal však, že implementácia výsledku referenda sa o niekoľko týždňov odkladá, aby vznikol priestor pre rokovania s Madridom. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/spanielska-vlada-dala-katalanskemu-pr/285690-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[5. október]] – {{Minivlajka|EÚ}} Europoslanci odobrili vytvorenie Európskej prokuratúry'''</br>
Poslanci [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] (EP) schválili vytvorenie Európskej prokuratúry, ktorá bude vyšetrovať a stíhať páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy [[Európska únia|Európskej únie]]. Po odobrení tohto návrhu zo strany EP musí nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry schváliť aj [[Rada Európskej únie]], čiže ministri vnútra a spravodlivosti členských štátov. Tí budú o tejto záležitosti hlasovať na budúci týždeň na zasadnutí v [[Luxemburg (mesto)|Luxemburgu]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/eu-europoslanci-odobrili-vytvorenie-eu/284449-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[3. október]] – {{Minivlajka|Irak}} Zomrel iracký exprezident Džalál Talabání'''</br>
Vo veku 83 rokov zomrel v berlínskej nemocnici [[Džalál Tálabání]], kurdský líder, ktorý sa po invázii vedenej Američanmi stal [[Irak|irackým]] prezidentom a pomáhal previesť krajinu cez roky povstania a násilností medzi náboženskými vetvami. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/zomrel-iracky-exprezident-dzalal-talaban/284018-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1. október]] – {{Minivlajka|Katalánsko}} Za nezávislosť Katalánska hlasovalo v referende 90 percent voličov'''</br>
V referende o nezávislosti [[Katalánsko|Katalánska]], ktoré [[Španielsko|španielske]] úrady označili za protiprávne, sa podľa predbežných výsledkov vyslovilo 90 percent zúčastnených voličov za osamostatnenie tohto autonómneho regiónu. Hovorca katalánskej vlády Jordi Turull na tlačovej konferencii povedal, že sčítaných bolo 2,26 milióna hlasov, z ktorých viac než dva milióny boli v prospech nezávislosti. Do zmieneného počtu hlasov nie sú zahrnuté lístky, ktoré skonfiškovala španielska polícia počas násilných zákrokov zameraných za zastavenie sporného hlasovania. Zranenia pri raziách utrpelo najmenej 844 ľudí a 33 policajtov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/katalansko-za-nezavislost-hlasovalo-voli/283625-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
== September ==
'''[[28. september]] – {{Minivlajka|Japonsko}} Japonský premiér rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby'''</br>
Japonský premiér [[Šinzó Abe]] rozpustil dolnú komoru parlamentu a vyhlásil na budúci mesiac predčasné voľby. Premiér Abe uviedol, že sa bude snažiť získať u verejnosti mandát pre svoju tvrdšiu diplomatickú a obrannú politiku v súvislosti s eskalujúcimi hrozbami zo [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnej Kórey]]. Zdôraznil, že jeho zodpovednosťou je bezpečnosť a mier pre obyvateľov [[Japonsko|Japonska]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/japonsko-premier-sinzo-abe-rozpustil/282964-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[26. september]] – {{Minivlajka|Irak}} Viac ako 90 percent hlasujúcich podporilo nezávislosť Kurdistanu'''</br>
Podľa predbežných výsledkov viac ako 90 percent hlasujúcich v referende v [[Irak|irackom]] [[Kurdistan]]e podporilo nezávislosť pre tento autonómny región. Prezident irackého Kurdistanu [[Masúd Barzání]] povedal, že úspešné hlasovanie v referende nepovedie k automatickému vyhláseniu nezávislosti, ale iba k ďalším rokovaniam s [[Bagdad]]om. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/prve-vysledky-referenda-v-kurdistane/282505-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[25. september]] – {{Minivlajka|Slovensko}} V Bratislave sa uskutočnil tretí protikorupčný pochod'''</br>
V [[Bratislava|Bratislave]] vyvrcholil v poradí tretí [[Korupcia|protikorupčný]] pochod organizovaný študentmi stredných a vysokých škôl. Dav ľudí zhromaždených za vlajkami [[Slovensko|Slovenskej republiky]] a [[Európska únia|Európskej únie]] a transparentom s heslom Krok po kroku proti korupcii prešiel centrom mesta z [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovho]] až na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]]. Občiansky protest pritiahol opäť tisíce nespokojných ľudí a mal pokojný priebeh, bez incidentov. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-sa-uskutocnil-treti-proti/282474-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[25. september]] – {{Minivlajka|Francúzsko}} Macronova strana neuspela vo voľbách do Senátu'''</br>
Podľa predbežných výsledkov sa víťazom volieb do senátu vo [[Francúzsko|Francúzsku]] sa stali Republikáni (LR), ktorí získali 171 z 348 senátnych kresiel. Nasledujú Socialistická strana (PS), tradiční centristi a strana LREM, založená prezidentom [[Emmanuel Macron|Emmanuelom Macronom]] pred 17 mesiacmi, bude mať v senáte iba 28 zástupcov. Ani jedno kreslo v Senáte nezískal krajne pravicový [[Front national (súčasné Francúzsko)|Národný front]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/castaner-neuspech-vladnej-strany-v-se/282393-clanok.html teraz.sk]</ref> <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/francuzsko-macronova-strana-neuspela-v/282277-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[24. september]] – {{Minivlajka|Nemecko}} Víťazka volieb A. Merkelová si verí: Koaličné rokovania zvládneme'''</br>
[[Kresťanskodemokratická únia Nemecka]] kancelárky [[Angela Merkelová|Angely Merkelovej]] (CDU) a jej sesterská strana, [[Kresťansko-sociálna únia Bavorska]] (CSU), zvíťazili v nemeckých parlamentných voľbách so ziskom 33,0 percenta hlasov, čo je o 8,5 percenta menej v porovnaní s predošlými voľbami z roku 2013. Na druhom mieste skončila [[Sociálnodemokratická strana Nemecka]] (SPD) so ziskom 20,5 percenta, čo je o 5,2 percentuálneho bodu menej oproti predošlým voľbám a zaznamenala tým svoj historicky najhorší výsledok vo voľbách do Spolkového snemu. Treťou najsilnejšou stranou sa stala pravicovopopulistická [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD), ktorá dostala 12,6 percenta hlasov a po prvý raz tak vstúpi do Bundestagu. Slobodná demokratická strana (FDP) sa po štvorročnej prestávke vráti do spolkového parlamentu po tom, ako získala 10,7 percenta hlasov. V Bundestagu budú mať zastúpenie ešte strana Ľavica (9,2 percenta) a Zelení (8,9 percenta). Účasť na voľbách dosiahla 76,2 percenta, čo je viac ako pred štyrmi rokmi (71,5 percenta). V Spolkovom sneme bude mať CDU/CSU 246 mandátov, SPD 153, AfD 94, FDP 80, Ľavica 69 a Zelení 67 poslancov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/nemecko-vitazom-volieb-su-merkelovej/282276-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[23. september]] – {{Minivlajka|Nový Zéland}} Parlamentné voľby na Novom Zélande vyhrala strana premiéra Englisha'''</br>
Podľa predbežných výsledkov zvíťazila v parlamentných voľbách na [[Nový Zéland|Novom Zélande]] vládna Novozélandská národná strana so ziskom 46,1 percenta. Opozičná Novozélandská strana práce získala 35,8 percenta, populistická a protiimigračne zameraná Novozélandská prvá strana 7,5 percenta a liberálna Strana zelených 5,8 percenta hlasov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/na-novom-zelande-sa-konaju-parlamentn/282065-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[22. september]] – {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Mayová odkázala EÚ: Chceme byť vaším najsilnejším priateľom'''</br>
Britská premiérka [[Theresa Mayová]] vo svojom prejave vo [[Florencia|Florencii]] navrhla, aby sa [[Spojené kráľovstvo]] a [[Európska únia]] dohodli na tzv. prechodnej realizačnej fáze v trvaní približne dvoch rokov. Tá by podľa nej mala nasledovať po marci [[2019]], keď dôjde k oficiálnemu vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie a ešte pred uzatvorením trvalej dohody o budúcich vzťahoch. Mayovej prejav vnímali svetové médiá ako pokus prelomiť patovú situáciu v rokovaniach o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie pred začatím ich tretieho kola v pondelok 25. septembra. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/mayova-odkazala-eu-chceme-byt-vas/281984-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[18. september]] – {{Minivlajka|OSN}} Donald Trump vyzval na reformu OSN'''</br>
Americký prezident [[Donald Trump]] vyzval na reformu [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] počas svojho prvého prejavu na zasadnutí [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valného zhromaždenia OSN]] v New Yorku. Ocenil pritom snahu generálneho tajomníka OSN [[António Guterres|Antónia Guterresa]] zreformovať organizáciu, "aby lepšie slúžila ľuďom". <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/prezident-usa-donald-trump-vyzval-na-ref/281150-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[17. september]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Progresívne Slovensko predstavilo víziu pre rozvoj krajiny'''</br>
Združenie [[Progresívne Slovensko]], ktoré sa chce zmeniť na politické hnutie, predstavilo dlhodobú víziu pre rozvoj Slovenska. Progresívne Slovensko už získalo 10 000 podpisov, ktoré sú potrebné pre vznik politického hnutia. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/politika-progresivne-slovensko-vizie/280954-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[16. september]] – {{Minivlajka|Island}} Islandský premiér Bjarni Benediktsson odstúpil'''</br>
Islandský prezident [[Gudni Thorlacius Jóhannesson]] prijal demisiu premiéra [[Bjarni Benediktsson|Bjarniho Benediktssona]]. Trojstranná stredopravá vládna koalícia na [[Island]]e na čele s Bjarnim Benediktssonom sa rozpadla len osem mesiacov po tom, ako sa v krajine ujala moci. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/island-premier-bjarni-benediktsson-odstu/280832-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[14. september]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Miroslavov Hlivák sa ujal funkcie šéfa ÚVO'''</br>
Predseda Národnej rady SR [[Andrej Danko]] odovzdal dekrét o zvolení do funkcie novozvolenému predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) [[Miroslavov Hlivák|Miroslavovi Hlivákovi]]. ktorého za šéfa ÚVO počas tajnej voľby 78 hlasmi zvolili poslanci NR SR. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/danko-uvo-hlivak-dekret/280526-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[13. september]] – {{Minivlajka|EÚ}} Juncker v správe o stave EÚ zdôraznil aj význam témy kvality potravín'''</br>
Predseda [[Európska komisia|Európskej komisie]] [[Jean-Claude Juncker]] v [[Európsky parlament| Európskom parlamente]] v [[Štrasburg]]u predniesol hodinový prejav o stave Únie. Poukázal v ňom na najväčšie výzvy, ktorým museli Európania čeliť za uplynulý rok a ktoré pred lídrami [[Európska únia|EÚ]] stoja v najbližšej budúcnosti. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/juncker-v-sprave-o-stave-unie-zdorazn/280242-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[13. september]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Prezident Kiska vymenoval novú ministerku školstva'''</br>
Prezident [[Andrej Kiska]] vymenoval kandidátku [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a členku Predsedníctva [[Slovenská akadémia vied|SAV]] [[Martina Lubyová|Martinu Lubyovú]] za ministerku školstva, vedy, výskumu a športu. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/ministerka-skolstva-ma-pre-sebou-vyzvy/280246-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[12. september]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Beblavého strana bude Spolu - Občianska demokracia'''</br>
Strana, ktorú zakladajú [[Miroslav Beblavý]] a [[Jozef Mihál]], sa bude volať Spolu - Občianska demokracia (SPOLU). Potvrdil to Miroslav Beblavý s tým, že dnes predstavili logo a názov, podpisy začnú zbierať [[17. november|17. novembra]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/beblaveho-strana-bude-spolu-obcianska-de/280005-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[11. september]] – {{Minivlajka|OSN}} M. Lajčák zložil slávnostný sľub predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN'''</br>
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR [[Miroslav Lajčák]] (nominant [[SMER – sociálna demokracia|Smeru-SD]]) zložil v [[New York (mesto)|New Yorku]] slávnostný sľub predsedu 72. [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valného zhromaždenia OSN]]. Zástupca [[Slovensko|Slovenska]] získal takúto vysokú pozíciu v systéme [[Organizácia Spojených národov|OSN]] vôbec po prvý raz. Tohtoročné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN sa začína [[12. september|12. september]] [[2017]] a potrvá do [[12. september|17. septembra]] [[2018]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/m-lajcak-zlozil-slavnostny-slub-predsedu/279993-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[11. september]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Koaliční lídri podpísali dodatok ku koaličnej zmluve'''</br>
Koaliční lídri [[Robert Fico]] (Smer-SD), [[Béla Bugár]] (Most-Híd) a [[Andrej Danko]] (SNS) vo vládnom hoteli Bôrik podpísali dodatok ku koaličnej zmluve. Časom by malo dôjsť aj k doplneniu programového vyhlásenia vlády. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/koalicia-lidri-podpisali-dodatok-ku/279840-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[11. september]] – {{Minivlajka|Nórsko}} Menšinová vláda Erny Solbergovej zostáva po voľbách v Nórsku pri moci'''</br>
Nórska menšinová vláda zostane pri moci aj po dvojdňových parlamentných voľbách, ktoré sa konali v nedeľu a v pondelok. Na základe sčítania 95 percent hlasov získala Konzervatívna strana (Höyre) premiérky [[Erna Solbergová|Erny Solbergovej]] a tri koaličné strany 89 kresiel v 169-člennom parlamente (Storting), pričom na udržanie väčšiny bolo potrebných minimálne 85. Štvorkoalícia mala od volieb pred štyrmi rokmi 96 mandátov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/mensinova-vlada-erny-solbergovej-zostava/279954-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[9. september]] – {{Minivlajka|Kosovo}} Kosovský parlament vyslovil dôveru vláde premiéra Haradinaja'''</br>
Bývalý vodca etnicky albánskych povstalcov [[Ramush Haradinaj]] sa vrátil do úradu [[Kosovo|kosovského]] premiéra, ktorý opustil v roku 2005. Stalo sa tak po vyslovení dôvery vládnucej koalícii, čím sa ukončila trojmesačná patová situácia. Haradinaj, ktorého poveril kosovský prezident [[Hashim Thaçi]] zostavením novej vlády, dostal v 120-člennom parlamente tesnú väčšinu 62 hlasov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/kosovsky-parlament-vyslovil-doveru-vl/279628-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[8. september]] – {{Minivlajka|Kolumbia}} {{Minivlajka|Vatikán}} Pápež blahorečil dvoch kolumbijských kňazov-mučeníkov'''</br>
[[František (pápež)|Pápež František]] vyzval milióny Kolumbijčanov, aby prijali mier. Povedal to na návšteve kolumbijskej oblasti kedysi obkľúčenej ľavicovými povstalcami a sužovanej desaťročiami ozbrojeného konfliktu. Počas v meste [[Villavicencio]] za účasti zhruba 600 000 veriacich blahorečil dvoch mučených duchovných - biskupa Jesúsa Emilia Jaramilla a kňaza Pedra Maríu Ramíreza - zabitých v bojoch medzi vládou a ľavicovými povstalcami. Františkova päťdňová návšteva je celkovo iba treťou pápežskou cestou do [[Kolumbia|Kolumbie]], kde rímskokatolícki veriaci tvoria 80 percent obyvateľstva. Podľa očakávaní prichádzajú pápeža počas jeho zastávok vítať milióny ľudí. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/papez-blahorecil-dvoch-kolumbijskych/279527-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[8. september]] – {{Minivlajka|Španielsko}} Španielsky ústavný súd zrušil platnosť katalánskeho zákona o referende'''</br>
Španielsky ústavný súd zrušil vo štvrtok zákon, ktorý deň predtým schválil regionálny katalánsky parlament. Táto legislatíva by tamojším politickým predstaviteľom umožňovala vypísať v októbri referendum o nezávislosti [[Katalánsko|Katalánska]]. Podľa prieskumov verejnej mienky si referendum želá väčšina obyvateľov Katalánska. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/spanielsky-ustavny-sud-zrusil-platnost/279355-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[8. september]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Novým predsedom strany #SIEŤ je Ivan Zuzula'''</br>
Novým predsedom strany [[SIEŤ (politická strana)|#SIEŤ]] sa stal podnikateľ a vysokoškolský pedagóg [[Ivan Zuzula]]. O jeho zvolení rozhodli delegáti snemu strany. Podľa uznesenia snemu sa #Sieť považuje za parlamentnú stranu, hoci toto postavenie nemôže reálne vykonávať. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/siet-novym-predsedom-strany-je-zakla/279465-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[7. september]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Opozícii sa nepodarilo odvolať ministra Jána Richtera'''</br>
Minister práce [[Ján Richter]] ([[SMER – sociálna demokracia||Smer-SD]]) ustál aj opakovaný opozičný pokus o odvolanie z funkcie pre kauzu Čistý deň. Za návrh o vyslovení nedôvery v parlamente hlasovalo len 61 zo 139 prítomných poslancov. Na odvolanie člena vlády treba aspoň 76 hlasov. [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] sa zdržala, ako avizovala. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/nazivo-20-schodza-narodnej-rady-sr/279242-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[5. september]] – {{Minivlajka|Taiwan}} Taiwanská prezidentka vymenovala nového premiéra Williama Laia'''</br>
[[Taiwan]]ská prezidentka [[Cchaj Jing-wen]] vymenovala za nového premiéra [[William Lai| Williama Laia]], starostu mesta Tchaj-nan a člena vládnucej Demokratickej pokrokovej strany. Lai v tejto funkcii nahradí [[Lin Čchüan]]a, ktorý podal demisiu. Na poste taiwanského premiéra pôsobil Lin Čchüan od mája 2016. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/taiwanska-prezidentka-vymenovala-noveho-/278709-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[3. september]] – {{Minivlajka|KĽDR}} Severná Kórea uskutočnila skúšku vodíkovej bomby'''</br>
[[Kórejská ľudovodemokratická republika]] uskutočnila úspešnú skúšku [[Termonukleárna zbraň|vodíkovej bomby]]. Podľa severokórejskej štátnej televízie bude môcť byť otestované zariadenie použité ako hlavica novej interkontinentálnej balistickej rakety. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/severna-korea-tvrdi-ze-vyvinula-mod/278332-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1. september]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Parlament navštívilo na výročie prijatia Ústavy SR takmer 20 000 ľudí'''</br>
Na Deň otvorených dverí [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]], ktorý sa konal 1. septembra na 25. výročie prijatia [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]], prišlo takmer 20 000 ľudí. Pri príležitosti štvrťstoročia slovenskej ústavy sa konalo aj slávnostné zasadnutie [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]], na ktorom sa zúčastnili okrem poslancov, členov vlády a prezidenta aj takmer všetci bývalí predsedovia parlamentu od roku 1989 a exprezidenti SR. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-parlament-navstivilo-na-25-vyr/278298-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1. september]] – {{Minivlajka|Keňa}} Najvyšší súd v Keni anuloval výsledky prezidentských volieb z augusta'''</br>
Kenský najvyšší súd anuloval výsledky augustových prezidentských volieb v [[Keňa|Keni]], ktorých víťazom sa stal súčasný prezident [[Uhuru Kenyatta]]. Nové voľby sa budú musieť konať do 60 dní. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/kena-najvyssi-sud-anuloval-vysled/278150-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
== August ==
'''[[31. august]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Gabriela Matečná poverená vedením rezortu školstva'''</br>
Prezident SR [[Andrej Kiska]] dočasne poveril [[Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky|ministerku pôdohospodárstva]] [[Gabriela Matečná|Gabrielu Matečnú]] (nominantka [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) od [[1. september|1. septembra]] vedením [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|rezortu školstva]]. Urobil tak po tom, čo odchádzajúci minister školstva [[Peter Plavčan]] (nominant SNS) doručil prezidentovi demisiu. Plavčan sa aktu osobne nezúčastnil. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-docasne-poveril-gabrielu-matec/278018-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[30. august]] – {{Minivlajka|OSN}} {{Minivlajka|KĽDR}} OSN odsúdila raketovú skúšku KĽDR'''</br>
[[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostná rada OSN]] na svojom mimoriadnom zasadnutí jednomyseľne "ostro odsúdila" test [[Balistická raketa|balistickej rakety]], ktorý v utorok uskutočnila [[Kórejská ľudovodemokratická republika]]. Rada ďalej zopakovala svoju požiadavku voči Pchjongjangu, aby zastavil svoje raketové a jadrové programy. Severná Kórea odpálila v utorok miestneho času strelu, ktorá preletela ponad [[Japonsko]] a dopadla do [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] takmer 1 200 kilometrov od ostrova [[Hokkaido]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/bezpecnostna-rada-osn-odsudila-raketo/277741-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[29. august]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Výzva najvyšších štátnych predstaviteľov Slovenska k regionálnym voľbám'''</br>
Počas centrálnych osláv 73. výročia [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pri [[Pamätník SNP v Banskej Bystrici|pamätníku SNP v Banskej Bystrici]] vyzvali najvyšší štátni predstavitelia [[Slovensko|Slovenska]] prezident [[Andrej Kiska]], predseda národnej rady [[Andrej Danko]] a predseda vlády [[Robert Fico]] slovenských voličov aby v nadchádzajúcich [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|regionálnych voľbách]] nedali hlas kandidátom strany [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/prezidentvo-volbach-sa-treba-postavi/277687-clanok.html teraz.sk]</ref> <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/a-danko-najkrajsou-vetou-snp-bolo-za/277686-clanok.html teraz.sk]</ref> <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/premier-sloboda-prejavu-nemoze-spoc/277685-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[28. august]] – {{Minivlajka|Kolumbia}} Bývalí povstalci z organizácie FARC oznámili založenie vlastnej strany'''</br>
Bývalí ľavicoví povstalci z kolumbijskej organizácie [[Revolučné ozbrojené sily Kolumbie]] (FARC) dnes v hlavnom meste [[Bogota]] oficiálne oznámili založenie vlastnej politickej strany. FARC sa transformuje do politickej strany na základe prelomovej mierovej dohody, ktorú podpísali s vládou minulý rok. Dohoda bývalým bojovníkom zaručuje desať kresiel v Kongrese a rovnaké dotácie, aké štát poskytuje ostatným politickým stranám. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/kolumbia-byvali-povstalci-z-organiza/277469-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[25. august]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Koalícia sa dohodla na vypracovaní dodatku ku koaličnej zmluve'''</br>
Koaliční lídri [[Robert Fico]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]), [[Béla Bugár]] ([[MOST – HÍD]]) a [[Andrej Danko]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) sa dohodli na príprave dodatku ku koaličnej zmluve. Oznámili to na tlačovej konferencii spoločne po rokovaní koaličnej rady. Schváliť by ho chceli 1. septembra. Zhodli sa, že sa budú na koaličnej rade stretávať pravidelne a že táto vláda nemá alternatívu. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/fico-vlada-bude-pokracovat-koalicna/277200-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[25. august]] – {{Minivlajka|Angola}} Vládnuca strana v Angole zvíťazila v parlamentných voľbách'''</br>
Vládnuca strana Ľudové hnutie za oslobodenie Angoly (MPLA) zvíťazila v stredajších parlamentných voľbách v [[Angola|Angole]], pričom získala 61 percent odovzdaných hlasov, zatiaľ čo hlavná opozičná strana Národný zväz za úplnú nezávislosť Angoly (UNITA) dostala 27 percent hlasov. Oznámila to angolská volebná komisia. Víťazstvom MPLA sa otvorila cesta k tomu, aby prezidenta [[José Eduardo dos Santos|Josého Eduarda dos Santosa]] po jeho 38-ročnom vládnutí vystriedal v úrade súčasný angolský minister obrany [[Joao Lourenco]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/angola-vladnuca-strana-zvitazila-v-p/277207-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[24. august]] – {{Minivlajka|Slovensko}} SNS chce zotrvať v koalícii'''</br>
[[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]] má záujem na zotrvaní koalície, ktorá bude koalíciou a nie otroctvom. Po rozšírenom rokovaní predsedníctva SNS to vyhlásil jej líder [[Andrej Danko]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/danko-chceme-ostat-v-koalicii-predsednic/277028-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[21. august]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Koaličná kríza pokračuje'''</br>
Predseda [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Andrej Danko]] požiadal svojich koaličných partnerov o zvolanie koaličnej rady v piatok 25. augusta. Zároveň požiadal, aby bolo rokovanie vlády odložené na dobu neurčitú. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/danko-poziadal-odlozenie-rokovania-vlady/276403-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[19. august]] – {{Minivlajka|Slovensko}} V Bratislave sa konal Dúhový Pride aj pochod Hrdí na rodinu'''</br>
V Bratislave sa konal [[Dúhový PRIDE Bratislava|Dúhový Pride]] na podporu [[LGBT]] komunity. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/duhovy-pochod-politici-reakcie-socialne-/276152-clanok.html teraz.sk]</ref> Hlavným mestom sa pochodovalo aj na podporu tradičnej rodiny. Šiesty ročník pochodu Hrdí na rodinu, ktorý podporili stovky ľudí aj s deťmi, chcel poukázať na to, že deti dokáže najlepšie vychovať muž a žena. Začal sa pred budovou parlamentu a skončil programom na [[Hlavné námestie (Bratislava)|Hlavnom námestí]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/pochod-za-tradicnu-rodinu-podporili-stov/276175-clanok.html teraz.sk]</ref> Oba pochody sa skončili bez výtržností. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/policia-pochody-boli-bez-protipravnych-k/276177-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[18. august]] – {{Minivlajka|Venezuela}} Venezuelské Ústavodarné zhromaždenie oznámilo prebratie právomocí'''</br>
Novozvolené venezuelské ústavodarné zhromaždenie podporujúce vládu prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] vyhlásilo, že preberá právomoci opozíciou ovládaného parlamentu. Vo [[Venezuela|Venezuele]] prebiehajú od apríla masové protivládne protesty, ktoré si už vyžiadali vyše 120 mŕtvych. Situácia sa ešte viac vyostrila po sporných júlových voľbách do 545-členného ústavodarného zhromaždenia, ktoré takmer celé ovládajú Madurovi stúpenci. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/venezuela-ustavodarne-zhromazdenie-o/276051-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[17. august]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Minister školstva Peter Plavčan podá demisiu'''</br>
Nominant [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] minister školstva [[Peter Plavčan]] oznámil, že v najbližších dňoch doručí prezidentovi [[Andrej Kiska|Andrejovi Kiskovi]] svoju demisiu. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/peter-plavcan-na-ministerstve-skolstva/275781-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[16. august]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Premiér požiadal Andreja Danka o výmenu ministra školstva'''</br>
Slovenský premiér [[Robert Fico]] oznámil, že je nútený požiadať predsedu [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Andrej Danko|Andreja Danka]] o návrh na nového ministra a to v čo najkratšom čase. Týmto oznámením vyvrcholila dlhodobá kritika ministra školstva zo strany verejnosti a opozície kvôli pochybným rozdeľovaním eurofondov na výskum a inovácie. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/online-premier-ziada-vymenit-plavca/275598-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[15. august]] – {{Minivlajka|Alžírsko}} Alžírsky prezident odvolal premiéra po troch mesiacoch vo funkcii'''</br>
[[Alžírsko|Alžírsky]] prezident [[Abdal Azíz Buteflika]] odvolal predsedu vlády [[Abdal Madžíd Tebbún|Abdala Madžída Tebbúna]] a na jeho miesto vymenoval [[Ahmad Ujahjá|Ahmada Ujahju]], ktorý tento post zastával už trikrát. Tebbún bol na čele vlády od víťazstva vládnej strany v májových parlamentných voľbách. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/alzirsky-prezident-odvolal-premiera-p/275479-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[12. august]] – {{Minivlajka|Keňa}} Vyhlásenie Kenyatta za víťaza volieb v Keni vyvolalo protesty i oslavy'''</br>
Súčasný [[Keňa|kenský]] prezident [[Uhuru Kenyatta]] podľa zverejnených výsledkov získal mandát na druhé funkčné obdobie, čo viedlo k divokým pouličným oslavám medzi jeho priaznivcami a protestom v baštách opozície v hlavnom meste a na západe krajiny. Kenyatta získal v utorkovom hlasovaní podporu 54,27 percent voličov, zatiaľ čo opozičný kandidát Raila Odinga dostal 44,74 percent hlasov. K volebným urnám prišlo takmer 80 percent z 19 miliónov registrovaných voličov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/kena-vyhlasenie-kenyatta-za-vitaza/274941-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[8. august]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Problémy v koalícii pretrvávajú'''</br>
"Problém v koalícii nie je taký vážny, koaliční lídri sú odhodlaní pokračovať," konštatoval po rokovaní koaličnej rady predseda strany [[MOST – HÍD]] [[Béla Bugár]], ktorý tlmočil stanovisko vládneho trojlístka. [[Andrej Danko]] ani [[Robert Fico]] pred novinárov po rokovaní neprišli. Koalícia krízu, ktorá vznikla po vypovedaní koaličnej zmluvy šéfom [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] Andrejom Dankom zatiaľ neuzavrela a lídri koaličných strán sa zídu opäť v piatok [[11. august]]a. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/koalicni-lidri-kriza-smer-sns-most-hid/274264-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[8. august]] – {{Minivlajka|KĽDR}} Severná Kórea vyvinula miniaturizovanú jadrovú hlavicu'''</br>
Tajné služby USA podľa neverejnej analýzy Obrannej spravodajskej služby (DIA) dospeli k záveru, že "[[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]] vyrobila [[Jadrová zbraň|jadrové zbrane]] pre medzikontinentálne [[Balistická raketa|balistické strely]] (ICBM)", čo by bol významný krok v budovaní jadrového potenciálu KĽDR. Začiatkom júla KĽDR po prvý raz odskúšala ICBM, onedlho ďalšiu takúto raketu. Experti tvrdia, že táto druhá strela je schopná zasiahnuť aj vnútrozemie [[Spojené štáty|Spojených štátov]] vrátane veľkých miest ako [[Chicago]] či [[Los Angeles]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/severna-korea-vyvinula-miniaturizovan/274375-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[7. august]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Predseda SNS Andrej Danko vypovedal koaličnú zmluvu'''</br>
Predseda [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Andrej Danko]] vypovedal koaličnú zmluvu. Zdôvodnil to absolútnou nevyhnutnosťou prenastavenia pravidiel vo vládnej koalícii. Zároveň koaličným partnerom [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a [[MOST – HÍD]] navrhol bilaterálne, resp. multilaterálne rokovania s vedením SNS o možnosti zostavenia novej koaličnej zmluvy. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/predseda-parlamentu-a-danko-vypovedal-k/274099-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[6. august]] – {{Minivlajka|OSN}} {{Minivlajka|KĽDR}} OSN schválila dosiaľ najprísnejšie sankcie voči KĽDR'''</br>
[[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostná rada OSN]] v sobotu jednomyseľne uvalila nové sankcie na [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnú Kóreu]], ktoré by mohli drasticky znížiť príjmy KĽDR z vývozu tovarov. Rezolúcia zakazuje Severnej Kórei vývoz uhlia, železa, železnej rudy, olova, olovenej rudy a plodov mora. Príjmy z exportu týchto tovarov dosiaľ krajine ročne vynášali zhruba jednu miliardu [[Americký dolár|dolárov]] a tvorili tak asi tretinu z jej celkových príjmov z vývozu. Rezolúcia bezprostredne reaguje na skúšky severokórejskych medzikontinentálnych balistických rakiet z 3. a 27. júla, po ktorých Pchjongjang vyhlásil, že celé pevninské [[Spojené štáty|USA]] sú na dostrel. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/osn-schvalila-dosial-najprisnejsie-s/273948-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[5. august]] – {{Minivlajka|Rwanda}} Paul Kagame naďalej prezidentom Rwandy'''</br>
Rwandský prezident [[Paul Kagame]] zaznamenal drvivé víťazstvo v prezidentských voľbách a zabezpečil si tak tretie funkčné obdobie v najvyššom úrade, ktorý nepretržite zastáva od marca [[2000]]. Ústredná volebná komisia vyhlásila 59-ročného Kagameho za staronového prezidenta [[Rwanda|Rwandy]] po sčítaní 80 percent odovzdaných hlasov, z ktorých 98,7 percenta pripadlo jemu. Predpokladaná volebná účasť je 90 percent. Kagame sa dostal k moci už v roku [[1994]], keď ako povstalecký veliteľ prevzal kontrolu nad hlavným mestom [[Kigali]], čo viedlo k ukončeniu [[Rwandská genocída|genocídy]], ktorá si vyžiadala smrť približne 800 000 etnických Tutsiov a umiernených Hutuov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/prezidentske-volby-vo-rwande-drvive/273853-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[5. august]] – {{Minivlajka|Irán}} Iránsky prezident Rúhání zložil prísahu'''</br>
[[Irán]]sky prezident [[Hasan Rúhání]] zložil v úvode svojho druhého funkčného obdobia prísahu pred poslancami parlamentu. Na slávnostnej ceremónii v [[Teherán]]e bolo prítomných aj viacero zahraničných politikov vrátane šéfky diplomacie [[Európska únia|EÚ]] [[Federica Mogheriniová|Federicy Mogheriniovej]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/iran-ruhani-prisaha-prezident/273927-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2. august]] – {{Minivlajka|USA}} Senát v USA schválil nomináciu Christophera Wraya na post šéfa FBI'''</br>
Plénum amerického [[Senát Spojených štátov|Senátu]] hladko schválilo nomináciu [[Christopher Wray|Christophera Wraya]] na post nového šéfa [[Federal Bureau of Investigation|Federálneho úradu pre vyšetrovanie]] (FBI). Wray pracoval ako námestník rezortu spravodlivosti v rokoch 2003 – 2005 v administratíve vtedajšieho amerického republikánskeho prezidenta [[George W. Bush|Georgea W. Busha]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/usa-senat-schvalil-nominaciu-christo/273287-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1. august]] – {{Minivlajka|Pakistan}} Pakistanský parlament zvolil za dočasného premiéra Šahída Abbásího'''</br>
[[Pakistan]]ský parlament zvolil za dočaného premiéra kandidáta vládnucej Pakistanskej moslimskej ligy a doterajšieho ministra pre ropu a prírodné zdroje [[Šahíd Chakan Abbásí|Šahída Chakana Abbásího]]. Abbásí dostal v 342-člennej dolnej komore 221 hlasov. Vymení tak [[Naváz Šaríf|Naváza Šarífa]], ktorého odvolal najvyšší súd. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/pakistansky-parlament-zvolil-abbasiho/273225-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
== Júl ==
'''[[30. júl]] – {{Minivlajka|Rusko}} {{Minivlajka|USA}} Putin nariadil vyhostenie 755 amerických diplomatov'''</br>
[[Rusko|Ruský]] prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin]] oznámil, že krajinu musí opustiť 755 amerických diplomatov. Ide o reakciu Kremľa na nové sankcie voči Moskve, ktoré schválil [[Senát Spojených štátov|Senát amerického Kongresu]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/putin-sankcie-vyhostenie-diplomati-amer/272933-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[29. júl]] – {{Minivlajka|EÚ}} {{Minivlajka|Poľsko}} Brusel spustil oficiálne konanie voči Varšave'''</br>
[[Európska komisia]] oficiálne začala voči [[Poľsko|Poľsku]] konanie v súvislosti s tamojšou spornou reformou súdnictva. Stalo sa tak po tom, ako bol v piatok v poľskom úradnom vestníku zverejnený sporný zákon, ktorý podľa Bruselu ohrozuje nezávislosť poľských súdov. Komisia vyzvala vládu vo Varšave, aby do jedného mesiaca uviedla justičnú reformu do súladu s právom [[Európska únia|EÚ]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/polsko-sudnictvo-brusel-konanie/272782-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[28. júl]] – {{Minivlajka|USA}} Senát schválil návrh zákona o nových sankciách voči Rusku, KĽDR a Iránu'''</br>
[[Senát Spojených štátov|Senát amerického Kongresu]] schválil drvivou väčšinou hlasov návrh zákona o nových sankciách voči [[Rusko|Rusku]], [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnej Kórei]] a [[Irán]]u. Za nový balík sankcií hlasovalo 98 senátorov, proti nemu sa vyslovili dvaja. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/senat-schvalil-navrh-zakona-o-novyc/272589-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[28. júl]] – {{Minivlajka|Pakistan}} Premiér Pakistanu Naváz Šaríf odstúpil'''</br>
Zo svojej funkcie odstúpil [[pakistan]]ský premiér [[Naváz Šaríf]] potom, ako ho na to pre obvinenia z korupcie a prania špinavých peňazí vyzval najvyšší súd. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/pakistan-najvyssi-sud-zbavil-funkci/272612-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[25. júl]] – {{Minivlajka|Poľsko}} Poľský prezident Duda podpísal iba jeden zákon z poľskej reformy súdnictva'''</br>
Poľský prezident [[Andrzej Duda]] podpísal jeden z trojice nedávno parlamentom schválených zákonov, ktoré sú súčasťou reformy poľskej justície, kritizovanej [[Európska únia |Európskou úniou]] i domácou opozíciou. Už predtým oznámil, že dve ďalšie právne normy bude vetovať. <ref>[https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/436428-polsky-rezident-duda-podpisal-zakon-z-polskej-reformy-sudnictva/ pravda.sk]</ref>
 
'''[[25. júl]] – {{Minivlajka|Líbya}} Líbyjskí lídri sa vo Francúzsku dohodli na prímerí a vypísaní volieb'''</br>
Konkurenční [[Líbya|líbyjskí]] lídri [[Fájiz Sarrádž]] a [[Chalífa Haftar]] sa na spoločnom rokovaní pri [[Paríž]]i dohodli na celoštátnom prímerí, okrem boja proti teroristickým skupinám. Zároveň budú pracovať na vypísaní predčasných prezidentských a parlamentných volieb. Sarrádž je predsedom medzinárodne uznanej vlády líbyjskej národnej jednoty so sídlom v [[Tripolis]]e, Haftar je vplyvným veliteľom povstalcov na rozdelenom východe krajiny. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/libyjski-konkurencni-lidri-sa-vo-fr/272222-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[24. júl]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Slovenská vláda vymenovala Ľubomíra Jahnátka za predsedu ÚRSO'''</br>
Slovenská vláda vymenovala [[Ľubomír Jahnátek|Ľubomíra Jahnátka]] za predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Jahnátek je momentálne poslancom najsilnejšej vládnej strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER]], v minulosti bol za ňu ministrom hospodárstva a pôdohospodárstva. Vo funkcii strieda [[Jozef Holjenčík|Jozefa Holjenčíka]], ktorého do vedenia úradu dosadil tiež SMER ešte v roku [[2007]] a ktorý sa vzdal funkcie predsedu úradu začiatkom roka, keď neodhadol dôsledky svojej regulácie a spotrebitelia dostali privysoké faktúry za elektrinu. <ref>[https://ekonomika.sme.sk/c/20575030/vlada-vymenovala-lubomira-jahnatka-urso-predseda-babis-siroky-fico-energetika.html sme.sk]</ref>
 
'''[[22. júl]] – {{Minivlajka|Poľsko}} Kontroverznú reformu súdnictva v Poľsku schválil po Sejme aj Senát'''</br>
[[Poľsko|Poľský]] senát v noci nadnes schválil kontroverzný návrh zákona o najvyššom súde, ktorý vyvolal vlnu ostrej kritiky zo strany poľskej opozície, časti verejnosti aj [[Európska únia|EÚ]]. Svoju nespokojnosť s rozhodnutím nahlas vyjadril dav demonštrantov, ktorí sa zhromaždili pred budovou Senátu. Návrh z dielne konzervatívnej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) už predtým schválila dolná komora poľského parlamentu Sejm. PiS má v oboch komorách väčšinu. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/polsko-kontroverznu-reformu-sudnictv/271652-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[20. júl]] – {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Šéfom liberálnych demokratov sa stal britský exminister Vince Cable'''</br>
Bývalý britský minister obchodu [[Vince Cable]] sa stal novým šéfom opozičných [[Liberálni demokrati|Liberálnych demokratov]], ktorí sú štvrtou najsilnejšou stranou v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Sir Vince Cable pôsobil v rokoch 2010 – 2015 ako minister obchodu vo vláde premiéra [[David Cameron|Davida Camerona]], v ktorej boli Liberálni demokrati koaličným partnerom [[Konzervatívna a unionistická strana|konzervatívcov]]. Samotný Cable je tvrdým odporcom [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|brexitu]] a dúfa, že sa odchod Spojeného kráľovstva z [[Európska únia|EÚ]] napokon vôbec nemusí zrealizovať. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/sefom-liberalnych-demokratov-sa-stal/271448-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[20. júl]] – {{Minivlajka|India}} Za nového prezidenta Indie bol zvolený Rám Náth Kóvind'''</br>
Víťazom prezidentských volieb v [[India|Indii]] sa stal bývalý guvernér štátu [[Bihár (štát)|Bihár]], [[Rám Náth Kóvind]], ktorý je blízky vládnucej nacionalistickej Indickej ľudovej strane (BJP). Kóvind získal vo voľbách viac ako 65 percent hlasov, čím jasne porazil svoju protikandidátku, predstaviteľku opozičného Indického národného kongresu (INC) a bývalú predsedníčku indického parlamentu Meiru Kumárovú. Obaja kandidáti sú príslušníkmi najnižšej [[Kasta|kasty]] indickej spoločnosti - nedotknuteľných. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/india-vo-volbach-prezidenta-zrejme-zv/271338-clanok.html teraz.sk]</ref> <ref>[https://www.nytimes.com/2017/07/20/world/asia/india-dalit-president-ram-nath-kovind.html New York Times]</ref>
 
'''[[18. júl]] – {{Minivlajka|Ukrajina}} Ukrajinskí separatisti ohlásili vytvorenie štátu Malorusko'''</br>
Najvyšší predstaviteľ separatistickej proruskej samozvanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] [[Alexandr Zacharčenko]] oznámil v [[Doneck]]u zámer vytvoriť nový štát Malorusko, pričom tento proces by sa mal zavŕšiť do troch rokov. Ukrajinský prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko]] v reakcii na toto vyhlásenie pripomenul, že projekt Novorusko bol pochovaný a [[Ukrajina]] obnoví suverenitu nad [[Donecká panva|Donbasom]] i [[Krym (polostrov)|Krymom]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinski-separatisti-ohlasili-vytvor/270996-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[13. júl]] – {{Minivlajka|Čína}} Zomrel čínsky disident a nositeľ Nobelovej ceny za mier Liou Sia-po'''</br>
Čínsky [[disident]] a nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny mieru]] [[Liou Siao-po]] zomrel vo veku 61 rokov. Oznámili to justičné orgány v meste [[Šen-jang]], kde bol disident pod dohľadom hospitalizovaný. Liou mal konečné štádium [[Zhubný nádor|rakoviny]] pečene a vedenie nemocnice už skôr uviedlo, že mu zlyhávajú telesné orgány. Liou Siao-po bol medzinárodne známy autor a aktivista, ktorý vyzýval na politické reformy a ukončenie vlády jednej strany v [[Čína|Číne]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/fles-zomrel-cinsky-disident-a-nositel/270307-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[11. júl]] – {{Minivlajka|Islamský štát}} Islamský štát údajne potvrdil smrť svojho vodcu Baghdádího'''</br>
Vodca džihádistickej organizácie [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamský štát]] (IS) [[Ibráhím abú Bakr Baghdádí]] je mŕtvy. Potvrdil to samotný IS a ide o najnovšiu z epizód nepotvrdených správ o Baghdádího smrti. Vyhlásenie Islamského štátu zaznelo v meste [[Tal Afar]], západne od [[Mosul]]u. Džihádistická organizácia neuviedla podrobnosti, len to, že čoskoro si zvolí nového vodcu a že bojovníci by mali zostať pevní. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/islamsky-stat-udajne-potvrdil-smrt/269896-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[9. júl]] – {{Minivlajka|Irak}} Iracký premiér Abádí vyhlásil Mósul za oslobodený od Islamského štátu'''</br>
Iracký premiér [[Hajdar Abádí]] vyhlásil dnes mesto [[Mosul]] za úplne oslobodené od militantov z tzv. [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamského štátu]] (IS). Iracké sily, podporované náletmi koalície pod vedením [[Spojené štáty|USA]], ako aj [[Kurdi|kurdskými]] [[pešmerga]]mi a [[Šiitizmus|šiitskými]] milíciami, spustili ofenzívu v Mosule [[17. október|17. októbra]] [[2016]]. Militantní islamisti mesto obsadili v júni 2014. Stalo sa jedným z centier "[[kalifát]]u", ktorý vyhlásili na časti územia [[Irak]]u a susednej [[Sýria|Sýrie]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/iracky-premier-abadi-mosul/269585-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[8. júl]] – {{Minivlajka|Nemecko}} G20 sa prihlásila k voľnému obchodu a odmietla protekcionizmus'''</br>
Krajiny združené v skupine G20 sa na dvojdňovom summite, ktorý sa dnes skončil v [[Hamburg]]u, prihlásili k voľnému obchodu a globálnym pravidlám a odmietli protekcionizmus, zároveň podporili "legitímne ochranné nástroje v obchodovaní". Touto kompromisnou formuláciou v záverečnom vyhlásení sa podarilo zažehnať rozkol, keďže do poslednej chvíle nebolo jasné, aký postoj zaujme americký prezident [[Donald Trump]] presadzujúci svoju politiku "America first" (Amerika na prvom mieste). <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/g20-2017-vysledky-summit/269495-clanok.html teraz.sk]</ref> Na najmenej 213 stúpol počet príslušníkov nemeckej polície, ktorí utrpeli zranenia počas násilných protestov proti summitu skupiny G20. Od začiatku policajných operácií zameraných proti násilným protestom, ktoré boli spustené 22. júna, zadržala polícia 203 ľudí. Policajné zložky zasiahli po tom, čo demonštranti zapálili barikády a začali rozbíjať v meste výklady. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/vytrznosti-v-hamburgu-sa-v-noci-zinten/269406-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[8. júl]] – {{Minivlajka|Mongolsko}} Prezidentské voľby v Mongolsku vyhral opozičný kandidát Ch. Battulga'''</br>
Víťazom druhého kola prezidentských volieb v [[Mongolsko|Mongolsku]] sa stal opozičný kandidát [[Chaltmágín Battulga]]. Populistický veľkopodnikateľ a bývalý úspešný zápasník Battulga, kandidát opozičnej Demokratickej strany, získal v druhom kole volieb 50,6 percenta hlasov. Jeho súpera, predsedu parlamentu [[Mijégombyn Enchbold|Mijégombyna Enchbolda]] z vládnucej Mongolskej ľudovej strany podporilo 41,2 percenta voličov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/prezidentske-volby-v-mongolsku/269491-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[4. júl]] – {{Minivlajka|EÚ}} EP schválil Bulharku Mariju Gabrielovú za novú eurokomisárku'''</br>
[[Európsky parlament]] schválil nomináciu [[Bulharsko|bulharskej]] poslankyne [[Marija Gabrielová|Marije Gabrielovej]] na post budúcej európskej komisárky pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť. Jej vymenovanie ešte musia oficiálne schváliť členské štáty [[Európska únia|Európskej únie]]. 38-ročná Gabrielová bude vôbec najmladším komisárom, aký kedy pôsobil v [[Európska komisia|Európskej komisii]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/ep-schvalil-bulharku-mariju-gabrielovu/268825-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2. júl]] – {{Minivlajka|Rakúsko}} Sebastian Kurz sa oficiálne stal predsedom Rakúskej ľudovej strany'''</br>
Delegáti zjazdu [[Rakúska ľudová strana|Rakúskej ľudovej strany]] (ÖVP) si za svojho predsedu oficiálne zvolili súčasného ministra zahraničných vecí [[Sebastian Kurz|Sebastiana Kurza]]. Za 30-ročného Kurza, ktorý je najmladším šéfom rezortu diplomacie na svete, ako aj v európskych dejinách, hlasovalo 98,7 percenta zúčastnených delegátov zjazdu ÖVP. Voľbou Kurza rozhodli delegáti aj o zakotvení ním požadovanej reformy strany v jej stanovách. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/sebastian-kurz-sa-oficialne-stal-predse/268453-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1. júl]] – {{Minivlajka|Vatikán}} Pápež vymenoval nového prefekta Kongregácie pre náuku viery'''</br>
[[František (pápež)|Pápež František]] vymenoval nového prefekta vatikánskej [[Kongregácia pre náuku viery|Kongregácie pre náuku viery]] - španielskeho jezuitu, arcibiskupa [[Luis Ferrer|Luisa Ferrera]], ktorý nahradí doterajšieho prefekta kardinála [[Gerhard Müller|Gerharda Müllera]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/papez-vymenoval-noveho-prefekta-kongr/268383-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
== Jún ==
'''[[30. jún]] – {{Minivlajka|Rusko}} Rusko pozastavilo odvádzanie finančných príspevkov do Rady Európy'''</br>
[[Rusko]] pozastavilo odvádzanie finančných príspevkov do [[Rada Európy|Rady Európy]] (RE) pre tento rok. Podľa ruského ministra zahraničných vecí [[Sergej Viktorovič Lavrov|Sergeja Lavrova]] sa platby neobnovia dovtedy, kým nebudú ruskej delegácii vrátené hlasovacie práva. Parlamentné zhromaždenie RE tak urobilo po tom, ako Rusko v roku 2014 anektovalo [[Ukrajina|ukrajinský]] polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-pozastavilo-odvadzanie-financny/268309-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[30. jún]] – {{Minivlajka|Nemecko}} Nemeckí poslanci schválili uzákonenie homosexuálnych manželstiev'''</br>
Poslanci dolnej komory [[Nemecko|nemeckého]] parlamentu schválili uzákonenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Na hlasovaní sa zúčastnilo 623 členov Bundestagu. Za návrh, známy pod označením "manželstvo pre všetkých", hlasovalo 393 poslancov a 226, vrátane kancelárky [[Angela Merkelová|Merkelovej]], bolo proti. Štyria zákonodarcovia sa zdržali hlasovania. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/nemecki-poslanci-schvalili-uzakonenie/268168-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[30. jún]] – {{Minivlajka|Srbsko}} Poslanci schválili Anu Brnabićovú za premiérku Srbska'''</br>
[[Srbsko|Srbskí]] poslanci schválili za premiérku pomerom hlasov 157 ku 55 štyridsaťjedenročnú [[Ana Brnabićová|Anu Brnabićovú]]. Ide o historickú udalosť v tomto prevažne konzervatívnom balkánskom štáte, keď si po prvý raz vybrali za predsedníčku vlády ženu. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/srbsko-poslanci-schvalili-anu-brnabic/268139-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[30. jún]] – {{Minivlajka|Rumunsko}} Rumunský parlament schválil novú vládu pod vedením Mihaia Tudoseho'''</br>
[[Rumunsko|Rumunský]] parlament schválil novú vládu s premiérom [[Mihai Tudose|Mihaiom Tudosem]], ktorú podporuje Sociálnodemokratická strana (PSD) a jej liberálni spojenci.
Poslanci za ňu hlasovali v pomere 275 ku 102. Tudose nahradí expremiéra [[Sorin Grindeanu|Sorina Grindeana]], taktiež z PSD, ktorý prehral boj o moc so šéfom strany [[Liviu Dragnea|Liviom Dragneom]] a neprešiel minulý týždeň hlasovaním o dôvere. Nový premiér si ponechá 16 z 27 členov Grindeanovho kabinetu. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/rumunsko-parlament-schvalil-novu-vla/268138-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[28. jún]] – {{Minivlajka|Kolumbia}} Odovzdaním zbraní povstalcov FARC skončil konflikt v Kolumbii'''</br>
Marxistické [[Revolučné ozbrojené sily Kolumbie]] (FARC) oficiálne ukončili odovzdávanie svojich zbraní. Stalo sa tak 53 rokov po začatí ich povstania a sedem mesiacov po podpísaní mierovej zmluvy s kolumbijským prezidentom [[Juan Manuel Santos|Juanom Manuelom Santosom]]. Ukončenie odovzdávanie zbraní sprevádzal oficiálny ceremoniál v blízkosti povstaleckého tábora [[Mesetas]] v departemente [[Meta]]. Okrem prezidenta Santosa sa na ňom zúčastnil aj vodca FARC [[Rodrigo Londoňo]] známy aj ako Timochenko. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/odovzdanim-zbrani-povstalcov-farc-sa-p/267750-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[26. jún]] – {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Mayovej menšinová vláda podpísala dohodu so severoírskou DUP'''</br>
Menšinová vláda britskej konzervatívnej premiérky [[Theresa Mayová|Theresy Mayovej]] podpísala dohodu o spolupráci so severoírskou Demokratickou unionistickou stranou (DUP). Mayovej [[Konzervatívna a unionistická strana|Konzervatívna strana]] v predčasných voľbách stratila väčšinu v Dolnej snemovni britského parlamentu. Spoluprácou s DUP si zaistí tesnú väčšinu v 650-člennej snemovni. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/mayovej-mensinova-vlada-podpisala-do/267398-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[23. jún]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Voľby do vyšších územných celkov budú 4. novembra 2017'''</br>
[[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|Voľby do vyšších územných celkov na Slovensku]] budú v sobotu [[4. november|4. novembra]] [[2017]]. Rozhodol o tom predseda Národnej rady SR [[Andrej Danko]]. Po novom už nebudú volení predsedovia krajov v dvoch kolách, ale iba v jednom. Za predsedu bude zvolený ten kandidát, ktorý získa najviac platných hlasov. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/volby-do-vyssich-uzemnych-celkov-b/266940-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[23. jún]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Ministerstvo vnútra zaregistrovalo politickú stranu NAJ'''</br>
[[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] zaregistrovalo novú politickú stranu s názvom [[Nezávislosť a Jednota]] (NAJ). Oznámil to predseda strany [[Viktor Béreš]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/ministerstvo-vnutra-zaregistrovalo-poli/266943-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[23. jún]] – {{Minivlajka|Srbsko}} Prezidenta Srbska Vučića slávnostne uviedli do funkcie'''</br>
V [[Belehrad]]e sa uskutočnila slávnostná inaugurácia novozvoleného srbského prezidenta [[Aleksandar Vučić|Aleksandara Vučića]] za prítomnosti množstva zahraničných hostí. [[Slovensko]] zastupoval na inaugurácii predseda Národnej rady SR [[Andrej Danko]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/srbsko-prezidenta-aleksandara-vucica/267079-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[23. jún]] – {{Minivlajka|EÚ}} Summitu EÚ dominoval brexit'''</br>
Zhodu na predĺžení sankcií voči [[Rusko|Rusku]], záväzok napĺňať parížsku klimatickú dohodu a schválenie kritérií upravujúcich premiestňovanie agentúr [[Európska únia|EÚ]] dnes označil za dôležité rozhodnutia summitu predseda Európskej rady [[Donald Tusk]]. Návrh britskej premiérky [[Theresa Mayová|Theresy Mayovej]] na ochranu práv občanov EÚ žijúcich v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] podľa neho nesplnil očakávania EÚ. Lídri sa dnes zhodli aj na opatreniach na obmedzenie prílevu migrantov z [[Afrika|Afriky]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/summitu-eu-dominoval-brexit-reforma-az/267060-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[21. jún]] – {{Minivlajka|Rumunsko}} Rumunský parlament vyslovil nedôveru vláde premiéra Grindeana'''</br>
[[Rumunsko|Rumunský]] parlament odvolal premiéra [[Sorin Grindeanu|Sorina Grindeana]] a jeho vládu hlasovaním o vyslovení nedôvery, ktoré iniciovali členovia samotnej vládnucej strany. Návrh pdporilo 241 zákonodarcov, čím bola prekročená požadovaná väčšina v podobe 233 hlasov. Až do vymenovania budúceho kabinetu zostáva pri moci doterajšia rumunská vláda, avšak s obmedzenými právomocami. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/rumunsko-parlament-nedovera-vlada/266649-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[20. jún]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Novým generálnym riaditeľom RTVS sa stal Jaroslav Rezník'''</br>
Za nového generálneho riaditeľa [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] (RTVS) na obdobie piatich rokov poslanci [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v tajnej voľbe zvolili riaditeľa [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] [[Jaroslav Rezník|Jaroslava Rezníka]], ktorý v druhom volebnom kole dostal prednosť pred súčasným šéfom RTVS [[Václav Mika|Václavom Mikom]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/generalnym-riaditelom-rtvs-reznik-mika/266314-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[19. jún]] – {{Minivlajka|Francúzsko}} Prezident Macron vymenoval za premiéra opäť Édouarda Philippa'''</br>
Francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]] opäť vymenoval do funkcie predsedu vlády [[Édouard Philippe|Édouarda Philippa]], ktorý predtým - v súlade s tradíciami krajiny - podal po voľbách do Národného zhromaždenia demisiu. Súčasne ho poveril zostavením nového vládneho kabinetu. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/prezident-macron-premier-philippe/266267-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[18. jún]] – {{Minivlajka|Francúzsko}} Hnutie Emmanuela Macrona víťazom parlamentných volieb vo Francúzsku'''</br>
Politický tábor francúzskeho prezidenta [[Emmanuel Macron|Emmanuela Macrona]] obsadí v 577-člennej dolnej komore parlamentu 350 kresiel. Macronova centristická strana Republika v pohybe (LREM) bude mať v novom parlamente 308 poslancov a jej spojenci z Demokratického hnutia MoDem 42. Hlavnou opozičnou silou budú konzervatívni Republikáni (LR) so 113 kreslami. Za nimi - čo do počtu mandátov - nasleduje donedávna vládnuca Socialistická strana (PS) s 29 a stredopravá Únia demokratov a nezávislých (UDI) s 18 kreslami. Ultraľavicové Nepokorené Francúzsko bude v dolnej komore zastupovať 17, Komunistickú stranu Francúzska 10 a pravicovo-populistický [[Front national (súčasné Francúzsko)|Národný front]] (FN) osem poslancov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/oficialne-vysledky-potvrdili-jasnu-pa/266090-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[16. jún]] – {{Minivlajka|Nemecko}} Zomrela legenda nemeckej politiky Helmut Kohl'''</br>
Bývalý dlhoročný nemecký kancelár [[Helmut Kohl]] zomrel doma v [[Ludwigshafen am Rhein|Ludwigshafene]] vo veku 87 rokov. V rokoch [[1969]] – [[1986]] bol krajinským premiérom v spolkovej krajine [[Porýnie-Falcko]] a v rokoch [[1982]] – [[1998]] nemeckým spolkovým kancelárom. Na čele spolkovej vlády, v histórii ktorej bol najdlhšie pôsobiacim kancelárom, sa výrazným spôsobom zaslúžil o znovuzjednotenie [[Nemecko|Nemecka]] a o posilnenie európskej integrácie po uzavretí [[Maastrichtská zmluva|Maastrichtskej zmluvy]] vrátane zavedenia spoločnej európskej meny [[euro]]. Na čele [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|Kresťanskodemokratickej únie]] (CDU) stál v rokoch 1973 – 1998. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/zomrela-legenda-nemeckej-politiky-helmut/265791-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[14. jún]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Prezident Andrej Kiska vystúpil so správou o stave republiky'''</br>
[[Prezident Slovenskej republiky]] [[Andrej Kiska]] vystúpil so správou o stave republiky na pôde [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-sprava-o-stave-republiky-2017/265310-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[14. jún]] – {{Minivlajka|Česko}} Český premiér Bohuslav Sobotka odstúpil z postu predsedu ČSSD'''</br>
Český premiér [[Bohuslav Sobotka]] odstúpil z postu predsedu [[Česká strana sociálnodemokratická|Českej strany sociálnodemokratickej]] (ČSSD). Sobotka odchádza z čela strany po siedmich rokoch, premiérom však zostáva naďalej. Vedenie ČSSD od štvrtka prevezme doterajší prvý podpredseda strany [[Milan Chovanec]]. Uvoľnením pozície volebného lídra ministrovi zahraničných vecí [[Lubomírov Zaorálek|Lubomírovi Zaorálkovi]] sa Sobotka zrejme snaží zastaviť klesajúce preferencie strany. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/fles-cesky-premier-bohuslav-sobotka/265372-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[14. jún]] – {{Minivlajka|Írsko}} Novým premiérom Írska sa stal 38-ročný Leo Varadkar'''</br>
Írsky parlament dnes zvolil za nového premiéra krajiny [[Leo Varadkar|Lea Varadkara]], ktorý nahradí vo funkcii [[Enda Kenny|Endu Kennyho]]. 38-ročný Varadkar je najmladším ministerským predsedom v dejinách [[Írsko|Írska]] a zároveň prvým, ktorý sa verejne prihlásil k svojej homosexuálnej orientácii. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/irsko-novym-premierom-sa-stal-38-ro/265351-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[12. jún]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Protikorupčné pochody na Slovensku pokračujú'''</br>
Na protikorupčné pochody organizované študentmi prišlo v [[Žilina|Žiline]] asi 1 500 a v [[Prešov]]e viac ako 2 500 ľudí. Protestujúci žiadali dôkladné vyšetrenie káuz Bašternák a [[Kauza Gorila|Gorila]] a žiadajú zmeny na kľúčových postoch v polícii a na prokuratúre. <ref>[https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/432370-protikuropcny-protest-sa-posunul-do-ziliny/ pravda.sk]</ref>
 
'''[[11. jún]] – {{Minivlajka|Ukrajina}} {{Minivlajka|EÚ}} Zrušenie vízovej povinnosti s Ukrajinou'''</br>
Od 11. júna 2017 môžu ukrajinskí občania navštíviť krajiny [[Schengenský priestor|Schengenskej zóny]] bez víz. Napĺňa sa tak rozhodnutie [[Rada Európskej únie|Rady ministrov Európskej únie]] o udelení bezvízového styku pre [[Ukrajina|Ukrajinu]], prijaté presne pred mesiacom. Zrušenie vízovej povinnosti na cesty do 90 dní sa vzťahuje na tých občanov Ukrajiny, ktorí sú majiteľmi biometrických pasov. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/oznamenie-od-dnesneho-dna-cestuju/264633-clanok.htm teraz.sk]</ref>
 
'''[[11. jún]] – {{Minivlajka|Francúzsko}} Hnutie Emmanuela Macrona víťazom prvého kola parlamentných volieb vo Francúzsku'''</br>
Hnutie nového francúzskeho prezidenta [[Emmanuel Macron|Emmanuela Macrona]] a jeho spojenci jasne zvíťazili v nedeľňajšom prvom kole parlamentných volieb. Macronovo len vlani založené hnutie Republika vpred (LREM) a jeho centristickí spojenci zo strany MoDem získali 32,3 percenta hlasov. Konzervatívna strana Republikáni a jej spojenci zo širšieho stredopravého tábora dostali 21,6 percenta hlasov. Za krajne pravicový [[Front national (súčasné Francúzsko)|Národný front]] [[Marine Le Penová|Marine Le Penovej]] hlasovalo 13,2 percenta zúčastnených voličov a krajne ľavicovú stranu Nepoddajné Francúzsko prezidentského kandidáta Jeana-Luca Mélenchona 11 percent. Donedávna vládnuca Socialistická strana Macronovho predchodcu [[François Hollande|Françoisa Hollanda]], najväčšia v doterajšom Národnom zhromaždení, sa výrazne prepadla, keď spolu s ďalšími subjektmi umiernenej ľavice skončila so ziskom len 9,5 percenta platných hlasov. O definitívnom zložení parlamentu sa rozhodne v druhom kole volieb, ktoré sa uskutoční [[18. jún]]a. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/francuzske-volby-1-kolo-vysledky/264734-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[11. jún]] – {{Minivlajka|Kosovo}} Vo voľbách v Kosove zvíťazila koalícia nacionalistických strán'''</br>
Víťazom predčasných parlamentných volieb v [[Kosovo|Kosove]] s približne 40 percentami sa stala volebná koalícia vedená Demokratickou stranou Kosova (PDK), ktorú založil súčasný prezident a niekdajší vodca kosovských povstalcov [[Thaçi]]. Súčasťou tejto koalície sú aj Aliancia pre budúcnosť Kosova (AAK) a Iniciatíva pre Kosovo (NISMA).
Druhé miesto podľa exit pollov patrí ultranacionalistickej strane Sebaurčenie, ktorá získala zhruba 30 percent hlasov. Až na treťom mieste s 27 percentami sa umiestnila koalícia strán okolo Demokratickej ligy Kosova (LDK) premiéra [[Isa Mustafa|Isu Mustafa]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/v-kosove-zvitazila-koalicia-nacionali/264723-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[10. jún]] – {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Severoírska Demokratická unionistická strana podporí menšinovú vládu Theresy Mayovej'''</br>
Severoírska Demokratická unionistická strana (DUP) súhlasila s princípmi navrhovanej dohody s konzervatívcami premiérky [[Theresa Mayová|Theresy Mayovej]]. Dohoda by sa mala stať základom pre spoluprácu oboch strán, na základe ktorej by severoírski unionisti podporovali menšinovú vládu premiérky Mayovej. Konzervatívna strana v predčasných voľbách stratila väčšinu v Dolnej snemovni britského parlamentu. Spoluprácou s DUP by si zaistila tesnú väčšinu v 650-člennej snemovni. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/severoirski-unionisti-dohoda-konzervativ/264607-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[9. jún]] – {{Minivlajka|Japonsko}} Japonský cisár Akihito bude môcť abdikovať'''</br>
[[Japonsko|Japonský]] parlament dnes vyplnil želanie cisára [[Akihito|Akihita]] a schválil návrh zákona umožňujúci 83-ročnému monarchovi abdikovať. Zákon o abdikácii bude platiť len pre Akihita a jeho nasledovníkom neumožní, aby jeho príklad nasledovali. Predpokladá sa, že Akihito odstúpi v decembri [[2018]] po dovŕšení 85. roku života. Akihito bude prvým cisárom za približne 200 rokov, ktorý sa vzdá trónu. V roku 1817 tak urobil cisár Kokaku. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/japonsky-parlament-schvalil-navrh-za/264290-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[8. jún]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Slovenská opozícia pôjde spoločne do regionálnych volieb'''</br>
Predseda [[Sloboda a Solidarita|SaS]] [[Richard Sulík]], líder [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]]-[[NOVA (politická strana)|NOVA]] [[Igor Matovič]] a šéf [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] [[Alojz Hlina]] dnes svojimi podpismi definitívne posvätili spoločný postup do [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|jesenných volieb do orgánov samosprávnych krajov]]. <ref>[http://hnonline.sk/slovensko/974331-opozicni-lidri-sa-pred-volbami-konecne-dohodli-potvrdili-vznik-pravicovej-koalicie hnonline.sk]</ref>
 
'''[[8. jún]] – {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Britskí konzervatívci prišli vo voľbách o väčšinu v parlame'''</br>
[[Konzervatívna a unionistická strana|Konzervatívna strana]] britskej premiérky [[Theresa Mayová|Theresy Mayovej]] prišla vo voľbách o absolútnu väčšinu v parlamente. Výsledky sčítania hlasov sú aktuálne k dispozícii v 646 zo 650 volebných obvodoch. Kandidáti konzervatívcov zvíťazili v 315 z nich, čo znamená, že strana bude mať o 12 parlamentných kresiel menej ako doposiaľ. Na väčšinu v Dolnej snemovni by potrebovala 326 poslancov. Hlavná opozičná [[Labouristická strana]] získala v novozvolenom parlamente 261 mandátov, teda o 29 viac ako vo voľbách v roku 2015. Tretia skončila [[Škótska národná strana]], ktorá však bude mať len 35 poslancov namiesto doterajších 56. Strana [[Liberálni demokrati]] obsadí 12 kresiel, o štyri viac než doteraz. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/britania-vladnuci-konzervativci-pri/264309-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[6. jún]] – {{Minivlajka|Sýria}} Ofenzíva na baštu Islamského štátu Rakku sa začala'''</br>
Američanmi podporované arabsko-kurdské jednotky v [[Sýria|Sýrii]] začali dnes ráno ofenzívu na [[Rakka|Rakku]], hlavné mesto kalifátu, ktorý vyhlásila skupina [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamský štát]] v roku [[2014]] po obsadení častí územia Sýrie a [[Irak]]u. Rakka je poslednou mestskou baštou IS okrem irackého [[Mosul]]u, kde už militanti bránia iba centrum. [[Džihád]]isti majú Rakku pod kontrolou od roku 2014. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/sohr-ofenziva-na-bastu-islamskeho-s/263710-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[5. jún]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Na druhom protikorupčnom proteste v Bratislave a Košiciach sa zúčastnili tisícky ľudí'''</br>
V [[Bratislava|Bratislave]] a [[Košice|Košiciach]] sa uskutočnil druhý Veľký protikorupčný pochod. Hlavnými organizátormi protikorupčného pochodu zostali dvaja gymnazisti, Karolína Farská a Dávid Straka. Keďže vláda nesplnila ich požiadavky zišli sa znovu. Požiadavky zostali nezmenené - vyšetrenie káuz Bašternák a [[Kauza Gorila|Gorila]]; odvolanie ministra vnútra [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] zo [[SMER – sociálna demokracia|Smeru]] a policajného prezidenta [[Tibor Gašpar|Tibora Gašpara]], a odchod špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. <ref>[https://domov.sme.sk/c/20551163/skutok-sa-deje-odkazali-ucastnici-pochodu-kalinakovi.html sme.sk]</ref>
 
'''[[5. jún]] – {{Minivlajka|Čierna Hora}} {{Minivlajka|NATO}} Čierna Hora sa oficiálne stala 29. členským štátom NATO'''</br>
[[Čierna Hora]] sa oficiálne stala 29. členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] (NATO). Čiernohorský premiér [[Duško Marković]] odovzdal vo Washingtone do rúk činiteľov americkej vlády formálny "prístupový dokument". Tento krok sa uskutočnil aj napriek silnému nesúhlasu Moskvy, ktorá má s Čiernou Horou úzke vzťahy a protestovala proti najnovšiemu rozširovaniu NATO smerom na východ, čo považuje za ohrozenie svojej bezpečnosti. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/cierna-hora-sa-oficialne-stala-29-cl/263638-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[3. jún]] – {{Minivlajka|Malta}} Malta: Výsledky volieb potvrdili víťazstvo vládnucich labouristov'''</br>
Maltská labouristická strana na čele s premiérom [[Joseph Muscat|Josephom Muscatom]] zvíťazila v predčasných všeobecných voľbách s rekordným náskokom. Labouristi zvíťazili so ziskom vyše 55 percent odovzdaných hlasov, zatiaľ čo Nacionalistickú stranu ako hlavnú opozičnú silu podporilo 43,7 percenta voličov. Ide pritom o najväčší takýto rozdiel v dejinách [[Malta|Malty]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/malta-oficialne-vysledky-volieb-potvr/263605-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2. jún]] – {{Minivlajka|OSN}} Noví nestáli členovia Bezpečnostnej rady OSN'''</br>
[[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov]] zvolilo na najbližšie dva roky za nestálych členov [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov]] [[Poľsko]], [[Peru]], [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]], [[Rovníková Guinea|Rovníkovú Guineu]] a [[Pobrežie Slonoviny]]. Ich mandát sa začne v prvý januárový deň budúceho roka. BR OSN má 15 členov. Desiatku nestálych členov – krajín, ktoré sa striedajú s dvojročnou periodicitou a zastupujú istú geografickú časť planéty, doplňuje pätica stálych členov BR OSN, disponujúcich právom veta, a to [[Čína]], [[Francúzsko]], [[Rusko]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty|USA]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/osn-novymi-nestalymi-clenmi-bezpecn/263250-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2. jún]] – {{Minivlajka|Írsko}} Novým írskym premiérom bude Leo Varadkar'''</br>
Írska vládnuca strana [[Fine Gael]] si zvolila za svojho lídra 38-ročného [[Leo Varadkar|Lea Varadkara]], čo znamená, že [[Írsko]] bude mať svojho prvého premiéra, ktorý sa verejne priznal k homosexuálnej orientácii. Varadkar nahradí vo funkcii ministerského predsedu [[Enda Kenny|Endu Kennyho]], ktorý stál na čele strany 15 rokov a v máji odstúpil z jej vedenia. Varadkar je potomkom prisťahovalcov z [[India|Indie]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/novym-irskym-premierom-sa-stal-38-ro/263261-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1. jún]] – {{Minivlajka|USA}} USA odstupujú od klimatickej dohody'''</br>
Americký prezident [[Donald Trump]] oznámil, že [[Spojené štáty]] odstúpia od parížskej klimatickej dohody z roku [[2015]] a súčasne začnú rokovania o jej opätovnom prijatí, ale za lepších podmienok pre USA, alebo o prijatí úplne novej dohody, ktorá bude pre USA spravodlivejšia. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/trump-oznamil-ze-usa-odstupia-od-par/263097-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
== Máj ==
'''[[31. máj]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Mečiarove amnestie definitívne zrušené'''</br>
Plénum [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavného súdu SR]] potvrdilo aprílové rozhodnutie [[Národná rada Slovenskej republiky|národnej rady]] o zrušení tzv. [[Mečiarove amnestie|Mečiarových amnestií]] a milosti exprezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] svojmu synovi. K rozhodnutiu pripojili odlišné stanoviská k výroku [[Milan Ľalík]] a [[Peter Brňák]] a odlišné stanoviská k odôvodneniu [[Ivetta Macejková]], [[Ľudmila Gajdošíková]] a [[Lajos Mészáros]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/ustavny-sud-zrusil-meciarove-amnest/262813-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[31. máj]] – {{Minivlajka|OSN}} {{Minivlajka|Slovensko}} Miroslav Lajčák predsedom 72. zasadnutia VZ OSN'''</br>
Ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] zvolili v [[New York (mesto)|New Yorku]] za predsedu 72. zasadnutia [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valného zhromaždenia OSN]] zástupcovia členských štátov medzinárodnej organizácie. Svojej funkcie s mandátom na obdobie jedného kalendárneho roka sa oficiálne ujme [[12. september|12. septembra]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/mzvaez-sr-m-lajcaka-zvolili-za-preds/262847-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[31. máj]] – {{Minivlajka|Srbsko}} Aleksandar Vučić zložil prezidentský sľub'''</br>
Doterajší srbský premiér [[Aleksandar Vučić]] zložil prezidentský sľub a stal sa tak novou hlavou štátu. V rámci prísahy sa zaviazal aj k tomu, že bude chrániť územnú celistvosť [[Srbsko|Srbskej republiky]], ktorej súčasťou je podľa Belehradu stále i [[Kosovo]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/novy-srbsky-prezident-aleksandar-vuci/262788-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[29. máj]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Slovensko predsedá Konferencie o odzbrojení v Ženeve'''</br>
[[Slovensko]] prevzalo rotujúce predsedníctvo Konferencie o odzbrojení v [[Ženeva|Ženeve]]. Funkciu predsedníctva bude zastávať do [[25. jún]]a [[2017]]. Opätovne ju preberá po viac ako desiatich rokoch. Konferencii o odzbrojení je zverená zodpovednosť viesť rokovania o multilaterálnych dohodách týkajúcich sa kontroly zbrojenia a odzbrojenia. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/mzv-sr-prevzala-predsednictvo-konferen/262464-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[29. máj]] – {{Minivlajka|Panama}} Zomrel Manuel Noriega'''</br>
Vo veku 83 rokov zomrel bývalý panamský diktátor [[Manuel Noriega]]. Noriega, ktorý bol v [[Panama (štát)|Paname]] pri moci v rokoch [[1983]] – [[1989]], strávil za pašovanie drog a pranie špinavých peňazí približne 20 rokov v amerických a francúzskych väzniciach. V súčasnosti si odpykával trest v trvaní trikrát 20 rokov za vraždy politických oponentov v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/panama-vo-veku-83-rokov-zomrel-byvaly/262514-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[28. máj]] – {{Minivlajka|Slovensko}} V Bratislave sa skončil GLOBSEC'''</br>
V Bratislave sa skončil siedmy ročník medzinárodnej bezpečnostnej konferencie [[GLOBSEC]]. Konala sa v dňoch 26. až 28. mája 2017 v priestoroch Grand Hotela River Park, a Luxury Collection Hotel a podujatia zúčastnilo viac ako 1 300 hostí z vyše 70 krajín sveta. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/grand-hotel-river-park-hostil-diplomatic/262481-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[27. máj]] – {{Minivlajka|Česko}} Bělobrádek opäť povedie KDU-ČSL do volieb'''</br>
Predsedom českej koaličnej strany [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|KDU-ČSL]] zostáva aj naďalej vicepremiér [[Pavel Bělobrádek]]. Na zjazde ľudovcov v [[Praha|Prahe]] ho podporilo 227 z 276 prítomných delegátov, čo znamená zisk 84 percent hlasov a jasné víťazstvo nad vyzývateľom, ktorým bol senátor a niekdajší predseda strany [[Jiří Čunek]]. Snem okrem toho schválil volebnú koalíciu KDU-ČSL a hnutia [[Starostovia a nezávislí]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/cr-kdu-csl-zjazd/262130-clanok.htm teraz.sk]</ref>
 
'''[[26. máj]] – {{Minivlajka|USA}} Zomrel Zbigniew Brzezinski'''</br>
Vo veku 89 rokov zomrel americký politológ poľského pôvodu [[Zbigniew Brzezinski]], ktorý bol v minulosti národno-bezpečnostným poradcom prezidenta USA [[Jimmy Carter|Jimmyho Cartera]]. Brzezinski počas svojej kariéry prispel k odstráneniu ekonomických bariér medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], [[Čína|Čínou]] a Západom, ako aj k zblíženiu niekdajších prezidentov [[Egypt]]a a [[Izrael]]a, a tým k uzavretiu mierových dohôd z Camp Davidu. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/usa-zomrel-politolog-zbigniew-brzezins/262044-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[26. máj]] – {{Minivlajka|NATO}} NATO vstupuje do koalície proti Islamskému štátu'''</br>
Lídri členských štátov na samite [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] schválili vstup Severoatlantickej aliancie do medzinárodnej koalície bojujúcej proti takzvanému [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/nato-vstupilo-do-koalicie-proti-is/261837-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[24. máj]] – {{Minivlajka|Ekvádor}} Lenín Moreno sa ujal úradu ekvádorského prezidenta'''</br>
Nový [[ekvádor]]ský prezident [[Lenín Moreno]] sa ujal úradu a prisľúbil, že bude pokračovať v ľavicovej politike svojho predchodcu [[Rafael Correa|Rafaela Correu]]. Moreno sa stal víťazom aprílových prezidentských volieb, v ktorých tesne porazil svojho konzervatívneho rivala Guillerma Lassa. Momentálne je jedinou hlavou štátu na svete odkázanou na invalidný vozík a jedným z najpoprednejších bojovníkov za potreby ľudí s postihnutím. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/lenin-moreno-sa-ujal-prezidentskeho-u/261659-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[24. máj]] – {{Minivlajka|Česko}} Andrej Babiš odvolaný z vlády'''</br>
Český prezident [[Miloš Zeman]] v súlade s očakávaním odvolal na návrh premiéra [[Bohuslav Sobotka|Bohuslava Sobotku]] z funkcie prvého podpredsedu vlády ČR a ministra financií [[Andrej Babiš|Andreja Babiša]], predsedu hnutia [[ANO 2011]] - a vymenoval za šéfa rezortu financií [[Ivan Pilný|Ivana Pilného]], člena ANO, ktorý bol doteraz predsedom hospodárskeho výboru snemovne. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/zeman-odvolal-babisa-a-vymenoval-pilne/261575-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[24. máj]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Návrh na rozpustenie ĽSNS'''</br>
Generálny prokurátor [[Jaromír Čižnár]] podal na [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|najvyšší súd]] návrh na rozpustenie politickej strany [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]]. Podľa názoru prokuratúry vyhodnotenie rozsiahlych zadovážených podkladov ukázalo, že táto extrémistická politická strana s [[Fašizmus|fašistickými]] tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|ústavu]], zákony a medzinárodné zmluvy a cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému na [[Slovensko|Slovensku]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/ciznar-podal-navrh-najvyssiemu-su/261687-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[20. máj]] – {{Minivlajka|Irán}} Hasan Rúhání bude aj naďalej iránskym prezidentom'''</br>
Súčasný [[irán]]sky prezident [[Hasan Rúhání]] sa stal víťazom prezidentských volieb a zabezpečil si tak druhý mandát. Umiernený politik Rúhání získal 57 percent odovzdaných hlasov a zvíťazil tým s výrazným náskokom nad svojím hlavným súperom, konzervatívnym duchovným Ebráhímom Raísím, ktorý dostal 38 percent hlasov. Na prezidentských voľbách sa zúčastnilo 73 percent z vyše 40 miliónov oprávnených voličov. Zvyšní dvaja kandidáti získali menej než päť percent hlasov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/iranske-prezidentske-volby-sa-skonci/260792-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[16. máj]] – {{Minivlajka|Rakúsko}} Sebastian Kurz presadil predčasné voľby v Rakúsku'''</br>
Predčasné parlamentné voľby v [[Rakúsko|Rakúsku]] sa uskutočnia [[15. október|15. októbra]] [[2017]]. Vo [[Viedeň|Viedni]] sa na tom dohodli vedúci predstavitelia frakcií všetkých parlamentných strán. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/rakusko-predcasne-parlamentne-volb/260040-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[15. máj]] – {{Minivlajka|Francúzsko}} Novým francúzskym premiérom je Édouard Philippe'''</br>
Novým francúzskym premiérom sa stal starosta mesta [[Le Havre]] [[Édouard Philippe]], ktorého do funkcie vymenoval prezident [[Emmanuel Macron]]. Philippe má 46 rokov, je právnik a pravicový politik. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/novym-francuzskym-premierom-je-edoua/259820-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[14. máj]] – {{Minivlajka|Francúzsko}} Emmanuel Macron sa ujal funkcie francúzskeho prezidenta'''</br>
[[Emmanuel Macron]] sa zložením sľubu ujal funkcie, ktorú na oficiálnej inauguračnej ceremónii v [[Elyzejský palác|Elyzejskom paláci]] prevzal od svojho predchodcu [[François Hollande|Françoisa Hollandea]]. Vo svojom inauguračnom prejave uviedol, že jeho mandát vráti Francúzom sebadôveru a [[Francúzsko|Francúzsku]] jeho globálny význam. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/emmanuel-macron-sa-oficialne-ujal-urad/259623-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[14. máj]] – {{Minivlajka|Rakúsko}} Sebastian Kurz novým predsedom ÖVP'''</br>
Rakúsky minister zahraničných vecí [[Sebastian Kurz]] bol na mimoriadnom zasadaní predsedníctva jednohlasne zvolený za nového šéfa [[Rakúska ľudová strana|Rakúskej ľudovej strany]] (ÖVP). Kurz sa mieni stretnúť s prezidentom [[Alexander Van der Bellen|Alexandrom Van der Bellenom]] a predstaviteľmi koaličnej [[Sociálnodemokratická strana Rakúska|Sociálnodemokratickej strany Rakúska]] (SPÖ) a dohodnúť sa na termíne predčasných volieb. Kurz podľa rakúskych médií podmienil prevzatie predsedníckej funkcie splnením siedmich podmienok. Jednou z nich bolo, že do najbližších volieb pôjde s celoštátnou kandidátkou, ktorú zostaví sám - doteraz ju schvaľovalo predsedníctvo - a ktorá bude mať podporu ÖVP. ÖVP pôjde do týchto volieb pod novým názvom "Liste Sebastian Kurz - die neue ÖVP", teda Kandidátka Sebastiana Kurza - nová Rakúska ľudová strana (LSK). <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/sebastian-kurz-bol-zvoleny-za-sefa-ovp/259695-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[12. máj]] – {{Minivlajka|Fínsko}} Zomrel bývalý fínsky prezident Mauno Koivisto'''</br>
Vo veku 93 rokov zomrel bývalý fínsky prezident [[Mauno Koivisto]], prvý ľavicový prezident [[Fínsko|Fínska]], ktorý nasmeroval krajinu do [[Európska únia|Európskej únie]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/zomrel-byvaly-finsky-prezident-mauno/259494-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[10. máj]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Roman Brecely rezignoval na post predsedu #SIETe'''</br>
[[Roman Brecely]] už nie je predsedom politickej strany [[SIEŤ (politická strana)|#SIETe]]. Na zasadnutí predsedníctva oznámil, že nemá ambíciu naďalej zotrvať vo funkcii lídra. Zároveň požiadal aj o ukončenie členstva. Predsedníctvo poverilo dočasným vedením strany do najbližšieho snemu kancelára [[Marek Čepko|Mareka Čepka]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/politika-siet-uz-nevedie-r-brecely/258962-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[10. máj]] – {{Minivlajka|Kórejská republika}} Nový juhokórejský prezident sa ujal funkcie'''</br>
Novozvolený [[Kórejská republika|juhokórejský]] prezident liberál [[Mun Če-in]] sa ujal funkcie iba jeden deň po prezidentských voľbách, <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/novy-juhokorejsky-prezident-sa-ujal-/258888-clanok.html teraz.sk]</ref> v ktorých zvíťazil so ziskom 41,4 percenta odovzdaných hlasov pred Hong Čun-pchjo z konzervatívnej Kórejskej strany slobody, ktorý získal 23,3 percenta hlasov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/juhokorejcania-si-volia-nastupcu-zosa/258658-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[8. máj]] – {{Minivlajka|Maďarsko}} Maďarskému prezidentovi sa začalo druhé funkčné obdobie'''</br>
[[János Áder]] dnes pred poslancami maďarského parlamentu v [[Budapešť|Budapešti]] zložil slávnostnú prezidentskú prísahu. Začalo sa tým jeho druhé funkčné obdobie. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/znovuzvoleny-prezident-madarska-j-ad/258556-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[8. máj]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Igor Matovič sa prestane zúčastňovať rokovaní parlamentu'''</br>
Poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] a líder [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]]-[[NOVA (politická strana)|NOVA]] [[Igor Matovič]] oznámil, že nebude viac chodiť na zasadania parlamentu. Opozičný poslanec si svoj mandát nechá, ráta však s tým, že pre neúčasť na parlamentných schôdzach príde o plat. Rozhodol sa tak po incidente, keď sa mu pri prechádzke so psom vyhrážal fyzickou likvidáciou neznámy muž. Matovič si myslí, že za tým môže byť predseda parlamentu [[Andrej Danko]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/igor-matovic-prestane-chodit-do-parlam/258605-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[7. máj]] – {{Minivlajka|Francúzsko}} Francúzsko bude mať najmladšieho prezidenta v histórii'''</br>
Centrista [[Emmanuel Macron]] sa vo veku 39 rokov stal ôsmym priamo zvoleným prezidentom [[Francúzsko|Francúzska]] a najmladšou hlavou štátu v histórii republiky. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/macron-je-najmladsi-prezident-francuz/258571-clanok.html teraz.sk]</ref> V druhom kole prezidentských volieb získal 66,10 percenta hlasov, jeho súperka [[Marine Le Penová]] 33,90. Volebná účasť dosiahla 74,56 percenta. Novozvolený francúzsky prezident sa oficiálne ujme funkcie [[14. máj]]a. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/macron-sa-ujme-postu-prezidenta-v-nedel/258592-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[5. máj]] – {{Minivlajka|Česko}} Bohuslav Sobotka namiesto demisie podá návrh na odvolanie Andreja Babiša'''</br>
Český premiér [[Bohuslav Sobotka]] uviedol, že nepodá demisiu, ktorú v predchádzajúcich dňoch avizoval. Namiesto demisie premiér na Pražský hrad odošle návrh na odvolanie ministra financií a podpredsedu vlády [[Andrej Babiš|Andreja Babiša]]. Dôvodom je podľa neho vybočenie prezidenta [[Miloš Zeman|Miloša Zemana]] z ústavných zvyklostí a praxe. Zeman totiž mienil demisiu pochopiť len ako výmenu predsedu vlády, nie ako pád celého kabinetu. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/cesky-premier-sobotka-demisiu-nepoda/258128-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[4. máj]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Odvolávanie Andreja Danka sa nekonalo'''</br>
Mimoriadna schôdza [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] s návrhom na odvolanie jej predsedu [[Andrej Danko|Andreja Danka]] sa neuskutočnila. Za jej program zahlasovalo len 54 poslancov z 131 prítomných. Opozícia chcela Danka odvolávať pre kauzu otvárania listov. Za program hlasovali prítomní poslanci [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]]-[[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[SME RODINA – Boris Kollár|Sme rodina]], [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a väčšina nezaradených zákonodarcov. Proti boli kluby [[SMER – sociálna demokracia|Smeru-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a [[MOST – HÍD|Mosta-Híd]]. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/a-danko-odvolavaniu-celit-nebude-pl/257922-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[3. máj]] – {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Dolná snemovňa britského parlamentu rozpustená'''</br>
Dolná snemovňa [[Spojené kráľovstvo|britského]] parlamentu bola oficiálne rozpustená pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa budú v krajine konať [[8. jún]]a. Vypísanie volieb iniciovala premiérka [[Theresa Mayová]], aby posilnila svoj mandát pre rokovania o [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/britsky-parlament-sa-rozpustil-pred-ju/257706-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[3. máj]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Strana #SIEŤ prišla o posledného poslanca'''</br>
Poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] [[Alena Bašistová]] po troch rokoch odchádza zo strany [[SIEŤ (politická strana)|#SIEŤ]]. Strana tým pádom prichádza o posledného poslanca v parlamente. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/basistova-odchadza-zo-siete-strana-u/257728-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2. máj]] – {{Minivlajka|Česko}} Bohuslav Sobotka podá demisiu českej vlády'''</br>
Český premiér [[Bohuslav Sobotka]] oznámil, že podá demisiu, čo bude znamenať koniec celej jeho vlády. Reagoval tak na súčasnú krízu vo vládnej koalícii spôsobenú pochybnosťami týkajúcimi sa obchodných aktivít ministra financií [[Andrej Babiš|Andreja Babiša]] vrátane nejasností okolo korunových dlhopisov [[Agrofert]]u a kauzy Bocianie hniezdo. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/sobotka-oznamil-ze-vlada-poda-demis/257580-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2. máj]] – {{Minivlajka|Venezuela}} Vo Venezuele bude vytvorené nové ľudové zhromaždenie'''</br>
[[Venezuela|Venezuelský]] prezident [[Nicolás Maduro]] podpísal dekrét o vytvorení nového ľudového zhromaždenia. Uviedol, že v zhromaždení budú zastúpení bežní občania a pracujúci, nie zástupcovia politických strán. Prezidentovi politickí oponenti tvrdia, že ide len o ďalší pokus, akým chce Maduro obchádzať opozíciou ovládaný parlament, a napriek recesii a protestom sa aj naďalej udržať pri moci. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/maduro-podpisal-dekret-o-vytvoreni-u/257488-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
== Apríl ==
'''[[29. apríl]] – {{Minivlajka|Venezuela}} Venezuela chce vystúpiť z Organizácie amerických štátov'''</br>
[[Venezuela]] oficiálne odštartovala dvojročný proces vystúpenia z [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]]. [[Caracas]] k takémuto rozhodnutiu pristúpil po tom, čo OAŠ zvolala rokovanie ministrov zahraničných vecí členských štátov pre "rastúce znepokojenie" zo situácie vo Venezuele, kde už tri týždne prebiehajú protivládne protesty. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/venezuela-oficialne-spustila-proces-vys/257136-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[28. apríl]] – {{Minivlajka|Albánsko}} Ilir Meta albánskym prezidentom'''</br>
[[Albánsko|Albánsky]] parlament zvolil svojho predsedu [[Ilir Meta|Ilira Metu]] za nového prezidenta krajiny. Z 89 prítomných zákonodarcov tohto 140-členného zboru hlasovalo v jeho prospech 87, dvaja boli proti. Albánsky prezident má zväčša reprezentatívnu úlohu a jeho mandát je limitovaný na dve päťročné funkčné obdobia. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/novym-albanskym-prezidentom-sa-stal-pr/257115-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[28. apríl]] – {{Minivlajka|Vatikán}} Pápež František vyzval svet na ukončenie zbrojenia'''</br>
[[František (pápež)|Pápež František]] v prejave na [[Káhira|káhirskej]] univerzite al-Azhar vyzval na ukončenie zbrojenia, čo bude podľa neho prvý krok k tomu, aby sa svet zbavil násilia. František, ktorý pricestoval do [[Egypt]]a na dvojdňovú návštevu, predniesol výzvu na mierovej konferencii na univerzite po boku veľkého [[imám]]a Ahmada Tajjiba, ktorý riadi túto renomovanú inštitúciu. Františkova historická návšteva je zameraná na podporu mieru a medzináboženského dialógu s [[islam]]ským svetom. František má naplánované aj stretnutie s pápežom [[Koptská ortodoxná cirkev|koptskej pravoslávnej cirkvi]] Tawadrosom II. ([[Teodor II. (koptský pápež)|Teodorom II.]]). <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/papez-frantisek-vyzval-v-kahire-na-u/257111-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[27. apríl]] – {{Minivlajka|Bulharsko}} Bojko Borisov bude tretíkrát premiérom Bulharska'''</br>
Bulharský prezident [[Rumen Radev]] poveril lídra konzervatívnej strany GERB [[Bojko Borisov|Bojka Borisova]] zostavením vlády, čo znamená, že sa po tretí raz stane premiérom. Očakáva sa, že Borisov, ktorý stojí na čele koalície GERB-u a strany Spojení vlastenci (OP), predstaví svoj vládny kabinet 3. mája. Proeurópsky zameraná GERB (Občania za európsky rozvoj Bulharska) získala v marcových predčasných parlamentných voľbách 95 kresiel v 240-miestnom zákonodarnom zbore, kým OP, ktorá voči EÚ zaujíma kritický postoj, skončila v hlasovaní tretia so ziskom 27 poslaneckých mandátov. Socialisti, ktorí sa počas predvolebnej kampane dovolávali užších vzťahov s [[Rusko]]m, zostávajú s 80 parlamentnými kreslami v opozícii. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/bulharsko-prezident-poveril-zostavenim/256777-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[26. apríl]] – {{Minivlajka|Rusko}} Zákaz protivládnych organizácií v Rusku'''</br>
Ruská generálna prokuratúra zakázala činnosť organizácie Otvorené Rusko, ktorá sídli v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a je ostrým kritikom Kremľa. Zákaz činnosti dostal aj Inštitút moderného Ruska sídliaci v [[Spojené štáty|USA]]. Podľa prokuratúry bolo cieľom oboch organizácií vyvolávať protesty a destabilizovať krajinu. Zakladateľom Otvoreného Ruska je [[Michail Borisovič Chodorkovskij]], bývalý ruský oligarcha žijúci v zahraničí. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/v-rusku-zakazali-organizaciu-otvorene/256689-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[26. apríl]] – {{Minivlajka|Kórejská republika}} USA budujú ochranný protiraketový štít v Južnej Kórei'''</br>
[[Spojené štáty]] začali inštalovať v [[Kórejská republika|Južnej Kórei]] moderný protiraketový systém THAAD. Stalo sa tak napriek protestom miestnych obyvateľov i námietkam zo strany [[Čína|Číny]]. Americký systém THAAD je schopný likvidovať balistické rakety krátkeho a stredného doletu. Jeho úlohou má byť posilnenie obrany pred možnou [[Kórejská ľudovodemokratická republika|severokórejskou]] raketovou hrozbou. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/usa-zacali-instalovat-v-juznej-kore/256446-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[23. apríl]] – {{Minivlajka|Francúzsko}} Le Penová a Macron postupujú do druhého kola prezidentských volieb'''</br>
Do druhého kola prezidentských volieb vo [[Francúzsko|Francúzsku]], ktoré sa uskutoční [[7. máj]]a, postúpili centrista [[Emmanuel Macron]] a kandidátka krajne pravicového [[Front national (súčasné Francúzsko)|Front national]] [[Marine Le Penová]]. Vyplýva to z čiastkových výsledkov zverejnených francúzskym ministerstvom vnútra. Po sčítaní 97 percent hlasov vedie Macron so ziskom 23,86 percenta hlasov, druhá Le Penová dostala 21,43 percenta hlasov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/ciastkove-vysledky-potvrdzuju-volebn/256023-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[23. apríl]] – {{Minivlajka|Venezuela}} Masové protivládne protesty vo Venezuele'''</br>
Tisícky Venezuelčanov vyšli v sobotu do ulíc [[Caracas]]u, aby vyjadrili úctu najmenej 20 obetiam protivládnych demonštrácií, ktoré v uplynulých týždňoch zachvátili krajinu. Masové protestné akcie vyvolané spormi ohľadom právomocí opozíciou ovládaného parlamentu trvajú vo [[Venezuela|Venezuele]] už od začiatku apríla. Opoziční lídri sa okrem iného dožadujú vypísania predčasných volieb. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/venezuela-tisicky-ludi-pochodovali-c/255897-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[19. apríl]] – {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Britský parlament schválil predčasné voľby'''</br>
Dolná snemovňa britského parlamentu veľkou väčšinou schválila návrh premiérky [[Theresa Mayová|Theresy Mayovej]] na vypísanie predčasných parlamentných volieb v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Budú sa konať už [[8. jún]]a. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/britsky-parlament-schvalil-predcasne/255276-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[18. apríl]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Pochod proti korupcii v Bratislave'''</br>
Centrom [[Bratislava|Bratislavy]] pochodovali tisíce ľudí proti [[Korupcia|korupcii]]. Trasa pochodu viedla z [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovho námestia]] cez [[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]] a [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrovu ulicu]] na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]], kde prebiehala hlavná časť programu. Podľa odhadu organizátorov, ako aj príslušníkov bratislavskej mestskej polície, sa pochodu zúčastnilo zhruba 5 000 ľudí. Protikorupčný pochod zorganizovali dvaja 18-roční stredoškoláci Karolína Farská a Dávid Straka. Ako tvrdia, sú unavení z toho, že peniaze sa strácajú v korupčných aférach a politici hlas ľudí vôbec nepočúvajú. Dôsledky korupcie musia podľa nich znášať obyčajní ľudia. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/bratislava-centrom-mesta-pochodovali-ti/255087-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[17. apríl]] – {{Minivlajka|Kórejská republika}} Obžaloba bývalej juhokórejskej prezidentky'''</br>
[[Kórejská republika|Juhokórejská]] prokuratúra obžalovala zosadenú prezidentku [[Pak Kun-hje]] a jej prípad predložila súdu. Prvá juhokórejská prezidentka čelí obvineniam z úplatkárstva, zneužitia právomocí a vyzradenia štátneho tajomstva. Obvinenia však odmieta. Súdny proces by sa mal začať v najbližších týždňoch. Môže trvať až šesť mesiacov a počas neho Pak Kun-hje zostane vo väzbe. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/juhokorejska-prokuratura-obzalovala/254874-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[17. apríl]] – {{Minivlajka|Turecko}} Posilnenie prezidentských právomocí pre Erdogana'''</br>
Tureckému prezidentovi [[Recep Tayyip Erdoğan|Recepovi Tayyipovi Erdoğanovi]] sa podarilo v referende presadiť posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému v [[Turecko|Turecku]] zo súčasného parlamentného na prezidentský. Podľa predbežných výsledkov referenda, po zrátaní 99 percent odovzdaných hlasov, zvíťazili zástancovia ústavných zmien v pomere 51,37 ku 48,63 percenta. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/turecki-volici-v-referende-tesne-schv/254848-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[13. apríl]] – {{Minivlajka|Ukrajina}} Nadija Savčenková založila novú politickú stranu'''</br>
Členka ukrajinského parlamentu [[Nadija Viktorivna Savčenková]] oznámila vznik novej politickej strany, ktorá nesie názov Verejná a sociálna platforma Nadije Savčenkovej. Savčenková bola pôvodne členkou strany Baťkivščyna bývalej ukrajinskej premiérky [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julije Tymošenkovej]]. Na jej kandidátke bola v roku 2014 - počas svojho väznenia v Rusku - zvolená do ukrajinského parlamentu, Verchovnej rady. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/savcenkova-zalozila-novu-politicku/254520-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[7. apríl]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Ján Richter zostáva ministrom'''</br>
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny [[Ján Richter]] ([[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]) ostáva vo funkcii. Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi pre kauzu Čistý deň a ďalšie údajné pochybenia podali opozičné strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]]-[[NOVA (politická strana)|NOVA]]. Za vyslovenie nedôvery Richterovi hlasovalo len 57 poslancov zo 128 prítomných. Proti vysloveniu nedôvery hlasovali všetci prítomní poslanci Smeru-SD a [[MOST – HÍD|Mostu-Híd]], ministra podržali aj členovia [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], zdržal sa len [[Jaroslav Paška]]. Za zosadenie ministra z funkcie hlasovali poslanci SaS, OĽaNO-NOVA, [[SME RODINA – Boris Kollár|Sme rodina]] aj [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a väčšina nezaradených. [[Richard Vašečka]] z OĽaNO-NOVA nehlasoval. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/jan-richter-ostava-ministrom-prace/253327-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[6. apríl]] – {{Minivlajka|Spojené štáty}} {{Minivlajka|Sýria}} USA zaútočili na sýrske vládne jednotky'''</br>
[[Spojené štáty]] odpálili približne 60 riadených striel na leteckú základňu v [[Sýria|Sýrii]]. Strely [[Tomahawk (strela)|Tomahawk]] boli odpálené z dvoch amerických vojnových lodí operujúcich v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]]. Podľa agentúry AP išlo o prvý priamy útok USA na jednotky sýrskeho prezidenta [[Baššár al-Asad|Bašára Asada]] a súčasne o najdramatickejšie vojenské rozhodnutie [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] od jeho januárového nástupu do funkcie amerického prezidenta. Donald Trump obhajoval svoje rozhodnutie zaútočiť na leteckú základňu v Sýrii v reakcii na tohtotýždňový chemický útok, ktorý si vyžiadal najmenej 86 životov.
 
'''[[6. apríl]] – {{Minivlajka|EÚ}} {{Minivlajka|Ukrajina}} EP odhlasoval zrušenie vízovej povinnosti pre Ukrajinu'''</br>
[[Európsky parlament]] odhlasoval zrušenie [[Vízum|vízovej povinnosti]] pre [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Rozhodnutie ešte musia formálne potvrdiť členské štáty. Bezvízový styk pre Ukrajincov začne platiť v júni. Podľa nových pravidiel budú môcť cestovať a zotrvať v [[Schengenský priestor|schengenskom priestore]] maximálne 90 dní v rámci 180-dňového obdobia. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/europarlament-odobril-bezvizovy-styk-s/253181-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[5. apríl]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Mečiarove amnestie po 19 rokoch zrušené'''</br>
Poslanci [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] zrušili [[Mečiarove amnestie|amnestie Vladimíra Mečiara]] z 3. marca a 7. júla 1998 a milosť exprezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] svojmu synovi z 12. decembra 1997. Dosiahli to prijatím uznesenia, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných. Uznesenie podporili všetci prítomní poslanci [[SMER – sociálna demokracia|Smeru-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST – HÍD|Mostu-Híd]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]]-[[NOVA (politická strana)|NOVA]] aj [[SME RODINA – Boris Kollár|Sme rodina]]. Kladne hlasovali aj všetci nezaradení poslanci okrem Petra Marčeka. Uznesenie nepodporili poslanci [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]]. [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]] môže do 60 dní rozhodnutie parlamentu zrušiť. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-zrusili-meciarove-amnestie/253003-clanok.html teraz.sk]</ref>
'''[[3. apríl]] – {{Minivlajka|Srbsko}} Alexandar Vučić víťazom prezidentských volieb v Srbsku'''</br>
Víťazom prezidentských volieb v [[Srbsko|Srbsku]] sa už v prvom kole stal súčasný premiér [[Alexandar Vučić]], ktorý získal 55,1 percenta odovzdaných hlasov. Na základe oficiálnych, takmer kompletných výsledkov to potvrdila srbská štátna volebná komisia. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/v-srbskych-prezidentskych-volbach-ne/252411-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[3. apríl]] – {{Minivlajka|Ekvádor}} Lenín Moreno víťazom prezidentských volieb v Ekvádore'''</br>
Víťazom druhého kola prezidentských volieb v [[Ekvádor]]e sa stal ľavicový kandidát vládnucej strany PAIS [[Lenín Moreno]], ktorý tesne porazil konzervatívca [[Guillermo Lasso|Guillerma Lassa]]. Moreno získal 51 percent hlasov, zatiaľ čo Lasso 49 percent, pričom spočítaných je 94 percent odovzdaných hlasov. Volebná komisia víťaza volieb oficiálne zatiaľ nevyhlásila. Lasso však už výsledky spochybnil vyhlásil, že bude požadovať prepočítanie hlasov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/ekvador-ma-noveho-prezidenta-tesne-v/252413-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2. apríl]] – {{Minivlajka|Arménsko}} Víťazstvo vládnej strany RPA v parlamentných voľbách v Arménsku'''</br>
Podľa odhadov volebných výsledkov, zverejnených štátnymi médiami, zvíťazila v parlamentných voľbách v [[Arménsko|Arménsku]] vládnuca Republikánska strana prezidenta [[Serž Sarkisjan|Serža Sarkisjana]], ktorá získala 46 percent hlasov. K očakávanému tesnému súboju s centristickou alianciou Prekvitajúce Arménsko podnikateľa Gagika Carukjana nedošlo, tá získala podľa odhadov iba 25 percent hlasov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/armensko-parlamentne-volby-vysledky/252396-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1. apríl]] – {{Minivlajka|Vatikán}} {{Minivlajka|Slovensko}} Arcibiskup Ottonello novým apoštolským nunciom na Slovensku'''</br>
[[František (pápež)|Pápež František]] vymenoval za [[Apoštolský nuncius|apoštolského nuncia]] na Slovensku arcibiskupa [[Giacomo Guido Ottonello|Giacoma Guida Ottonella]], doterajšieho apoštolského nuncia v [[Ekvádor]]e. Doterajší apoštolský nuncius Mons. [[Mario Giordana]] končí v úrade v dôsledku dosiahnutia kánonickým právom predpísanej vekovej hranice 75 rokov. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/kbs-papez-vymenoval-za-apostolskeho/252227-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
== Marec ==
'''[[31. marec]] – {{Minivlajka|Nemecko}} Nemecko spoplatní diaľnice'''</br>
Nemecká Spolková rada, ktorá reprezentuje 16 spolkových krajín definitívne schválila spoplatnenie nemeckých diaľnic pre osobné motorové vozidlá d roku 2019. Schválený návrh je kompromisom prijatým v decembri spoločne s [[Európska komisia|Európskou komisiou]], ktorá [[Nemecko]] zažalovala na [[Súdny dvor Európskej únie|Európskom súdnom dvore]]. Schválený kompromis nadväzuje na systém kompenzácií pre vlastníkov tzv. ekologických áut. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/nemecky-parlament-definitivne-schvali/252063-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[30. marec]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Bola schválená novela ústavy umožňujúca zrušiť Mečiarove amnestie'''</br>
Poslanci [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] 124 hlasmi schválili zmenu [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|ústavy]], ktorá má smerovať k zrušeniu [[Mečiarove amnestie|amnestií Vladimíra Mečiara]]. Za novelizáciu ústavy hlasovali všetci prítomní koaliční poslanci, okrem [[Anton Hrnko|Antona Hrnka]] zo [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], všetci poslanci [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]]-[[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[SME RODINA – Boris Kollár|Sme rodina]] a väčšina poslancov [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a nezaradených. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-schvalili-zmenu-ustavy-meci/251895-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[29. marec]] – {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Theresa Mayová odštartovala brexit'''</br>
[[Spojené kráľovstvo|Britská]] premiérka [[Theresa Mayová]] potvrdila v britskom parlamente odštartovanie procesu, ktorého výsledkom bude [[vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie]]. Urobila tak iba niekoľko minút po tom, ako ňou podpísaný list osobne prevzal v [[Brusel]]i od britského veľvyslanca Tima Barrowa predseda [[Európska rada|Európskej rady]] [[Donald Tusk]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/mayova-podpisala-list-ktorym-britan/251543-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[29. marec]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Novozvolená verejná ochrankyňa práv sa ujala svojho úradu'''</br>
Novozvolená verejná ochrankyňa práv [[Mária Patakyová]] sa oficiálne ujala svojho úradu. V reprezentatívnych priestoroch [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] zložila slávnostný sľub a z rúk predsedu Národnej rady SR [[Andrej Danko|Andreja Danka]] si prevzala oprávňujúci dekrét. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/m-patakyova-budem-nezavislou-apolit/251684-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[28. marec]] – {{Minivlajka|Škótsko}} Škótsko sa pripravuje na druhé referendum o nezávislosti'''</br>
Škótsky parlament schválil návrh premiérky [[Nicola Sturgeonovej|Nicoly Sturgeonovej]] na usporiadanie druhého, právne záväzného referenda o nezávislosti [[Škótsko|Škótska]]. Za návrh hlasovalo 69 poslancov, 59 sa vyslovilo proti. Sturgeonová má v pláne vypísať druhé referendum o odchode Škótska zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] medzi jeseňou [[2018]] a jarou [[2019]]. Na to však potrebuje súhlas Londýna. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/skotsky-parlament-schvalil-navrh-na/251504-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[27. marec]] – {{Minivlajka|Bulharsko}} Bývalý premiér Bojko Borisov víťazom predčasných volieb v Bulharsku'''</br>
Strana Občania za európsky rozvoj Bulharska podľa odhadov zvíťazila v nedeľných predčasných parlamentných voľbách v [[Bulharsko|Bulharsku]]. Ústredná volebná komisia po spracovaní približne 90 percent odovzdaných hlasovacích lístkov informovala, že prozápadná strana GERB získala vo voľbách 32,58 percenta hlasov. Bulharská socialistická strana, ktorá sa zasadzuje za tesnejšie kontakty s [[Rusko]]m, má zatiaľ podporu 26,82 percenta voličov a podľa agentúry DPA zostáva v opozícii. Vodca GERB, bývalý bulharský premiér [[Bojko Borisov]], už deklaroval, že je pripravený vytvoriť novú vládu. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/bulharsko-prozapadna-gerb-vyhrala-vo/251164-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[27. marec]] – {{Minivlajka|Kórejská republika}} Zosadená juhokórejská prezidentka bude čeliť trestnému stíhaniu'''</br>
[[Kórejská republika|Juhokórejská]] prokuratúra rozhodla o tom, že požiada o vydanie zatykača na zosadenú juhokórejskú prezidentku [[Pak Kun-hje]]. Bývalá prezidentka čelí obvineniam z úplatkárstva, zneužitia právomocí a vyzradenia štátneho tajomstva. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/juzna-korea-prokuratura-poziada-pak/251137-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[25. marec]] – {{Minivlajka|EÚ}} Lídri 27 krajín EÚ podpísali Rímsku deklaráciu'''</br>
Na záver slávnostného rímskeho [[Európska rada|samitu]] šéfovia štátov a vlád 27 členských krajín [[Európska únia|Európskej únie]] podpísali na Kapitolskom námestí v [[Rím]]e spoločné záverečné vyhlásenie - Rímsku deklaráciu, ktorá zakotvuje princíp viacrýchlostnej Európy a záväzok pracovať na posilnení Únie prostredníctvom "ešte väčšej integrácie a väčšej solidárnosti" medzi jej členmi. K jej podpisu došlo pri príležitosti 60. výročia podpísania [[Rímske zmluvy|Rímskych zmlúv]], ktoré tvoria jeden zo základov terajšieho európskeho spoločenstva. Za Slovensko ju podpísal premiér [[Robert Fico]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/lidri-eu-chcu-na-dnes-oslavach-rims/250928-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[16. marec]] – {{Minivlajka|Holandsko}} Holandský premiér Rutte víťazom parlamentných volieb'''</br>
Stredopravicová strana premiéra [[Mark Rutte|Marka Rutteho]] Strana za slobodu a demokraciu je víťazom parlamentných volieb v [[Holandsko|Holandsku]]. V 150-člennej dolnej komore parlamentu získala 33 kresiel, najviac zo všetkých politických subjektov - je to však o osem mandátov menej než dostala v predošlých voľbách. Radikálna Strana za slobodu populistu [[Geert Wilders|Geerta Wildersa]] získala 20 kresiel a pozíciu druhej najsilnejšej strany v krajine. Strany Kresťanskodemokratická výzva a liberálna D66 získali po 19 mandátov. Protieurópsky zameraná Socialistická strana získala 14 mandátov, rovnako ako Zelená ľavica. Strana práce je najväčším sklamaním terajších volieb, keď z 38 poslaneckých kresiel klesli na deväť. Do parlamentu sa celkovo dostalo až 13 strán. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/v-holandskych-parlamentnych-volbach/249189-clanok.html teraz.sk]</ref>
'''[[13. marec]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Budú Mečiarove amnestie po 19 rokoch zrušené?'''</br>
Predstavitelia [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016|vládnej koalície]] zmenili názor na možnosť zrušenia [[Mečiarove amnestie|Mečiarových amnestií]], keď sa po rokovaní koaličnej rady dohodli na kompromisnom riešení, ktoré počíta s tým, že [[Národná rada Slovenskej republiky|národná rada]] a [[Ústavný súd Slovenskej republiky|ústavný súd]] dostanú zmenou [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|ústavy]] kompetencie, aby mohli konať. Keď ich dostanú, budú môcť poslanci pristúpiť k zrušeniu Mečiarových amnestií. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/koalicia-na-vladu-predlozi-ustavn/248641-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[13. marec]] – {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Britský parlament schválil návrh zákona o brexite'''</br>
[[Spojené kráľovstvo|Britský]] parlament schválil v pôvodnej podobe návrh zákona o brexite. Stalo sa tak po tom, ako horná komora parlamentu - Snemovňa lordov - netrvala na dvoch dodatkoch, ktoré do zákona presadila a Dolná snemovňa ich krátko predtým zamietla. Premiérke [[Theresa Mayová|Therese Mayovej]] to umožní iniciovať článok 50 [[Lisabonská zmluva|Lisabonskej zmluvy]], čím sa oficiálne spustí dvojročný proces rokovaní o [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ]].
 
'''[[13. marec]] – {{Minivlajka|Maďarsko}} János Áder zostáva maďarským prezidentom'''</br>
Maďarský parlament zvolil súčasného prezidenta [[Maďarsko|Maďarska]] [[János Áder|Jánosa Ádera]] do funkcie prezidenta na ďalšie päťročné obdobie. Nový mandát mu začne plynúť v máji 2017.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/prieskum-vacsina-madarov-podporuje/248579-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[10. marec]] – {{Minivlajka|Kórejská republika}} Juhokórejská prezidentka definitívne odvolaná'''</br>
[[Kórejská republika|Juhokórejský]] ústavný súd potvrdil rozhodnutie parlamentu o zosadení prezidentky [[Pak Kun-hje]] z funkcie. O definitívnom odvolaní prezidentky rozhodol osemčlenný senát ústavného súdu jednomyseľne. Nové prezidentské voľby sa podľa juhokórejských zákonov musia konať do 60 dní od zosadenia prezidenta, pričom sa predpokladá, že sa tak stane [[9. máj]]a. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/juhokorejsky-ustavny-sud-potvrdil-r/248129-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[9. marec]] – {{Minivlajka|Česko}} Miloš Zeman sa bude opätovne uchádzať o prezidentskú funkciu'''</br>
[[Česko|Český]] prezident [[Miloš Zeman]] informoval, že sa v prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia pravdepodobne v januári 2018, bude uchádzať o znovuzvolenie do funkcie hlavy štátu. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/fles-milos-zeman-oznamil-ze-sa-bud/248113-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[9. marec]] – {{Minivlajka|EÚ}} Donald Tusk obhájil post predsedu Európskej rady'''</br>
[[Donald Tusk]] obhájil post predsedu [[Európska rada|Európskej rady]]. Tuska na poste tzv. europrezidenta podporili všetky členské štáty s výnimkou [[Poľsko|Poľska]], uviedol na [[Twitter]]i český premiér [[Bohuslav Sobotka]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/fles-tusk-obhajil-post-predsedu-euro/248066-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[7. marec]] – {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Snemovňa lordov schválila dodatok k zákonu o brexite'''</br>
Horná komora britského parlamentu schválila ďalší dodatok k návrhu zákona premiérky [[Theresa Mayová|Theresy Mayovej]], ktorým sa spustia formálne rokovania o [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie]]. Požaduje sa v ňom, aby konečnú dohodu medzi Londýnom a Bruselom o tzv. brexite ešte schválili obe komory parlamentu. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/brexit-snemovna-lordov-schvalila-dodatok/247669-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[5. marec]] – {{Minivlajka|Rakúsko}} Sebastian Kurz navrhuje vytvoriť utečenecké tábory mimo územia EÚ'''</br>
[[Rakúsko|Rakúsky]] minister zahraničných vecí [[Sebastian Kurz]] navrhol vytvoriť utečenecké tábory mimo územia [[Európska únia|Európskej únie]] a spravovať ich v súčinnosti s [[Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov|Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov]]. Podľa Kurza by takéto zariadenia mohli vzniknúť v [[Gruzínsko|Gruzínsku]] i na západnom [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/sef-rakuskej-diplomacie-navrhuje-budo/247216-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[4. marec]] – {{Minivlajka|Slovensko}} MOST – HÍD o krajských voľbách'''</br>
Republiková rada strany [[MOST – HÍD]] odporúča krajským štruktúram rokovať o vytvorení predvolebných koalícií pre voľby do [[Samosprávny kraj|samosprávnych krajov]] so stranami súčasnej vládnej koalície [[SMER – sociálna demokracia|Smerom-SD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a na južnom Slovensku so štruktúrami [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]]. Strana hovorí aj o možnosti širokých koalícií nielen s parlamentnými, ale aj mimoparlamentnými stranami, ktoré by stáli proti [[Extrémizmus|extrémistickým]] kandidátom. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/rada-mosta-hid-volby-vuc/247074-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2. marec]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Marek Maďarič je za zrušenie Mečiarových amnestií'''</br>
Minister kultúry [[Marek Maďarič]] je prvým politikom [[SMER – sociálna demokracia|Smeru-SD]], ktorý vyhlásil, že ak by bol poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]], tak by hlasoval za zrušenie [[Mečiarove amnestie|Mečiarových amnestií]].<ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/mmadaric-by-hlasoval-za-zrusenie-amn/246618-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2. marec]] – {{Minivlajka|Švédsko}} Švédsko obnovuje povinnú vojenskú službu'''</br>
[[Švédsko|Švédska]] stredoľavá vláda rozhodla o opätovnom zavedení [[Branná povinnosť|brannej povinnosti]], ktorá sa bude vzťahovať na mužov i ženy. Tento krok zdôvodnila zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v [[Európa|Európe]] a krajinách okolo Švédska. Podľa schváleného plánu budú od 1. januára 2018 povolávať do vojenskej služby každoročne najmenej 4 000 osemnásťročných občanov.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/svedsko-planuje-branna-povinnost/246657-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1. marec]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Nástenkový tender konečne na súde'''</br>
Na [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovanom trestnom súde]] v [[Pezinok|Pezinku]] sa začalo konanie v prípade tzv. ''"nástenkového tendra"''. Prokurátor podal v tejto veci obžalobu na päť osôb, medzi nimi aj dvoch bývalých ministrov Mariána J. a Igora Š. Kauza siaha ešte do roku [[2007]]. Vtedajšie [[Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky|ministerstvo výstavby]] zverejnilo oznam o tendri v hodnote 120 miliónov [[euro|eur]] iba na nástenke v uzavretej chodbe ministerstva. Lukratívnu zákazku tak získalo [[konzorcium]], ktoré o súťaži vedelo. O kreslo vtedy prišli dvaja ministri zo [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskej národnej strany]] [[Marian Janušek]] a neskôr jeho nástupca [[Igor Štefanov]].<ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/na-sts-v-pezinku-sa-zacal-proces-s-dvo/246486-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
== Február ==
'''[[284. február]] – {{Minivlajka|USACyprus}} PrvýNa prejavCypre Donaldazostal Trumpaprezidentom vNikos Kongrese USAAnastasiadis'''</br>
[[Cyprus|Cyperským]] prezidentom zostane aj počas ďalšieho päťročného obdobia doterajšia hlava štátu [[Nikos Anastasiadis]] (71). V druhom kole prezidentských volieb porazil so značným náskokom svojho vyzývateľa Stavrosa Malasa, ktorý mu už telefonicky zablahoželal a uznal svoju prehru. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/cyprus-exit-poll-prezident/306623-clanok.html teraz.sk]</ref>
Prezident USA [[Donald Trump]] sa prvýkrát prihovoril k americkým zákonodarcom na spoločnom zasadnutí oboch komôr [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]]. Jeho hodinový prejav vedený v optimistickom a zjednocujúcom duchu bol všeobecne prijatý veľmi pozitívne. Okrem iného v ňom vyjadril podporu [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]], zároveň však opäť zdôraznil, že členské krajiny NATO si musia splniť svoje finančné záväzky a zvýšiť výdavky, ktoré vynakladajú na spoločnú obranu.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/toto-vsetko-slubil-prezident-d-trump/246378-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
== Január ==
'''[[24. február]] – {{Minivlajka|EÚ}} Juncker sa vyslovil za vytvorenie viacrýchlostnej Európskej únie'''</br>
'''[[30. január]] – {{Minivlajka|OSN}} {{Minivlajka|Cyprus}} Bezpečnostná rada OSN predĺžila o šesť mesiacov mierovú misiu na Cypre'''</br>
Predseda [[Európska komisia|Európskej komisie]] [[Jean-Claude Juncker]] je za vytvorenie viacrýchlostnej [[Európska únia|Európskej únie]] po odchode [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] z nej. Členské štáty, ktoré chcú napredovať v európskej integrácii, by podľa neho nemali byť zdržiavané tými ostatnými.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/juncker-sa-vyslovil-za-vytvorenie-viacr/245585-clanok.html teraz.sk]</ref>
[[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostná rada OSN]] jednomyseľne prijala rezolúciu, ktorou sa o ďalších šesť mesiacov - do konca júla 2018 - predĺži mandát jej mierovej misie na [[Cyprus|Cypre]] (UNFICYP). Cyprus je rozdelený na etnickom základe od invázie [[Turecko|Turecka]] v roku [[1974]], ktorá bola reakciou na štátny prevrat s cieľom pripojiť tento ostrov ku [[Grécko|Grécku]]. [[Severocyperská turecká republika|Cyperskí Turci]] vyhlásili v roku [[1983]] nezávislosť, ktorú však uznalo len Turecko. Cieľom dlhoročných rokovaní pod záštitou OSN je zjednotenie ostrova vytvorením federácie. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/bezpecnostna-rada-osn-cyprus/305792-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2029. februárjanuár]] – {{Minivlajka|SlovenskoFínsko}} JozefVíťazom Mihálprezidentských opúšťavolieb SaSvo Fínsku je súčasný prezident Sauli Niinistö'''</br>
Úradujúci fínsky prezident [[Sauli Niinistö]] presvedčivo zvíťazil aj v tohtoročných voľbách hlavy štátu, ktorých prvé kolo sa konalo vo [[Fínsko|Fínsku]] v nedeľu. Vo funkcii tak zostane ďalších šesť rokov. Podľa konečných výsledkov Niinistö (69) porazil svojho najvážnejšieho súpera - kandidáta zelených Pekku Haavista - v pomere 62,7 ku 12,4 percenta odovzdaných hlasov. Druhé kolo volieb tak nie je potrebné. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/vitazom-prezidentskych-volieb-vo-finsku/305409-clanok.html teraz.sk]</ref>
Poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] a zakladajúci člen strany [[Sloboda a Solidarita]] [[Jozef Mihál]] sa po ôsmich rokoch rozhodol kvôli rozdielnym názorom s predsedom [[Richard Sulík|Richardom Sulíkom]] zo strany vystúpiť.<ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/jmihal-konci-v-opozicnej-sas-mandat/244883-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1629. februárjanuár]] – {{Minivlajka|SlovenskoRumunsko}} OpozíciiRumunsko sa nepodarilohistoricky odvolaťprvú Roberta Ficapremiérku'''</br>
[[Rumunsko]] má po prvý raz v histórii premiérku v osobe [[Viorica Dancilová|Vioricy Dancilovej]] (54). Parlament v [[Bukurešť|Bukurešti]] zvolil dlhoročnú sociálnodemokratickú europoslankyňu, kandidátku vládnej PSD za predsedníčku vlády pomerom hlasov 286 : 136 pri jednom zdržaní sa. Poslanci súčasne vyjadrili dôveru 27-člennému vládnemu kabinetu novej premiérky. <ref>[https://svet.sme.sk/c/20749137/rumunsko-ma-historicky-prvu-premierku-v-osobe-vioricy-dancilovej.html#ixzz56EH4tvCl teraz.sk]</ref>
Predseda vlády SR [[Robert Fico]] ostáva vo funkcii, opozícii sa ho pre kauzu cien energií odvolať nepodarilo. Za zosadenie premiéra na mimoriadnej schôdzi [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] hlasovalo 60 poslancov zo 130 prítomných.<ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/zamer-opozicie-nevysiel-r-fico-ost/244292-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1627. februárjanuár]] – {{Minivlajka|SlovenskoČesko}} HazardVíťazom prezidentských volieb v BratislaveČesku sa stal dostalMiloš zelenúZeman'''</br>
Víťazom [[Česko|českých]] prezidentských volieb 2018 sa stal [[Miloš Zeman]]. Úradujúca hlava štátu porazila v rozhodujúcom druhom kole volieb v dňoch 26.-27. januára vyzývateľa [[Jiří Drahoš|Jiřího Drahoša]] a zvíťazila po piatich rokoch aj v historicky druhej priamej voľbe prezidenta. Miloša Zemana podporilo pri volebnej účasti 66,6 percenta 51,38 percenta voličov, jeho vyzývateľovi Jiřímu Drahošovi odovzdalo svoj hlas 48,61 percenta oprávnených občanov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/volby-cr-prezidentske-volby-2018-sa/305224-clanok.html teraz.sk]</ref>
[[Bratislava|Bratislavskí]] mestskí poslanci neschválili absolútny zákaz umiestnenia herní na celom území hlavného mesta napriek [[Petícia|petícii]], ktorú podporilo 136 139 obyvateľov.<ref>[http://www.teraz.sk/regiony/bratislavski-mestski-poslanci-neschva/244282-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1519. februárjanuár]] – {{Minivlajka|SlovenskoPeru}} Oslabený{{Minivlajka|Vatikán}} Pápež František pricestoval klubdo OĽaNOPeru'''</br>
Poslanci [[NárodnáFrantišek rada Slovenskej republiky(pápež)|NárodnejPápež rady SRFrantišek]] pokračuje vo svojej ceste po [[VieraLatinská Amerika|Latinskej DubačováAmerike]] aštvordňovou návštevou [[Oto ŽarnayPeru]], odišlikde z poslaneckéhookrem klubuiného [[OBYČAJNÍna programe ĽUDIAstretnutie as nezávislédomorodými osobnosti|OĽaNO-NOVA]]obyvateľmi amazonského regiónu. <ref>[http://www.teraz.sk/slovenskozahranicie/vpapez-dubacovafrantisek-apricestoval-odo-zarnay-odchadzajuperu/244057303702-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1517. februárjanuár]] – {{Minivlajka|Česko}} EurópskyBabišova parlamentmenšinová ratifikovalvláda obchodnúpodáva dohodu s Kanadoudemisiu'''</br>
Česká menšinová vláda pod vedením premiéra [[Andrej Babiš|Andreja Babiša]] odhlasovala v stredu svoju demisiu. Urobila tak po utorňajšom rozhodnutí Poslaneckej snemovne, ktorá odmietla Babišovmu kabinetu vysloviť dôveru. Vláda však bude pri moci až do vymenovania novej vlády. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/babisova-mensinova-vlada-podava-demisiu/303295-clanok.html teraz.sk]</ref>
[[Európsky parlament]] ratifikoval [[Komplexná hospodárska a obchodná dohoda|Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu]] s [[Kanada|Kanadou]], známu pod skratkou CETA. Otvoril tým cestu k predbežnému uplatňovaniu dohody už od marca. CETA vojde definitívne do platnosti po ratifikácii v 38 národných a regionálnych parlamentoch členských štátov [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/europsky-parlament-ratifikoval-obchodn/243948-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1316. februárjanuár]] – {{Minivlajka|TurkménskoRumunsko}} PrezidentRumunský Turkménskaprezident získalvymenoval 97,69za %dočasného hlasovpremiéra Mihaia Fifora'''</br>
Rumunský prezident [[Klaus Iohannis]] vymenoval v utorok ministra obrany [[Mihai Fifor|Mihaia Fifora]] za dočasného premiéra po tom, ako doterajší predseda vlády [[Mihai Tudose]] nečakane odstúpil z funkcie pre politické spory. [[Rumunsko]] čaká zostavovanie novej vlády už tretíkrát od parlamentných volieb z decembra 2016. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/rumunsky-prezident-vymenoval-za-docasn/303159-clanok.html teraz.sk]</ref>
Prezidentom [[Turkménsko|Turkménska]] sa opäť stal úradujúci prezident [[Gurbanguly Berdymuchamedov]]. Svoje hlasy mu vo voľbách odovzdalo 97,69 percenta voličov. Berdymuchamedov bude najvyšší úrad zastávať tretie funkčné obdobie.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/volby-v-turkmensku-vyhral-staronovy-p/243485-clanok.html teraz.k]</ref>
 
'''[[12. február]] – {{Minivlajka|Nemecko}} Frank-Walter Steinmeier bude nemeckým prezidentom'''</br>
Spolkové zhromaždenie zvolilo na svojom zasadnutí v [[Berlín]]e dlhoročného ministra zahraničných vecí a rešpektovaného sociálneho demokrata [[Frank-Walter Steinmeier|Franka-Waltera Steinmeiera]] na päťročné funkčné obdobie za 12. prezidenta [[Nemecko|Nemeckej spolkovej republiky]] od druhej svetovej vojny. Šesťdesiatjedenročný diplomat Steinmeier vystrieda vo funkcii 77-ročného [[Joachim Gauck|Joachima Gaucka]], ktorý vlani oznámil, že sa vzhľadom na svoj vek nebude uchádzať o ďalší mandát. Gauckov mandát sa končí 18. marca.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/nemecko-prezident-steimaier/243357-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[8. február]] – {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Brexit má zelenú'''</br>
Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili návrh zákona o notifikácii [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|vystúpenia z EÚ]], ktorým [[Spojené kráľovstvo]] koncom marca spustí dva roky oficiálnych rokovaní o svojom odchode z [[Európska únia|Európskej únie]]. Po schválení návrhu zákona Dolnou snemovňou o ňom musí ešte hlasovať Snemovňa lordov.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/dolna-snemovna-schvalila-zakon/242813-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[8. február]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Novou verejnou ochrankyňou práv bude Mária Patakyová'''</br>
Novou verejnou ochrankyňou práv na Slovensku bude [[Mária Patakyová]]. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady SR, keď nominantke koaličného [[MOST – HÍD|Mostu-Híd]] odovzdali v tajnej voľbe 75 hlasov. Patakyová nahradí vo funkcii [[Jana Dubovcová|Janu Dubovcovú]], ktorej sa končí funkčné obdobie 28. marca.<ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/novou-ombudsmankou-je-maria-patakyova/242745-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[8. február]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Rezignácia predsedu regulačného úradu'''</br>
Po rozruchu, ktorý vo verejnosti vyvolali zmeny v cenách energií a vody na začiatku roku sa predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví [[Jozef Holjenčík]] vzdal funkcie predsedu úradu. Tým mu zároveň zaniká aj funkcia predsedu Regulačnej rady.<ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-j-holjencik-konci-vo-fun/242486-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[6. február]] – {{Minivlajka|Nemecko}} Oficiálnou kandidátkou CDU/CSU na post kancelárky je opäť Merkelová'''</br>
Predsedníctva strán únie [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|CDU]]/[[Kresťansko-sociálna únia Bavorska|CSU]] sa na spoločnom zasadaní v [[Mníchov]]e dohodli, že ich oficiálnou kandidátkou na post nemeckého kancelára pred septembrovými parlamentnými voľbami bude už po štvrtýkrát súčasná kancelárka [[Angela Merkelová]].<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/oficialnou-kandidatkou-cducsu-na-post/242224-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2. február]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Jednokolová voľba županov'''</br>
Poslanci [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady]] schválili novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, podľa ktorej sa budú predsedovia [[Samosprávny kraj|samosprávnych krajov]] voliť po novom už len v jednom kole. Zároveň schválili zlúčenie termínu volieb do vyšších územných celkov a komunálnych volieb. Tie sa budú od roku 2022 konať v jeden deň.<ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/predsedov-krajov-budu-ludia-po-novom-v/241612-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1. február]] – {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Britskí poslanci odhlasovali vládny návrh zákona o brexite'''</br>
Poslanci Dolnej komory britského parlamentu schválili veľkou väčšinou vládny návrh zákona, ktorý umožní kabinetu premiérky [[Theresa Mayová|Theresy Mayovej]] otvoriť rokovania o [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|vystúpení krajiny z EÚ]].<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/britski-poslanci-odhlasovali-vladny-n/241436-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
== Január ==
'''[[30. január]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Daniel Lipšic odstúpil z funkcie predsedu hnutia NOVA'''</br>
[[Daniel Lipšic]] odstúpil z funkcie predsedu hnutia [[NOVA (politická strana)|NOVA]]. Dôvodom je vyšetrovanie minuloročnej dopravnej nehody. Zostáva v hnutí ako radový člen. O novom predsedovi rozhodne republiková rada hnutia v marci.<ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/daniel-lipsic-nova-odstupenie-predseda/240920-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2915. január]] – {{Minivlajka|NemeckoVatikán}} MartinPápež Schulzsa kandidátomobáva SPDvypuknutia najadrovej spolkového kanceláravojny'''</br>
Predsedníctvo [[SociálnodemokratickáFrantišek strana Nemecka(pápež)|Sociálnodemokratickej stranyPápež NemeckaFrantišek]] oficiálnevyjadril nominovaloreálne bývaléhoobavy predseduz [[Európskymožného parlament|Európskehovypuknutia parlamentu]]jadrového [[Martin Schulz|Martina Schulza]] dokonfliktu. tohtoročnýchZároveň voliebzopakoval akosvoju kandidátavýzvu na postcelosvetové spolkovéhonukleárne kanceláraodzbrojenie. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/nemeckopapez-vedeniesa-spdobava-nominovalovypuknutia-schulzajadrovej-vojny/240745302976-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2714. január]] – {{Minivlajka|BulharskoNórsko}} OgňanNórsko Gerdžikov predsedomštyri dočasnejmesiace vládypo vvoľbách Bulharskunovú vládu'''</br>
Štyri mesiace po voľbách zostavili tri [[Nórsko|nórske]] strany novú menšinovú vládu pod vedením doterajšej premiérky [[Erna Solbergová|Erny Solbergovej]]. Jej Konzervatívna strana (Höyre) sa už v piatok - po necelých dvoch týždňoch rozhovorov - dohodla na koaličnej spolupráci s pravicovo-populistickou Pokrokovou stranou (FrP) a liberálnou stranou Venstre. Kabinet bude v parlamente podporovať aj centristická Kresťanská ľudová strana (KrF). Novej menšinovej koalícii totiž chýba jeden mandát do parlamentnej väčšiny 85 kresiel. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/norsko-ma-styri-mesiace-po-volbach/302816-clanok.html teraz.sk]</ref>
V [[Bulharsko|Bulharsku]] sa ujala moci dočasná úradnícka vláda premiéra [[Ogňan Gerdžikov|Ogňana Gerdžikova]], ktorá má viesť krajinu do marcových predčasných volieb. Predčasné parlamentné voľby sú dôsledkom rezignácie stredopravicovej vlády [[Bojko Borisov|Bojka Borisova]] po víťazstve [[Rumen Radev|Rumena Radeva]] v novembrových prezidentských voľbách nad kandidátom vládnucej strany.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/bulharsko-vlady-sa-ujal-docasny-ura/240474-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2613. január]] – {{Minivlajka|RakúskoČesko}} AlexanderDo Vandruhého derkola Bellenvolieb sav ujalČesku funkciepostupujú rakúskehoZeman prezidentaa Drahoš'''</br>
Po sčítaní odovzdaných hlasov zo 100 percent volebných okrskov zvíťazil v prvom kole českých prezidentských volieb súčasný prezident [[Miloš Zeman]] so ziskom 38,56 percenta, na druhom postupovom mieste skončil akademik [[Jiří Drahoš]], ktorého podporilo 26,60 percenta voličov. Volebná účasť dosiahla 61,92 percenta. Porazení kandidáti [[Michal Horáček]], [[Mirek Topolánek]], [[Pavel Fischer]] a [[Vratislav Kulhánek]], ktorým dohromady odovzdalo hlas 1,2 milióna ľudí, vyzvali svojich voličov, aby v druhom kole podporili Drahoša. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/prve-vysledky-vitazom-prveho-kola-zeman/302671-clanok.html teraz.sk]</ref>
Nový [[Rakúsko|rakúsky]] prezident [[Alexander Van der Bellen]] zložil slávnostnú prísahu a ujal sa svojej funkcie. Tento bývalý predseda strany Zelených sa tak stal vôbec prvým opozičným politikom na poste rakúskeho prezidenta.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/rakusko-novy-prezident-van-der-bellen/240230-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2412. január]] – {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} BrexitVoľby musído schváliťEurópskeho parlamentu sa budú konať 23. – 26. britskýmája parlament2019'''</br>
Voľby do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] sa uskutočnia 23. – 26. mája 2019. Jednomyseľne o tom vo štvrtok na svojom zasadnutí v [[Brusel]]i rozhodlo predsedníctvo Európskeho parlamentu a lídri jeho politických skupín. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/brief-volby-do-europarlamentu-sa-budu/302459-clanok.html teraz.sk]</ref>
Britský najvyšší súd rozhodol, že vláda premiérky [[Theresa Mayová|Theresy Mayovej]] musí získať súhlas parlamentu, kým spustí proces odchodu [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] z [[Európska únia|Európskej únie]], teda tzv. [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|brexit]]. To môže prípadne oddialiť premiérkin plán začať rokovania s EÚ o brexite koncom marca.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/fles-najvyssi-sud-spojene-kral/239836-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2211. január]] – {{Minivlajka|BulharskoEkvádor}} RumenEkvádor Radevudelil novýmobčianstvo bulharskýmzakladateľovi prezidentomstránky WikiLeaks'''</br>
[[Ekvádor]] udelil občianstvo zakladateľovi webovej stránky [[WikiLeaks]] [[Julian Assange|Julianovi Assangeovi]], ktorý už vyše päť rokov žije v azyle na ekvádorskom veľvyslanectve v [[Londýn]]e. Britské ministerstvo zahraničných vecí už skôr uviedlo, že zamietlo žiadosť Ekvádoru udeliť 46-ročnému Assangeovi, ktorý sa narodil v [[Austrália (štát)|Austrálii]], diplomatický štatút. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/ministerka-ekvador-udelil-obcianstvo-zak/302344-clanok.html teraz.sk]</ref>
Nový [[Bulharsko|bulharský]] prezident [[Rumen Radev]] sa po slávnostnej inaugurácii v [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Sofia)|Chráme svätého Alexandra Nevského]] v bulharskej metropole [[Sofia]] ujal svojho úradu. Vo svojom prvom prejave vo funkcii prezidenta zdôraznil myšlienku kontinuity a prisľúbil, že sa v mene demokracie bude snažiť o jednotnú spoločnosť.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/novy-bulharsky-prezident-rumen-radev-s/239540-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[2110. január]] – {{Minivlajka|GambiaKatalánsko}} GambijskýKatalánski exprezident Yahya Jammehseparatisti sa vzdal mocidohodli ana opustilPuigdemontovom krajinuznovuzvolení'''</br>
Katalánske separatistické strany sa dohodli na znovuzvolení [[Carles Puigdemont|Carlesa Puigdemonta]] do funkcie predsedu katalánskej vlády. Puigdemont sa naďalej zdržiava v [[Brusel]]i, kam ušiel v októbri po tom, ako ho vláda v [[Madrid]]e v dôsledku snáh o vyhlásenie nezávislosti [[Katalánsko|Katalánska]] zbavila funkcie predsedu katalánskej vlády. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/katalanski-separatisti-sa-dohodli-na-/301977-clanok.html teraz.sk]</ref>
Dlhoročný bývalý prezident Gambie [[Yahya Jammeh]] sa vzdal moci a odletel z krajiny niekoľko týždňov po prehratých decembrových prezidentských voľbách. Yahya Jammeh viac než mesiac odmietal uznať výsledky prezidentských volieb, v krajine vyhlásil výnimočný stav a armádu uviedol do najvyššej pohotovosti.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/gambijsky-exprezident-yahya-jammeh-sa-v/239498-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[209. január]] – {{Minivlajka|USAKĽDR}} Donald{{Minivlajka|Kórejská Trumprepublika}} saJužná stalKórea 45.a KĽDR vydali po skončení prezidentomrozhovorov Spojenýchspoločné štátovvyhlásenie'''</br>
Zástupcovia [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnej]] a [[Kórejská republika|Južnej Kórey]] sa stretli na prvých vzájomných rozhovoroch od decembra 2015. Rozhovory sa konali v tzv. Dome mieru, ktorý sa nachádza na juhokórejskej strane [[Demilitarizovaná zóna (Kórea)|demarkačnej línie]]. Severokórejský vodca [[Kim Čong-un]] a juhokórejský prezident [[Mun Če-in]] mohli priebeh stretnutia sledovať naživo a mohli doň zasiahnuť prostredníctvom horúcej linky. Obe delegácie sa dohodli na zriadení priamej vojenskej linky a začatí spolupráce a rozvoji vzťahov prostredníctvom rokovaní na rozličných úrovniach. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/juzna-korea-a-kldr-vydali-po-skonceni/301861-clanok.html teraz.sk]</ref>
[[Donald Trump]] zložil slávnostnú prísahu do rúk predsedu [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu USA]] [[John G. Roberts|Johna Robertsa]] a stal sa tak 45. [[Prezident Spojených štátov|prezidentom Spojených štátov]].<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/donald-trump-45-prezidentom-spojenych-st/239355-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[178. január]] – {{Minivlajka|Severocyperská turecká republika}} AntonioParlamentné voľby na TajaniSevernom novýmCypre predsedomvyhrala Európskehovládnuca parlamentustrana'''</br>
Predčasné parlamentné voľby v medzinárodne neuznanej [[Severocyperská turecká republika|Severocyperskej tureckej republike]] priniesli najväčší zisk vládnucej Strane národnej jednoty (UBP). Konzervatívno-nacionalistická UBP pod vedením terajšieho severocyperského premiéra [[Hüseyin Özgürgün|Hüseyina Özgürüna]] získala podľa predbežných výsledkov približne 35,6 percenta hlasov, čo jej však nepostačuje na samostatné vládnutie a musí si hľadať koaličného partnera. Na druhej priečke vo výsledkoch sa umiestnila s približným ziskom 20,9 percenta Republikánska turecká strana (CTP). Celkove bude v novozvolenom severocyperskom parlamente pôsobiť šesť strán, ktoré prekročili päťpercentné kvórum. Volebná účasť dosiahla 66,2 percenta. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/parlamentne-volby-na-severnom-cypre-vyhr/301746-clanok.html teraz.sk]</ref>
Novým predsedom [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] sa stal kandidát [[Európska ľudová strana|Európskej ľudovej strany]] Talian [[Antonio Tajani]]. Zvolený bol až v poslednom, štvrtom kole voľby. V tajnom hlasovaní získal 351 hlasov, jeho protikandidát a líder socialistov v EP [[Gianni Pittella]] získal 282 hlasov.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/fles-antonio-tajani-sa-stal-novym-pre/238792-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[177. január]] – {{Minivlajka|Spojené kráľovstvoIrán}} TheresaIránske revolučné Mayovágardy predstavilapotlačili plánprotivládne brexituprotesty'''</br>
[[Irán]] a jeho bezpečnostné zložky ukončili vlnu nepokojov spojených s protivládnymi protestami, ktoré sa začali minulý mesiac. Oznámili to v nedeľu Iránske revolučné gardy. Vo vyhlásení na svojej webovej stránke obvinili z nepokojov [[Spojené štáty]], [[Izrael]] a [[Saudská Arábia|Saudskú Arábiu]], ako aj exilovú opozičnú skupinu Ľudoví mudžahedíni a podporovateľov monarchie, ktorú zvrhla islamská revolúcia v roku [[1979]]. Protivládne protesty vypukli [[28. december|28. decembra]] v meste [[Mašhad]] a rozšírili sa aj do mnohých ďalších miest, pričom si vyžiadali najmenej 21 obetí na životoch. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/iranske-revolucne-gardy-vyhlasili-v/301483-clanok.html teraz.sk]</ref>
Britská premiérka [[Theresa Mayová]] predstavila svoje plány týkajúce sa odchodu [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] z [[Európska únia|Európskej únie]]. Potvrdila, že pôjde o tzv. tvrdý [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|brexit]], pri ktorom Spojené kráľovstvo opustí jednotný trh EÚ, jurisdikciu [[Súdny dvor Európskej únie|Európskeho súdneho dvora]] i ďalšie únijné inštitúcie a prevezme späť kontrolu nad svojimi hranicami a migráciou.<ref>[http://www.teraz.sk/ekonomika/britania-premierka-mayova-odmietla/238688-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[105. január]] – {{Minivlajka|NemeckoSlovensko}} ZomrelE. Jurinová a J. Viskupič sa bývalývzdávajú nemeckýmandátov prezidentposlancov RomanNR HerzogSR'''</br>
Poslanci [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] za hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]] [[Erika Jurinová]] a [[Jozef Viskupič]] sa vzdali poslaneckých mandátov a budú sa venovať len výkonu funkcie predsedov [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského]] resp. [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]]. Jozef Viskupič zároveň vyzval poslanca NR SR a predsedu [[Trenčiansky samosprávny kraj|Trenčianskeho samosprávneho kraja]] [[Jaroslav Baška|Jaroslava Bašku]] zo [[SMER – sociálna demokracia|Smeru-SD]], aby zvážil svoje rozhodnutie, z úcty k občanom kraja sa pridal k ich kroku a venoval sa len jednej funkcii. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/e-jurinova-j-viskupic-mandat/301222-clanok.html teraz.sk]</ref>
Vo veku 82 rokov zomrel bývalý [[Nemecko|nemecký]] prezident [[Roman Herzog]]. Bol v poradí siedmym nemeckým prezidentom v rokoch 1994 – 1999. Predtým pôsobil ako predseda Spolkového ústavného súdu v Karlsruhe.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/nemecko-vo-veku-82-rokov-zomrel-byval/237383-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[85. január]] – {{Minivlajka|IránMoldavsko}} ZomrelMoldavský bývalýústavný iránskysúd prezidentopäť Rafsanžánídočasne odobral právomoci prezidentovi'''</br>
Moldavský ústavný súd opäť dočasne odobral právomoci prezidentovi [[Igor Dodon|Igorovi Dodonovi]]. Stalo sa tak po tom, čo prezident odmietol podpísať parlamentom schválený zákon obmedzujúci vysielacie práva ruských televíznych staníc, ktoré v [[Moldavsko|Moldavsku]] šíria propagandu. Tento týždeň moldavský ústavný súd dočasne zbavil prezidenta právomocí už po druhý raz. Prvýkrát sa tak stalo v utorok, keď Dodon odmietol vymenovať ministrov, ktorých obvinil z neschopnosti a spojitosti s rôznymi škandálmi. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/moldavsky-ustavny-sud-opat-dodon/301308-clanok.html teraz.sk]</ref>
Vo veku 82 rokov zomrel bývalý [[irán]]sky prezident [[Alí Akbar Hášimí Rafsanžání]]. Duchovný Rafsandžání bol jedným z architektov islamskej revolúcie, ktorá v roku 1979 zvrhla šacha [[Mohammad Rezá Šáh Pahlaví|Mohammada Rezu Pahlavího]] a ustanovila v Iráne náboženský štát.<ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/vo-veku-82-rokov-zomrel-byvaly-iransk/237123-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[74. január]] – {{Minivlajka|Portugalsko}} ZomrelEurópska bývalýkomisia portugalskýpodala prezidentžalobu Máriona SoaresČesko, Maďarsko a Poľsko pre kvóty'''</br>
Vo[[Európska komisia]] podala na vekusúd 92Európskej rokovúnie zomrelžalobu bývalýproti [[PortugalskoČesko|portugalskýČesku]] politik, [[Mário SoaresMaďarsko|Maďarsku]]. Počas svojej politickej kariéry dvakrát zastával post predsedu vlády (1976 – 1978 a 1983[[Poľsko|Poľsku]] vzhľadom 1985)na aodmietavý vpostoj rokochvoči 1986programu prerozdeľovania 1996žiadateľov bolo portugalským prezidentom[[azyl]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/byvalyeuropska-portugalskykomisia-prezidentpodala-azalobu-na-premicr/237034301022-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[42. január]] – {{Minivlajka|RumunskoIrán}} SorinProtesty Grindeanuv novýmIráne rumunskýmmajú premiéromuž 20 obetí'''</br>
Najmenej 20 ľudí už bolo zabitých v priebehu vlny protivládnych protestov, ktorá v [[Irán]]e vypukla minulý štvrtok. Irán od štvrtka zažíva vlnu protestov proti ekonomickej politike vlády, na ktorých však zaznievajú i politické požiadavky. Demonštrácie vypukli v druhom najväčšom iránskom meste [[Mašhad]]; rozšírili sa aj do ďalších miest vrátane [[Teherán]]u a celkovo pritiahli tisíce účastníkov. Polícia už zadržala stovky osôb. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/protesty-v-irane-maju-uz-20-obeti/300618-clanok.html teraz.sk]</ref>
[[Rumunsko|Rumunský]] parlament vyjadril dôveru novému premiérovi, sociálnemu demokratovi [[Sorin Grindeanu|Sorinovi Grindeanovi]] a schválil 26-členný koaličný vládny kabinet. Vládnu koalíciu vytvorili víťazní sociálni demokrati spoločne s Alianciou liberálov a demokratov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/rumunsko-parlament-dal-zelenu-novej-vl/236646-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[41. január]] – {{Minivlajka|HaitiBulharsko}} Novým{{Minivlajka|EÚ}} Estónsko odovzdalo prezidentomštafetu Haitipredsedníctva budeRady Jovenel MoiseBulharsku'''</br>
[[Estónsko]] ukončilo 31. decembra svoje polročné predsedníctvo v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]] a odovzdalo štafetu Bulharsku. [[Bulharsko]], ktoré po prvýkrát vo svojej histórii preberá šéfovanie EÚ, chce byť "čestným sprostredkovateľom" pri riešení základnej politickej agendy EÚ. Mottom bulharského predsedníctva je "V jednote je sila". <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/estonsko-odovzdalo-stafetu-predsednictva/300526-clanok.html teraz.sk]</ref>
Oficiálnym víťazom novembrových prezidentských volieb na Haiti sa stal 48-ročný podnikateľ [[Jovenel Moise]]. Oznámil to v utorok volebný tribunál, ktorý skonštatoval, že nenašiel dôkazy svedčiace o závažných podvodoch pri hlasovaní. Moise zvíťazil už vo voľbách v októbri 2015, avšak volebná komisia vtedy výsledky anulovala pre závažné porušenia volebného zákona. Na čele krajiny stojí od februára 2016 dočasný prezident [[Jocelerme Privert]]. Moise by mal prevziať úrad 7. februára. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/prezidentom-na-haiti-sa-stal-podnikatel/236522-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1. január]] – {{Minivlajka|Taliansko}} MaltaTaliansko predsedníckoupredsedá krajinouOrganizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe'''</br>
[[Taliansko]] prevzalo v pondelok od [[Rakúsko|Rakúska]] na jeden rok predsedníctvo v [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe |Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]]. Mieni sa viac zamerať sa na oblasť [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] a s ňou spojené výzvy a príležitosti vrátane utečeneckej krízy a chce dosiahnuť mierové riešenie konfliktu na východe [[Ukrajina|Ukrajiny]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/taliansko-predseda-organizacii-pre-bezpe/300597-clanok.html teraz.sk]</ref>
[[Malta]] prevzala od [[Slovensko|Slovenska]] na šesť mesiacov rotujúcu funkciu predsedníckej krajiny [[Európska únia|Európskej únie]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/malta-prevzala-od-slovenska-rotujucu-fu/236157-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
'''[[1. január]] – {{Minivlajka|OSN}} OSN má nového generálneho tajomníka'''</br>
Nový [[Generálny tajomník OSN|generálny tajomník OSN]], bývalý portugalský premiér [[António Guterres]], sa ujal funkcie. Vo svojom prvom vyhlásení v novej funkcii vyzval na mier vo svete. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/novy-sef-osn-po-nastupe-do-funkcie-z/236110-clanok.html teraz.sk]</ref>
 
== Referencie ==