Slapy (astrofyzika): Rozdiel medzi revíziami

'''Slapy''' (iné názvy: '''slapové pohyby''', '''slapové deformácie''', '''slapové javy''') sú periodické zmeny rozloženia hmoty [[AstronomickýAstronomické objektteleso|kozmickéhoastronomického telesa]] vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažli­vých síl iných kozmickýchastronomických telies, napr. v prípade planéty [[Zem]] vplyvom [[Mesiac]]a a v menšej miere vplyvom [[Slnko|Slnka]]. Príslušné sily (vyvolané gravitačným poľom kozmických telies), ktoré tieto zmeny podmieňujú, sa nazývajú '''slapové sily'''.

Slapová sila je druhotným efektom [[Gravitačná sila|gravitačnej sily]] a jej dôsledkom je napr. [[príliv]] a [[odliv]] na Zemi (tzv. [[oceánske slapy]]). Vzniká preto, že [[gravitačné pole]] nie je konštantné pozdĺž celého telesa. Keď sa teleso ocitne pod vplyvom gravitácie iného telesa, gravitačné zrýchlenie na bližšej a vzdialenejšej strane sa môže výrazne líšiť. To vedie k deformácii tvaru telesa bez toho, aby sa zmenil jeho objem. Ak má teleso na začiatku guľový tvar, slapová sila má tendenciu deformovať ho do tvaru [[elipsoid]]u s dvoma vydutinami, jednou na strane otočenej k telesu a druhou na strane odvrátenej.

Najsilnejšie sa prejavujú ako periodické zmeny vodnej hladiny morí ([[príliv]] a [[odliv]]) a vzdušných más. Príliv (stúpanie morskej hladiny) nastáva na strane privrátenej a odvrátenej od Mesiaca; odliv (klesanie morskej hladiny) na najväčšej kružnici ležiacej medzi nimi. V dôsledku rotácie Zeme, ktorá sa odzrkadľuje v zdanlivom dennom pohybe Mesiaca, prebiehajú slapy s periódou mesačného obehu vzhľadom na bod na rotujúcej Zemi zhruba za 24 h 50 min; každých 12 h 25 min nastáva preto príliv. Stav hladiny vody závisí od kulminácie Mesiaca. Pri nove a splne sa slapové efekty zvýraznia (podiel slapových síl vplyvom Slnka je v rovnakom smere), v prvej a poslednej štvrti sú slapové sily vplyvom Mesiaca posunuté o 90 ° vzhľadom na gravitačné pôsobenie Slnka. Nepretržitým pohybom vodných hmôt vzniká slapové trenie, ktoré postupne odčerpáva Zemi rotačnú energiu, a teda nepatrne spomaľuje jej rotáciu a pre­dlžuje deň (asi o 1/1000 s za rok); ďalším dôsledkom je zväčšenie vzdialenosti Mesiaca (niekoľko cm za rok). Slapové sily vyvolané Zemou a pôsobiace v raných štádiách vývoja na Mesiac zapríčinili jeho viazanú rotáciu.