Rovnodennosť: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d doplnené linky |
d →Dôsledky: korektúra |
||
Riadok 2:
'''Rovnodennosť''' alebo '''ekvinokcium''' má viacero ekvivalentných definícií:
* jeden z dvoch okamihov (resp. v širšom zmysle - nepresne - dní) za rok, počas ktorých zdanlivá geocentrická [[ekliptikálna dĺžka]] Slnka je 0°, resp. 180° ("zdanlivá" znamená po zohľadnení [[Aberácia (astronómia)|aberácie]] a [[Nutácia|nutácie]] a "geocentrická" znamená pozorovaná hypotetickým pozorovateľom v strede Zeme)
* jeden z dvoch okamihov (resp. dní) za rok, počas ktorých obraz [[Slnko|Slnka]] (presnejšie: stred obrazu Slnka) prechádza [[svetový rovník|svetovým rovníkom]] (inými slovami: ...počas ktorých je [[deklinácia (astronómia)|deklinácia]] Slnka 0 stupňov; ešte inak:...počas ktorých [[ekliptika]] pretína svetový rovník; ešte inak: ... počas ktorých Slnko prechádza bodom rovnodennosti)
* jeden z dvoch okamihov (resp. dní) za rok, počas ktorých zemská os (počas obehu Zeme okolo Slnka) smeruje najmenej "preč od Slnka" a najmenej "smerom k Slnku", t. j. smeruje najviac "nabok od Slnka"
* jeden z dvoch okamihov za rok, počas ktorých existuje jedno miesto na rovníku, na ktorom slnečné lúče dopadajú kolmo na zemský povrch, t. j. Slnko je tam v [[nadhlavník]]u (ak vztiahneme pojem rovnodennosť na celý deň, tak je počas dňa rovnodennosti postupne Slnko v nadhlavníku na celom rovníku)
* jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých sú svetlá časť dňa aj noc takmer rovnako dlhé, teda trvajú 12 hodín ["takmer" je v definícii preto, lebo z rôznych vedľajších príčin v skutočnosti netrvajú počas rovnodennosti deň aj noc úplne presne rovnako dlho]
Riadok 11:
* '''marcová rovnodennosť''' alebo '''jarná rovnodennosť''', ktorá nastáva okolo [[20. marec|20. marca]] a
* '''septembrová rovnodennosť''' alebo '''jesenná rovnodennosť''', ktorá nastáva okolo [[23. september|23. septembra]].
Dňom marcovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli [[jar]], na južnej pologuli [[jeseň]]. Dňom septembrovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jeseň, na južnej pologuli jar. Termín "jarná", resp. "jesenná" rovnodennosť síce prísne vzaté platí len pre severnú pologuľu, ale v astronómii sa tradične používa aj pre južnú.
Bod ekliptiky, v ktorom sa nachádza Slnko v okamihu rovnodennosti, sa nazýva [[bod rovnodennosti]] ([[ekvinokciálny bod]]), t. j. buď [[jarný bod]] alebo [[jesenný bod]].
== Príčina ==
Jav rovnodennosti je spôsobený sklonom [[zemská os|zemskej osi]] od roviny ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka. Ide totiž o miesta na dráhe obehu Zeme okolo Slnka, v ktorých platí, že zemská os smeruje najmenej "preč od Slnka" a najmenej "presne k Slnku", t. j. smeruje najviac "nabok od Slnka". Takáto poloha Zeme spôsobuje, že je severná pologuľa (ako celok) aj južná pologuľa (ako celok) ožarovaná Slnkom rovnako intenzívne, a že je deň rovnako dlhý ako noc.
== Dôsledky ==
V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu – 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V deň jarnej rovnodennosti na [[severný pól|severnom póle]] po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na [[južný pól|južnom póle]] nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým sa končí polárny deň a nastáva polárna noc. Pri jesennej rovnodennosti sa zase začína polárna noc na severnom póle a na južnom sa začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu.
== Výpočet uhla dopadu slnečných lúčov ==
Riadok 29:
90° − x = y
Pre Bratislavu platí 90° − 48° = 42° t. j. [[20. marca]] a [[23. septembra]] napoludnie dopadajú slnečné lúče pod uhlom 42°.
== Pozri aj ==
| |||