Henrich II. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 43:
Rímskym kráľom sa stal po smrti svojho bratranca z druhého kolena cisára [[Otto III. (Svätá rímska ríša)|Otta III.]], A to aj napriek silnej internej opozícii. Kráľom bol korunovaný [[7. jún|7. júna]] [[1002]] v [[Mainz]]i. Jedným z jeho radcov bol [[svätý Gothard]].<ref>http://www.heiligenlegenden.de/literatur/bavaria-sancta/vierter-abschnitt/gotthard/home.html</ref>
 
Jeho vláda bola poznamenaná najmä spory s posilneným poľským štátom, s ktorým bojoval už od roku [[1003]]. Nepriateľstvo s [[Boleslav I. (Poľsko)|Boleslavom Chrabrým]] bolo ukončené v roku [[1018]] budyšínským mierom, ktorým [[Poľsko]] získalo nezávislosť na cisárovi, držbu ríšskych lén Milský a [[Lužice]] a tiež [[Morava (región)|Moravy]]. Naopak sa Henrichovi podarilo využiť slabosti [[České knížectví|českého štátu]] na prelome tisícročia; v novembri [[1002]] prijal [[Vladivoj]] slovenskejčeské krajiny od cisára ako léno a posilnil tak väzbu ČechČiech na ríšu.
 
Henrichovym heslom bolo ''Restauratio imperii francorum'' - obnovenie franskej ríše, vzdal sa snahy o podrobenie všetkých štátov moci cisára a usiloval o posilnenie moci najmä na území za [[Alpy|Alpami]]. Významnú úlohu zohral vo vzťahoch štátu a cirkvi. V rozvoji cirkevnej správy podporoval [[biskup]]mi proti mníšskym rádom a napomáhal im získať svetskú vládu nad rozsiahlymi územiami. Presadzoval [[celibát]] kňazov a dbal na nedědičnost cirkevných úradov. V roku [[1007]] zriadil spolu so svojou manželkou biskupstva v [[Bamberg|Bambergu]], ktorý si tiež zvolil za svoje cisárske sídlo.