Priestor (filozofia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vhodnejší tvar Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d úprava citácie |
||
Riadok 21:
}}</ref> Starí Gréci si uvedomili, že nato, aby mohli existovať veci, musí najskôr existovať priestor, v ktorom by sa mohli veci vyskytovať.
[[Platón]] považuje chápanie priestoru ako: ''„nepodrobený zániku, ale poskytujúci miesto všetkému, čo vzniká; sám zmyslami nevnímateľný, je pochopiteľný akýmsi nejasným usudzovaním a nie spoľahlivo určiteľný,'' vidíme ho ako vo sne a hovoríme, že všetko, čo je, musí byť na nejakom mieste a zaberať nejaký priestor, čo sa však nenachádza ani na zemi, ani na nebi, ani nie je“.<ref>
| | | prekladatelia = [[Július Špaňár]]
| titul = Dialógy I
| vydanie text = Vyd. v tomto výbere 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]]
| rok = 1990
| isbn = 80-222-0125-1
| edícia = Zlatý fond svetovej literatúry
| zväzok edície = 107
| počet strán = 928
| strany =
}}; {{Citácia knihy
| autor = Platon
| odkaz na autora = Platón
| prekladatelia = Július Špaňár
| titul = Dialógy II
| vydanie text = Vyd. v tomto výbere 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Tatran
| rok = 1990
| isbn = 80-222-0126-X
| edícia = Zlatý fond svetovej literatúry
| zväzok edície = 108
| počet strán = 698
| strany =
}}</ref> A tu je prvý vážny problém priestoru.
Priestor je podľa Platóna sám osebe zmyslami nevnímateľný a je pochopiteľný len rozumovou úvahou. Predpokladáme o ňom, že je večný (kde inde by totiž boli veci, ak by nejestvoval?), ale zároveň nemôže byť sám na nejakom mieste, to by predpokladalo existenciu nejakého pôvodnejšieho priestoru.
| |||