Ženeva: Rozdiel medzi revíziami

| area = 15.8693

| population = 185958198979

| population_date = 20092016

| population_density = auto12000

| mayor = [[SandrineEsther SalernoAlderová]]

| mayor_party = [[PartiŠvajčiarska socialistestrana zelených]]

Toho istého roku prišiel do mesta francúzsky reformátor [[Ján Kalvín]] (Jean Calvin), ktorý si tu získal výnimočnú autoritu a zaviedol prísny, takmer [[teokracia|teokratický]] režim. V roku [[1541]] napísal pre Ženevu novú ústavu, podľa ktorej popri obecnom zhromaždení občanov vládol volený zbor dve stodvesto, rada šesťdesiatich a v náboženských záležitostiach konsistorkonzistórium, vedenývedené Kalvínom. V roku [[1553]] dal Kalvín v Ženeve upáliť španielskeho lekára [[Michel Servet|Michela Serveta]], ktorý popieral [[Najsvätejšia Trojica|Najsvätejšiu Trojicu]]. V roku 1559 založil akadémiu pre vzdelávanie kazateľov a v nasledujúcich rokoch sa Ženeva stala útočiskom náboženských exilantovexulantov, podnikavých mešťanov z Francúzska, Talianska a Nemecka. Tým sa mesto nielen rozrástlo, ale aj zbohatlo a začalo zohrávať stále významnejšiu úlohu. Do konca 19. storočia sa stalo najľudnatejším švajčiarskym mestom.

V priebehu 18. storočia narastali spory medzi bohatými mešťaniamešťanmi a ostatnými občanmi bez politických práv. Povstanie z roku [[1707]], ktoré viedol právnik [[Pierre Fatio]], bolo s pomocou ostatných švajčiarskych miest potlačené a Fatio zastrelený. Pri ďalšej vzbure roku [[1737]] bolo 11 mŕtvych. Roku [[1762]] dala mestská rada spáliť spisy ženevského rodáka [[Jean-Jacques Rousseau|J.-J. Rousseaua]] a v roku [[1781]] proti ďalšiemu povstaniu povolali na pomoc francúzskeho kráľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] Po dobytí mesta emigrovalo cez tisíc občanov hlavne do [[Paríž]]a. Avšak v roku [[1793]] "starý režim" definitívne padol a roku [[1794]] bola prijatá nová ústava. Už v tejto dobe bolo hlavným odvetvím v Ženeve [[hodinárstvo]] a [[zlatníctvo]], na druhom mieste textilný priemysel.

V rokoch [[1798]] – [[1814]] patrila Ženeva k [[Francúzsko|Francúzsku]] a po porážke [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]] bol roku [[1815]] založený švajčiarsky [[Ženeva (kantón)|kantón Ženeva]] spojením mesta Ženevy, jeho poddanských území a k nemu [[Viedenský kongres|Viedenským kongresom]] pričlenené bývalé francúzske a savojské územia, medzi ktorými bolo aj mesto [[Carouge]]. Ale aj naďalej mala moc vláda aristokracie, až do roku [[1847]], kedy Ženeva dostáva novú kantonálnu ústavu. V roku [[1848]] schválená spolková ústava Švajčiarska ustanovila Ženevský kantón ako jeden z liberálnych kantónov. Roku [[1839]] tu poľský exilantexulant Patek založil prvú hodinársku továreň (dnes firma [[Patek Philippe]]) a mesto sa rýchlo industrializovalo. V druhej polovici 19. storočia bolo zbúrané mestské hradby a mesto sa veľmi rozšírilo, v tej istej dobe Ženevu však počtom obyvateľov predstihol Zürich. Historické mesto si síce zachovalo svoj pôdorys a strmé, úzke uličky ale takmer všetky budovy boli od tej doby dôkladne prestavané.

V roku [[1863]] tu založil [[Jean Henri Dunant]] Medzinárodný výbor Červeného kríža, najstaršiu medzinárodnú humanitárnu organizáciu, a za tento čin bol v roku [[1901]] vyznamenaný Nobelovou cenou. [[Medzinárodný Červený kríž]] dostal Nobelovu cenu mieru celkom trikrát. V rokoch 1920 – 1946 bola Ženeva sídlom Spoločnosti národov a neskôr viacerých medzinárodných organizáciiorganizácií.

V Ženeve sídli niekoľko medzinárodných organizácií, medzi nimi:

* Historické centrum mesta vzniklo na malom pahorku na ľavom brehu RhonyRhôny, na ktorého vrcholku dnes stojí:

** Katedrála svätého Petra, kamenná románsko-gotická stavba zo začiatku 13. storočia na mieste staršieho kostola zo 6. storočia. Zvyšky starších stavieb sú prístupné v podzemí katedrály. Katedrála bola niekoľkokrát spustošená, v rokoch [[1400]]{{--}}[[1405]] bola pristavená gotická kaplnka Makabejských a nad krížením vznikla štíhla stredná veža. V rokoch [[1536]]{{--}}[[1559]] tu pravidelne kázal JanJán Kalvín, v rokoch [[1752]] – [[1756]] bolo pristavené nové priečelie a v rokoch [[1794]] – [[1798]] tu sídlil revolučný tribunál. Na vežiach je celkom 9 zvonov, najväčší ''La Clémence'' z roku [[1407]] váži 6,2 tony, a od roku [[1749]] je tu aj zvonkohra

** Stena reformátorov z roku [[1909]] na zvyškoch hradieb so sochami G. Farela, J. Kalvína, T. de BezyBèzu a J. Knoxa v nadživotnej veľkosti

Na západnej strane mesta (pravý breh RhonyRhôny) je:

* Na nábreží je pomník rakúskej cisárovnej [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|Alžbety ("SisiSissi")]], ktorá tu bola roku 1898 zavraždená.

== MúzeaMúzeá ==