Wilhelm Röntgen: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
IB norm., formulácie, ref., wl., typografia |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 47:
== Objav „lúčov X“ ==
[[Súbor:X-ray by Wilhelm Röntgen of Albert von Kölliker's hand - 18960123-02.jpg|náhľad|Rtg.
Počas roku [[1895]] Röntgen používal vybavenie vyvinuté jeho kolegami [[Heinrich Rudolf Hertz|Hertzom]], [[Johann Wilhelm Hittorf|Hittorfom]], [[William Crookes|Crookesom]] a [[Filip Lenard|Lenardom]] na výskum účinkov vysokonapäťových elektrických výbojov v sklenených [[vákuum|vákuových]] bankách. Koncom roka [[1895]] títo výskumníci začali skúmať vlastnosti elektrónových lúčov mimo baniek. Na začiatku novembra Röntgen opakoval experiment s jednou z Lenardových baniek, do ktorej bolo pridané tenké [[hliník]]ové okienko, umožňujúce elektrónovým lúčom opustiť banku. Banku obalil [[kartón]]om, aby chránil hliník pred poškodením silným elektrostatickým poľom, ktoré je potrebné na vytvorenie samotných lúčov. Röntgen si všimol, že neviditeľné elektrónové lúče vyvolali efekt [[fluorescencia|fluorescencie]] na malom kartónovom obrázku, namaľovaného platinokyanidom bária, ktorý bol položený neďaleko hliníkového okienka.
Neskoro večer, [[8. november|8. novembra]] [[1895]] sa Röntgen rozhodol tento nápad otestovať. Starostlivo zhotovil čierny kartónový kryt, podobný tomu, ktorý použil na Lenardovej banke. Prikryl ním Hittorf-Crookesovu banku a pripojil [[elektróda|elektródy]] k Ruhmkorffovej cievke, aby získal elektrický náboj. Pred samotným testom s platňou natretou platinokyanidom bária
Röntgen uvažoval, že príčinou by mohol byť nový druh lúčov. 8. november bol piatok, takže využil výhodu voľného víkendu, aby svoje pokusy zopakoval a urobil prvé poznámky. V nasledujúcich týždňoch jedol i spal v laboratóriu a preskúmal mnoho vlastností nových lúčov, ktoré pracovne nazval „lúče X“, použijúc matematické označenie pre niečo neznáme.
|