Ateizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 6593480 používateľa 178.40.60.219 (diskusia) bola vrátená |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 18:
=== Filozofické dôvody ===
Niektorí ateisti zakladajú svoj postoj na racionálnych alebo [[filozofia|filozofických]] [[základ]]och, tvrdiac, že ich postoj je založený na [[logika|logickej]] [[analýza|analýze]] a následnom odmietnutí teistických a náboženských predstáv. Tieto argumenty proti existencii boha vychádzajú z veľkého počtu rôznych [[problém]]ov spojených s náboženskými [[viera]]mi. Hlavným problémom medzi nimi je [[absencia]] akéhokoľvek dôkazu podporujúceho náboženské tvrdenia. Taktiež namiesto zjednodušenia vysvetlenia akým spôsobom [[svet]] funguje, náboženské predstavy naopak toto vysvetlenie komplikujú, a tým prinášajú celý rad nových otázok, ktoré treba zodpovedať. Napríklad:'' aký je pôvod boha (bohov), kde sídli, akými pravidlami sa riadi, aký je vzťah
Veľa ateistov zastáva názor, že ich [[svetonázor]] je iba absenciou určitej viery, a teda že jedinou obranou, ktorú ateizmus potrebuje, je neustály nápor proti náboženským [[téza]]m. Ak sú všetky [[argument]]y teistov vyvrátené, nonteizmus, ako jediná možnosť, sa stane všeobecne platnou. Po stáročia mnoho zástancov ateizmu oponovalo a vyvracalo takzvané dôkazy božskej existencie. Či však všetky argumenty v prospech náboženstiev boli vyvrátené, je naďalej predmetom [[debata|debaty]].
Riadok 26:
Existuje taktiež množstvo ateistov, ktorí napadajú špecifické formy teizmu kvôli ich vnútornej rozporuplnosti. Jeden z najbežnejších argumentov proti existencii boha je takzvaný ''problém zla'' ([[teodicea]]).
:''Problém zla je pravdepodobne najpretrvávajúcejší a najsilnejší argument ateistov proti rôznym náboženským vieram. Kresťanský apologéta [[William Lane Craig]] ho priliehavo nazval ''ateistický smrtiaci argument'' (atheist's killer argument). V skratke tento problém je, že existencia zla vo svete je logicky nezlučiteľná s existenciou dobrotivého Boha, a že je teda rozumnejšie usudzovať, že žiaden
=== Vedecké [[dôvod]]y ===
Väčšina náboženstiev učí, že ľudstvo a [[vesmír]] boli stvorené jedným či viacerými bohmi určitým, viac či menej presným spôsobom. Veľa ľudí, tak ateistov ako i nábožensky založených ľudí, vníma takéto náuky v príkrom protiklade s poznatkami modernej vedy, najmä však [[evolúcia|evolúcie]]. Pre niektorých ateistov je toto postačujúci dôvod na odmietnutie takýchto náboženstiev. Na druhej strane niektorí veriaci z tohto protikladu vyvodzujú opačný záver – že evolúcia je mylná – a zastávajú kontroverzný a pseudovedecký [[kreacionizmus]], navzdory prakticky absolútnemu [[konsenzus|konsenzu]] medzi vedcami ohľadne pravdivosti evolučnej teórie. Iní teisti akceptujú evolúciu ako vedecký fakt, ale nevidia rozumné dôvody pre to, že by medzi učením ich náboženstva a evolúciou bol rozpor.
Je známym faktom, že ľudia zdieľajú 98 % svojho [[genóm|genetického kódu]] so šimpanzmi, 90 % s myšami, 21 % s hlístou a 7 % s baktériou [[escherichia coli|E. coli]]. Takáto perspektíva ale nie je celkom odlišná od väčšiny náboženstiev, ktoré prisudzujú človeku jedinečné a centrálne postavenie vo [[vesmír]]e, napríklad podľa učenia [[kresťanstvo|kresťanstva]], [[islam]]u a [[judaizmus|judaizmu]] bol človek stvorený na ''Obraz Boží'', aby stál na kvalitatívne vyššej úrovni ako zvyšok tvorstva [[Zem]]e, pretože na
Podobne skutočnosť, že naše [[Slnko]] je len jedinou z miliárd hviezd v [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]], ktorá samotná je nepatrná medzi miliardami iných [[galaxia|galaxií]] v nami pozorovateľnom vesmíre, a fakt, že ľudia obývajú vesmír len po zhruba 0,0015 % doby jeho existencie, považuje väčšina ateistov za dostatočný na odmietnutie myšlienky, že vesmír bol stvorený, aby mu vládol človek.
| |||