Charles Darwin: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Pamiatka: drobné |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 24:
Jeho matka zomrela, keď mal iba osem rokov. O rok neskôr nastúpil na školu v Shrewsbury. Po jej dokončení šiel Darwin v roku [[1825]] na [[Univerzita v Edinburgu|Univerzitu v Edinburghu]] študovať medicínu.
V [[Edinburgh]]u ho k zanedbávaniu medicínskych štúdií viedlo znechutenie z hodín anatómie profesora [[Alexander Munro III|Alexandra Munroa III]] a jeho odpor k brutalite [[chirurgia|chirurgie]], ale v druhom ročníku sa stal aktívnym v Student societies for naturalists. V Pilíniovej spoločnosti sa stal horlivým študentom [[Robert Edmund Grant|Roberta Edmunda Granta]], po ňom získal nadšenie pre teórie [[Jean
Jeho otec – nešťastný, že jeho mladší syn nemá záujem o lekárske povolanie – ho v roku [[1827]] prihlásil na [[Christ's College]] v [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] na ''Artium Baccalaurens'', aby sa stal kresťanským duchovným. Bol to rozumný krok v dobe, kedy život [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánskeho]] kňaza poskytoval pohodlný príjem a mnohí anglickí prírodovedci boli duchovnými, ktorí objavovanie zázračných Božích stvorení považovali za svoju povinnosť.
Riadok 30:
V Cambridge Darwin preferoval jazdectvo a streľbu pred štúdiom, a spolu so svojím bratancom Williamom Darwinom Foxom sa ponorili do – v tom čase módneho – (súťažného) zbierania chrobákov. Fox ho predstavil reverendovi [[John Stevens Henslow|Johnovi Stevensovi Henslowovi]], profesorovi botaniky, ktorý mu radil pri ich zbieraní. Charles sa následne zapísal na Henslowov kurz prírodnej histórie. Henslowove stretnutia navštevovalo 78 ľudí vrátane reverenda [[William Whewell|Williama Whewella]] a Charles sa stal obľúbeným žiakom, známym ako „ten, čo kráča s Henslowom“. Keď sa priblížil čas skúšok, Charles sa zameral na štúdium a obzvlášť ho nadchli texty od [[William Paley|Williama Paleyho]], ktoré obsahovali [[argument Božského zámeru]] v prírode. Od Henslowa dostal doučovanie v matematike a teológii, v ktorej na skúškach v januári [[1831]] vynikal. Zvládol i klasiku – matematikou a fyzikou – a skončil ako desiaty zo 178 absolventov.
Hoci získal titul, požiadavky na ubytovanie držali Darwina v Cambridgi do júna a podľa Henslowovho príkladu sa neponáhľal vstúpiť do svätého rádu. Inšpirovaný ''Osobným rozprávaním'' [[Alexander von Humboldt|Alexandra von Humboldta]] chcel študovať prírodnú históriu v [[
Keď Darwin robil vlastný prieskum geologických vrstiev vo [[Wales]]e, dostal správu, že spoločník, s ktorým zamýšľal cestovať, zomrel. To prekazilo jeho plány navštíviť Madeiru, ale po návrate domov dostal druhý list. Henslow ho odporučil na miesto sprievodcu [[Robert FitzRoy|Roberta FitzRoya]], kapitána [[HMS Beagle|HMS ''Beagle'']], ktorý odchádzal v decembri na dvojročnú expedíciu. Na nej chcel zmapovať pobrežie [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], čo bola pre Darwina ako naturalistu veľká príležitosť. Jeho otec mal voči ceste námietky, myslel si, že je to strata času, ale [[Josiah Wedgwood II|Josiah Wedgwood]] ho nakoniec presvedčil, aby syna pustil i zaplatil za výpravu, ktorá sa nakoniec pretiahla na päť rokov.
Riadok 120:
Darwin osobne svoje teórie neobhajoval verejne, hoci prebiehajúce debaty so zaujatím sledoval. Neustále bol chorý a zhromažďoval podporu za pomoci listov a korešpondencie. Jadro kruhu vedeckých priateľov – Huxley, [[Charles Lyell]], [[Joseph Dalton Hooker]] a [[Asa Gray]] – aktívne posúvalo jeho prácu do popredia vedeckej a verejnej scény a obhajovali ho proti mnohým kritikom. Čo Darwin neočakával bolo, že jeho teória sa stala nielen kľúčovou kontroverziou doby, ale rezonovala aj rôznymi dobovými hnutiami, čím sa stala kľúčovým prvkom ľudovej kultúry tohto (a neskoršieho) obdobia. Ako sa pozornosť a kontroverzia stupňovala, kniha bol preložená do množstva jazykov a prešla sériou nových (nezmenených) vydaní čím sa stala základným vedeckým dokumentom prístupným zvedavej strednej triede. Tak sa stala najkontroverznejšou a najdiskutovanejšou vedeckou knihou, ktorá kedy bola napísaná.
=== ''
[[Súbor:Charles Darwin 1880.jpg|thumb|Klasický obraz Darwina ako starého muža]]
Kým choroba Darwina ďalej kvárila a jeho sláva rástla, pokračoval vo svojom úsilí skúmať a písať o problémoch súvisiacich s jeho teóriou. Uskutočňoval prevažne experimenty na semenných rastlinách a kostiach domácich zvierat, no ochorenie v prímorskom letovisku sa stalo impulzom, aby sa zahĺbil do inovatívneho štúdia [[orchidea|orchideí]]. Kvety týchto rastlín riadia opeľovanie hmyzom, čím zabezpečujú krížové oplodnenie a ich homologické časti slúžia pri rôznych druhoch na rôzne účely. Počas pobytu na lôžku sa v jeho izbe uskutočnilo množstvo experimentov na plazivých rastlinách.
| |||