Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Literatúra: doplnená |
→Rodina: fixes |
||
Riadok 51:
V roku [[1314]] vzal [[Devínsky hrad]] z nadvlády [[Rakúsko|Rakúska]], čerpal pritom z vnútorných sporov [[Rímskonemecká ríša|Svätej rímskej ríše]]. V prvej polovici roku [[1315]] zabral [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]], ktorý mal v moci Matúš Čák. V tom čase si vzal za ženu ''Máriu Piastovskú'', dcéru [[Bytom|bytomského]] vojvodu.
V priebehu mája [[1316]] Karol bojoval proti rodine pánov z [[Kysek]]u ([[Kőszegiovci]]). Zároveň niektorí magnáti vo východnej časti krajiny, vedení Kopaszom Borsom, sa proti nemu vzbúrili a uhorskú korunu ponúkli [[Halič (región)|haličskému]] kráľovi ''Andrejovi'', ktorý bol tiež potomkom kráľa Belu IV. Ich vojská však Karol porazil a obsadil ich hrady v Bihárskej, Solnockej, Boršodskej a Klužskej župe. V máji [[1317]] jeho vojská tiež potlačili vzburu synov Omodeja Abu, dobili [[Nevytsky hrad]] ({{Súradnice|48.680833|22.409167|display=inline}} ) a obsadili blízky [[Užhorod]]. Potom vojská obrátil proti Matúšovi Čákovi a dobil 3. novembra 1317 <nowiki/> [[Komárno]]. Karol dobil aj sídlo Kopasza Borsu hrad ''Adrián'' (maď. Adorján {{Súradnice|47.903691|23.127155|display=inline}} v Rumunsku v blízkosti súčasných maďarských a ukrajinských hraníc) <!-- v Zátisí = Tiszántúl or Transtisza --><ref name=":2" />. V týchto bojoch stál po jeho boku aj rodák zo Zvolena magister [[Donč]] neskorší župan [[Zvolenská stolica|Zvolenskej stolice]] a správca [[Komárno|Komárna]].
Karol zvýšil náklady na vojsko, financie pritom čerpal z konfiškácie cirkevného majetku. V roku [[1318]] dobyl a obsadil dŕžavy už synov už zosnulého Ladislava Kána v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] (Transylvánii).
Riadok 66:
Ako vyplýva z charty, ktorú vydal v roku [[1323]] dosiahol "úplné ovládnutie" svojho kráľovstva. V rovnakom roku sa rozhodol presťahovať svoj kráľovský dvor a [[uhorské korunovačné klenoty]] z [[Temešvár|Temesváru]] do [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehradu]] (ako centra svojej ríše) ale aj preto, že Budín mu nedovolil usadiť sa v arpádovskom sídle.
Karol zaviedol mnohé významné politické i ekonomické reformy. V roku [[1323]] sa vzdal kráľovskej výsady oslabenia meny a zaviedol nové dane (lucrum camaræ) s cieľom zabezpečiť kráľovstvu trvalé príjmy. V roku 1323 vykonal peňažnú reformu, keď namiesto znehodnotenej [[Denár (minca)|denár]]<nowiki/>ovej meny zaviedol zlatú a v roku 1325 striebornú menu.<ref name=":0" /> Floriny alebo florény, razené od roku 1325 v novozavedenej [[Mincovňa Kremnica|mincovni v Kremnici]], sa čoskoro stali medzinárodným platobným prostriedkom v celej Európe. [[Zlatý florén]] (alebo [[dukát]]) mal hmotnosť 3,558 g.
Zaviedol takzvaný čestný systém: namiesto veľkých dotácií dostávali verní služobníci úrad (z latinského ctiť) a tým sa stali držiteľmi kráľovského majetku (vrátane hradov) v okresoch a zástupcami kráľa. Ale tieto úrady neboli pridelené na večnosť ale len počas služby kráľovi a kráľ im ich mohol kedykoľvek odobrať. Tento "čestný úrad" bol základom feudalizmu a posilnil Karolovu moc.
Riadok 96:
== Rodina ==
Bol jediným synom [[Karel I. Martel|Karola I. Martela]] z Anjou a [[Klementína Habsburská|Klementíny Habsburskej]]. Z otcovej strany bol potomkom [[kapetovci|kapetovskej]] dynastie z [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Anjou]],
* otec [[Karol Martel z Anjou|Karol Martel]] z dynastie Anjouovcov, [[Salerno|salernský]] princ
* matka [[Klementína Habsburská]], dcéra cisára [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa I]].
| |||