Gotika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d -rozsiahly text bez zdroja
Konysek (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 2:
[[Súbor:Amiens-cathédrale.jpg|right|thumb|[[Katedrála Notre-Dame (Amiens)|Katedrála Notre-Dame]] v [[Amiens]]]]
 
'''Gotika''' alebo '''gotické umenie''' alebo (najmä v architektúre) '''gotický sloh''' bol [[umelecký štýl]], ktorý nasledoval po [[románskeRománske umenie|románskom slohu]] približne od polovice [[12. storočia]] (vo Francúzsku) do konca [[15. storočia]] (v strednej a severnej Európe), kedy toto obdobie vystriedala Renesancia.
 
Pôvodne hanlivé označenie „gotika“ pre nové slohové hnutie vzniklo v 15. storočí v [[Taliansko|Taliansku]], ako prejav renesančnéhovýsledok rozhorčenia renesančných vzdelancov nad cudzím, protiantickýmneantickým importomprínos barbarských [[Góti|Gótov]], ktorých označovali za pôvodcov nového umenia.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Pijoan|meno=José|titul=Dejiny umění|vydanie=2|vydavateľ=Odeon|miesto=Praha|rok=1983|isbn=|edícia=Světové umění|strany=25-60|url=}}</ref> Tento názor o pôvode a zmysle gotiky sa v talianskej renesančnej teórií umenia všeobecne ujal. Pomenovanie „gotika“ prešlo do európskeho povedomia z francúzštiny (''l´art ghotique'') a začalo sa používať najskôr pre [[architektúraArchitektúra|architektúru]] a [[ornamentikaOrnament|ornamentiku]], kde bola nová slohová vyhranenosť najzreteľnejšia.

Od začiatku [[13. storočia]] sa gotika uplatňuje uplatňovala vo všetkých výtvarných disciplínach. Kolískou gotiky bolo politicky, ekonomicky i kultúrne najvyspelejšie francúzske kráľovské územie [[Île-de-France (región)|Île-de-France]]“,. ktoréTu sa zosyntetizovalospojili predchádzajúce podnety ranokresťanských oblastí, orientálnych krajín a [[Byzantská ríša|Byzancie]], ako aj niektoré princípy anglonormanskýchanglonormandských oblastí, [[Burgundsko (región)|Burgundska]] a [[Provensálsko|Provensálska]], prejavujúce sa už v priebehu [[11. storočie|11<ref>Ibidem.]] a [[12s. storočia]]25-60.</ref>
 
Na rozdiel od predošlého [[Románske umenie|románskeho slohu]] priniesla gotika do umeleckého sveta nový zjemnenejší ráz. V porovnaný so strohým a jednoduchým charakterom predošlej doby, sa nie len v architektúre ale postupne aj v sochárstve a maliarstva objavoval čoraz väčší cit pre detail a snaha o precíznejšie znázornenie skutočnosti. Výrazným vplyvom pre tieto zmeny bolo reformačné úsilie v cirkevnej sfére, v ktorej sa od 12. storočia rozširuje rehoľná činnosť a zakladajú nové mníšske rády, čím sa zároveň začali rozvíjať nové kresťanské myšlienky. Okrem vzniku [[Scholastika (filozofia)|scholastiky]], ktorá priniesla do oblasti teológie vedeckejšie poznanie písma svätého, malo veľký význam pôsobenie nových žobravých rádov, františkánov a dominikánov, ktorých myšlienky v spoločnosti šírili slobodnejší pohľad na život (predovšetkým v slobode získavania bohatstva). Ťažisko vedeckej práce sa presunulo z kláštorov na vznikajúce univerzity, čím sa aj umelecký záujem presúval z oblasti cirkevnej do oblasti svetskej. Kultúrne dianie sa tak začalo sústreďovať na kráľovských a šľachtických dvoroch a taktiež začali vznikať nové umelecké centrá v podobe miest.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=HUYGHE|meno=René|titul=Umění středověku: encyklopedie|vydanie=1|vydavateľ=Praha|miesto=Odeon|rok=1969|isbn=|edícia=Světové dějiny|strany=411-449}}</ref>
 
Časové rozdelenie gotického štýlu nemožno presne určiť. Jeho rozpätie sa mení v závislosti na jednotlivých oblastiach Európy, pričom sa vo východnejších častiach gotika objavuje s určitým omeškaním. Keďže sa však jej počiatky vzťahujú na oblasť Francúzska vo väčšine prípadov sa toto obdobie delí podla vývoja v tejto oblasti:
 
'''Raná gotika (Skorá gotika)'''
 
Ranná gotika započala výstavou východnej časti katedrály St. Denis v roku 1140, ktorú inicioval opát Suger.<ref name=":0" /> Obdobie tohoto štýlu vo francúzskom prostredí a predovšetkým dŕžavách kráľa (východnej časti Francúzska) pokračovala až do obdobia okolo roku 1200. Počiatky gotického slohu sa spájajú predovšetkým s oblasťou Il-de-France (severné vnútrozemie). Ostatné oblasti prijímali nový štýl postupne od konca 12. storočia do polovice 13. storočia. V rannom období preberali v architektúra len určite stavebné prvky (rozetové okná, kružby, katedrálny záver). Gotické sochárstvo má svoje počiatky predovšetkým v kamenárskych prácach pre výzdobu stavieb. Nový sloh však prináša nový cit pre trojrozmerné chápanie hmoty.
 
'''Vrcholná Gotika'''
 
Obdobie vrcholnej gotiky sa vo francúzskom prostredí delí na fázu klasickú, ktorá započala okolo roku 1200 a fázu paprskovú alebo rayonantnú, ktorá ju vystriedala od polovice 13. storočia, a ktorá sa v tejto oblasti udržala až do konca 14. storočia.<ref name=":1" /> V ostatnej Európe sa klasická fáza alebo opus francigenum začína uplatňovať od polovice 13. storočia.<ref name=":1" /> Od jej konca sa však v každej z oblastí vyvíja lokálny štýl. V sochárstve a v umeleckom remesla sa prejavuje štýl 1200, kedy sa do západoeurópskeho prostredia dostávajú nové vplyvy z Byzancie a predovšetkým sa začína vynárať nový záujem o obnovu antických princípov v umení. V zápätí od polovice storočia sa však najskôr vo Francúzsku a neskôr v ostatnej Európe začína uplatňovať nový sochársky ideál v podobe esovitého postoja postáv s dobovým oblečením. Maliarstvo v európskom prostredí počas gotického slohu začína upadať a v priestranných katedrálnych stavbách jeho funkciu nahradzujú vitráže, okenné mozaiky zo skla. Jeho tradícia sa však počas 13. storočia uchováva na východe, v ortodoxných zemiach a na apeninskom polostrove v podobe doskových malieb.
 
== Architektúra ==
{{Hlavný článok|Gotická architektúra}}
 
Gotická architektúra sa vyvíjala približne od polovice 12. storočia (vo Francúzsku), do začiatku [[16. storočia]] (v severnej Európe).