Gotika: Rozdiel medzi revíziami

Od začiatku [[13. storočia]] sa gotika uplatňovala vo všetkých výtvarných disciplínach. Kolískou gotiky bolo politicky, ekonomicky i kultúrne najvyspelejšie francúzske kráľovské územie [[Île-de-France (región)|Île-de-France]]. Tu sa spojili predchádzajúce podnety ranokresťanských oblastí, orientálnych krajín a [[Byzantská ríša|Byzancie]], ako aj niektoré princípy anglonormandských oblastí, [[Burgundsko (región)|Burgundska]] a [[Provensálsko|Provensálska]].<ref>Ibidem. s. 25-60.</ref>

Na rozdiel od predošlého [[Románske umenie|románskeho slohu]] priniesla gotika do umeleckého sveta nový zjemnenejší ráz. V porovnaný so strohým a jednoduchým charakterom predošlej doby, sa nie len v architektúre ale postupne aj v sochárstve a maliarstva objavoval čoraz väčší cit pre detail a snaha o precíznejšie znázornenie skutočnosti. Výrazným vplyvom pre tieto zmeny bolo reformačné úsilie v cirkevnej sfére, v ktorej sa od 12. storočia rozširuje rehoľná činnosť a zakladajú nové mníšske rády, čím sa zároveň začali rozvíjať nové kresťanské myšlienky. Okrem vzniku [[Scholastika (filozofia)|scholastiky]], ktorá priniesla do oblasti teológie vedeckejšie poznanie písma svätého, malo veľký význam pôsobenie nových žobravých rádov, františkánov a dominikánov, ktorých myšlienky v spoločnosti šírili slobodnejší pohľad na život (predovšetkým v slobode získavania bohatstva). Ťažisko vedeckej práce sa presunulo z kláštorov na vznikajúce univerzity, čím sa aj umelecký záujem presúval z oblasti cirkevnej do oblasti svetskej. Kultúrne dianie sa tak začalo sústreďovať na kráľovských a šľachtických dvoroch a taktiež začali vznikať nové umelecké centrá v podobe miest.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=HUYGHE|meno=René|titul=Umění středověku: encyklopedie|vydanie=1|vydavateľ=Praha|miesto=Odeon|rok=1969|isbn=|edícia=Světové dějiny|strany=411-449}}</ref>

Obdobie vrcholnej gotiky sa vo francúzskom prostredí delí na fázu klasickú, ktorá započala okolo roku 1200 a fázu paprskovú alebo rayonantnú, ktorá ju vystriedala od polovice 13. storočia, a ktorá sa v tejto oblasti udržala až do konca 14. storočia.<ref name=":1" /> V ostatnej Európe sa klasická fáza alebo opus francigenum začína uplatňovať od polovice 13. storočia.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=HUYGHE|meno=René|titul=Umění středověku: encyklopedie|vydanie=1|vydavateľ=Praha|miesto=Odeon|rok=1969|isbn=|edícia=Světové dějiny|strany=411-449}}</ref> Od jej konca sa však v každej z oblastí vyvíja lokálny štýl. V sochárstve a v umeleckom remesla sa prejavuje štýl 1200, kedy sa do západoeurópskeho prostredia dostávajú nové vplyvy z Byzancie a predovšetkým sa začína vynárať nový záujem o obnovu antických princípov v umení. V zápätí od polovice storočia sa však najskôr vo Francúzsku a neskôr v ostatnej Európe začína uplatňovať nový sochársky ideál v podobe esovitého postoja postáv s dobovým oblečením. Maliarstvo v európskom prostredí počas gotického slohu začína upadať a v priestranných katedrálnych stavbách jeho funkciu nahradzujú vitráže, okenné mozaiky zo skla. Jeho tradícia sa však počas 13. storočia uchováva na východe, v ortodoxných zemiach a na apeninskom polostrove v podobe doskových malieb.