Mramor: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Zloženie: upraveny slovosled
Riadok 15:
 
== Zloženie ==
Podstatnou minerálnou zložkou sú kryštály [[kalcit]]u, resp. [[dolomit (minerál)|dolomitu]]. Ak pôvodný karbonát obsahoval prímes [[íl]]ovej hmoty, tá pri sa pri metamorfóze mení na sľudy a Ca - Al [[kremičitan]]y ([[epidot]], [[diopsid]], [[aktinolit]] a iné). Bežná je tiež prímes [[kremeň]]a, [[chalcedón]]u, [[grafit]]u, [[hematit]]u, [[pyrit]]u, [[limonit]]u, [[tremolit]]u, [[wollastonit]]u a ďalších minerálov<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1979; ''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M]]''. [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 631 - 632</ref>. Z vedľajších súčiastok sú zastúpené [[amfibol]]y, [[chlorit]]y, Mg-[[sľuda]] ([[flogopit]]), [[plagioklas]]y, Mg-[[olivín]], [[serpentín]], [[zoizit]], Ca-[[granát]] a ďalšie. Akcesórie tvoria [[kremeň]], [[granát]], [[sericit]], [[magnezit]], [[magnetit]], [[titanit]] a iné<ref name="www.mineraly.sk">http://www.mineraly.sk (Online) prístup: 17.10.2008</ref>. Minerály ako kremeň, [[albit]], [[sericit]], epidot-zoizitové minerály, chlorit a tremolit indikujú premenu do [[fácia zelených bridlíc|fácie zelených bridlíc]]. Pri metamorfóze vyššieho stupňa a vhodnom chemizme vznikajú minerály ako [[wollastonit]], [[forsterit]], [[diopsid]], [[tremolit]], [[flogopit]] alebo [[plagioklas]]<ref>Krist, E., Krivý, M., 1985; ''Petrológia.'' Alfa, Bratislava, 464 s.</ref>.
 
Textúra býva všesmerná i rovnobežná. Štruktúra je zreteľne zrnitá, od jemných až po hrubozrnné odrody. Pri väčšom obsahu sľudnatých minerálov je i šupinatozrnitá. Sfarbenie majú biele, svetlé, sivé, žltkasté, červenkasté, nazelenalé, modrosivé až čiemosivé (od [[grafit]]u). Chemické zloženie kryštalických vápencov sa podobá organogénnym vápencom, z ktorých premenou vznikli<ref name="www.mineraly.sk"/>. Zelené sfarbenie spôsobujú kremičité minerály obsiahnuté vo vápenci s vysokým obsahom [[horčík]]a. Ak mramor obsahuje väčšie množstvo Ca a Mg kremičitanov, možno ho považovať za [[erlán]]<ref name="www.geologie.estranky.cz"/>.