Októbrová revolúcia: Rozdiel medzi revíziami

→‎Cesta k revolúcii: jednalo. Ty vole prekladaj spisovne do slovenčiny a nedávaj tam tie čechizmy.
(štyl. a mierne dopln., nešlo iba o prerozdelenie pôdy statkárov)
(→‎Cesta k revolúcii: jednalo. Ty vole prekladaj spisovne do slovenčiny a nedávaj tam tie čechizmy.)
{{Hlavný článok|ruská revolúcia 1917}}
[[Súbor:Distribution of newly formed farms in Grodno governorate.jpeg|náhľad|Rozdeľovanie pôdy roľníkom počas Stolypinových reforiem roku 1909. Kobrinský ujezd, Grodnianska gubernia (Ukrajina).]]
[[Cárske Rusko]], oficiálne [[Ruská ríša]], bola vo viacerých ohľadoch zaostalý a vnútorne labilný štát. Napriek určitým demokratickým zmenám po [[Prvá ruská revolúcia (1905 – 1907)|revolúcii v roku 1905]], ako bolo vytvorenie parlamentu ([[Štátna duma Ruskej ríše|Štátnej dumy]]), sa stále jednaloišlo o výrazne autokratický štát s veľkými právomocami cára. Ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] sa však nechcel deliť o moc a nebol naklonený demokratickým reformám alebo [[občianska spoločnosť (moderný význam)|občianskej spoločnosti]], ktoré krajina nutne potrebovala k modernizácii a liberalizácii.<ref>Figes, O., 2005, Lidská tragedie. Ruská revoluce 1981 – 1924. Beta-Borovský Ševčík, Praha-Plzeň.</ref> Rusko bolo prevažne poľnohospodárskou krajinou, ktorá zrušila nevoľníctvo na európske pomery veľmi neskoro, až počas vlády [[Alexander II. (Rusko)|Alexandra II.]] v roku [[1861]]. Ruskí [[roľník|roľníci]], tvoriaci asi 85 % obyvateľstva, však zostávali zúbožení a prevažne hospodáriaci zastaralými metódami. O zmenu pomerov vidieckeho obyvateľstva sa pokúsil svojimi agrárnymi reformami v roku 1906 ruský politik [[Piotr Arkadievič Stolypin|Piotr Stolypin]] (tzv. [[Stolipynove reformy]]). Zmeny však nebolo možné uskutočniť veľkou rýchlosťou, a tak v roku 1914, v predvečer [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], ešte neboli plne realizované.
 
Obdobné problémy mala krajina aj v priemysle. Nárast priemyselnej výroby sústredenej vo veľkých mestách akými bol [[Petrohrad]] a [[Moskva]] mal začiatkom 20. storočia za následok nekontrolovaný nárast množstva robotníkov. Ani ich sociálne problémy cárska vláda zásadným spôsobom neriešila. Z novovznikajúcej strednej vrstvy mestského obyvateľstva a čiastočne aj na vidieku, kde sa v tomto období začali budovať po prvýkrát všeobecné školy, sa na prelome 19. a 20. storočia začali formovať prvé ruské politické strany. Boli to liberálni [[Konštitučno-demokratická strana|konštituční demokrati]], tzv. [[kadeti]] ([[Pavel Nikolajevič Miľukov|Miľukov]]); sociálno-demokratické strany, hlavne socialisti-revolucionári (skr. SR) alebo hovorovo [[eseri]] (najväčšia strana s veľkou podporou na vidieku, [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Kerenskij]], [[Viktor Michajlovič Černov|Černov]], [[Nikolaj Dmitrievič Avksentiev|Avksentiev]]); umiernení socialisti - [[menševici]] (druhá najvýznamnejšia strana, [[Julij Osipovič Martov|Martov]], [[Iraklij Cereteli|Cereteli]], [[Georgij Valentinovič Plechanov|Plechanov]], [[Nikolaj Semionovič Čcheidze|Čcheidze]]) a radikálni socialisti - [[boľševici]] ([[Lev Borisovič Kamenev|Kamenev]], [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev|Zinoviev]], [[Lev Davidovič Trockij|Trockij]], [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenin]], [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]]).<ref name="Smith">Smith, S. A., 2006, The Revolutions of 1917–1918. in Suny, R.G. (Ed.), The Cambridge History of Russia. Vol 3. Cambridge University Press, Cambridge, s. 114 - 139</ref>Menševici a boľševici predstavovali dve krídla rozštiepenej Ruskej sociálno-demokratickej robotníckej strany, ktoré sa rozdelili v roku 1903. Popri týchto stranách existovalo aj silné anarchistické hnutie alebo monarchisti (napr. radikálni [[černosotenci]]).
390

úprav