Stredoeurópske Fórum: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 1 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q5061044) |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Havel_CE_Forum_2.JPG|thumb|300px|Ingo Schulze, Miroslav Kusý, Ágnes Heller, Václav Havel, Jacques Rupnik, Robert Menasse, Krzysztof Czyzewski - Stredoeurópske Fórum 2009]]'''Stredoeurópske Fórum''' je medzinárodné podujatie organizované neziskovou organizáciou [[Projekt Fórum]], ktoré sa koná v Bratislave.
Hlavnou aktivitou je panelová diskusia s hosťami z celého sveta, voľne prístupná širšej verejnosti. Prvému Stredoeurópskemu Fóru (2009) sa podarilo zozbierať 25 osobností - spisovateľov (ruský autor [[Viktor Jerofejev]], nemecký [[Ingo Schulze]], rakúsky [[Robert Menasse]], maďarský [[György Konrád]], slovinský esejista [[Aleš Debeljak]]), historikov (Američania [[Timothy D. Snyder]] a [[Marci Shore]]), politológov (Francúz českého pôvodu [[Jacques Rupnik]], Slovák [[Miroslav Kusý]], britská profesorka [[Mary Kaldor]]), filozofov (maďarská profesorka [[Ágnes Heller]]), lídrov tretieho sektora (Wendy Luers), politikov ([[Václav Havel]], [[Karel Schwarzenberg]], belgický prezident EPP [[Wilfried Martens]], bývalá slovenská ministerka financií, súčasná viceprezidentka EBRD [[Brigita Schmögnerová]]) a žurnalistov (poľský žurnalista, historik a disident [[Adam Michnik]], zakladateľ a šéfredaktor [[Gazeta Wyborcza|Gazety Wyborczej]]). Ústrednou témou Stredoeurópskeho fóra 2009 bola otázka "Čo sa stalo s demokraciou?" a panelisti diskutovali o štyroch okruhoch problémov: "Kde sa začína západ?"; "Otvorená spoločnosť uprostred krízy"; "Druhý život totalitných štruktúr"; a "Únava z demokracie".<ref>http://www.eurozine.com/articles/2009-11-13-newsitem-en.html</ref>
Hlavným cieľom Stredoeurópskeho Fóra 2009 bolo na počesť [[zamatová revolúcia|Zamatovej revolúcie]] sprostredkovať serióznu, otvorenú debatu, ktorá bude mať dlhotrvajúci pozitívny efekt na intelektuálny [[diskurz]] v krajinách strednej a východnej Európy. Sekundárnymi cieľmi boli prepojenie a konfrontácia intelektuálov z postkomunistických krajín s ich kolegami zo západu, tvárou v tvár rastúcej únave z demokracie a rozmachu populizmu v regióne; propagovať hodnoty demokracie, ľudských práv, tolerancie a solidarity; formulovať inovatívne prístupy, ktoré by pomohli strednej Európe prekonať problémy spojené s politickými otázkami a globálnou ekonomickou krízou.
| |||