Saladin (sultán): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
doplnené pramene a literatúra + zmienka o jeho pôvode |
||
Riadok 3:
'''Saladin''' (iné názvy: '''Saladín, Saláhaddín, Saláhuddín, Saláh ad-Dín, Saláhu 'd-Dín'''; [[kurdčina|po kurdsky]]: ''Selahadînê Eyûbî''; {{v jazyku|ara|{{ar|صلاح الدين يوسف ابن ايوب}}|Saláh ad-Dín [iné prepisy: Saláhu 'd-Dín/Saláhaddín/Saláhuddín] Júsuf ibn Ajjúb}}; * [[1138]], [[Tikrít]] – † [[1193]], [[Damask]]) bol [[sultán]] [[kurdi|kurdského]] pôvodu, [[Sunnitský islam|sunnitský]] [[moslim]] a vojenský veliteľ, ktorý žil v [[12. storočie|12. storočí]]. Založil [[dynastia Ajjúbovcov|dynastiu Ajjúbovcov]], ktorá následne vládla v [[Egypt]]e a [[Sýria|Sýrii]] viac ako storočie.
Narodil sa v stredoirackom meste Tikrít do rodiny kurdských emirov. O jeho etnickom pôvode či zaradení sa dodnes vedú spory, pravdepodobne však bol kurdského pôvodu, hoci sa sám neskôr hlásil k arabskej identite. Spočiatku pôsobil v službách Núr ad-Dína Mahmúda ibn Zengího (1146- 1174), ktorý vládol na rozsiahlom sýrsko-irackom území. Po dobytí Egypta a zvrhnutí tamojšej dynastie Fátimovcov sa Saladin viac-menej spod kontroly ibn Zengího dostal, hoci stále zostával jeho vazalom.
V r. [[1187]] zlomil moc [[Križiacky štát|križiackych štátov]] vo [[svätá zem|Svätej zemi]] v [[bitka pri Hattíne|bitke pri Hattíne]] a prinútil ku kapitulácii [[Jeruzalem]]. Neskôr, na konci [[Tretia križiacka výprava|tretej križiackej výpravy]], uzavrel s kresťanskými panovníkmi dohody, ktoré umožňovali pútnikom [[Jeruzalem|Sväté mesto]] slobodne navštevovať. Je uznávaný pre svoju statočnosť, vojenskú zdatnosť ale aj ušľachtilosť a to ako v [[Islam|moslimských]], tak aj v kresťanských krajinách.
O osobe a činoch Saladina prinášajú informácie najmä dva dobové pramene" ''Sultánske anekdoty a jozefovské cnosti'', ktorých autorom bol historik Bahá ad-Dín Šaddád, a ''Cicerónska výrečnosť o dobytí Jeruzalema'', ktorú napísal perzský historik Imád ad-Dín z Isfahánu.<ref>KOVÁCS, A.: Saladin : Arabský rytier či kurdský národný hrdina? In: ''Historická revue'', roč. XXVIII, 2017, č. 7, s. 47.</ref>
== Literatúra ==
* HINDLEY, Geoffrey: ''Saladin a počátky džihádu.'' Praha : Baronet, 2009. 256 s. ISBN 978-80-7384-203-1
* KOVÁCS, Attila: Saladin : Arabský rytier či kurdský národný hrdina? In: ''Historická revue'', roč. XXVIII, 2017, č. 7, s. 46 – 53.
== Iné projekty ==
| |||