Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia |
d Oprava preklepu |
||
Riadok 151:
Podobné súdy sa konali aj v iných európskych štátoch, kde dochádzalo počas druhej svetovej vojny k podobným udalostiam, ako na Slovensku. Rozsudky v nich boli spravidla prísne a tvrdé. Nebrali ohľad na zásluhy alebo popularitu obžalovaných, na ich dobré úmysly, ani na tzv. "politiku menšieho zla".<ref>KAMENEC, I., 2013, Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). Premedia, Bratislava, s. 177</ref> Snahou obžaloby bolo spočiatku súdiť Jozefa Tisa a spol. nie preto, že boli predstaviteľmi Slovenskej republiky, ale preto, že aktívne kolaborovali na zločinoch nacistického Nemecka. Postupne však prevládol názor, že aj vytvorenie samostatného Slovenska znamenalo de iure, aj de facto porušenie vtedajšej česko-slovenskej ústavy, a tak je potrebné aj tento akt riešiť. Či tento názor prevládol po tlaku českej strany (napríklad priamo prezidenta Beneša) sa nedá vylúčiť, keďže tento sa v priebehu svojho exilu počas druhej svetovej vojny opakovane vyjadroval o nutnosti kolektívnej viny všetkých Slovákov za rozbitie ČSR. Známe sú tiež výroky Edvarda Beneša v exile o tom, že "''Tiso musí visieť''".<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 196</ref>
Obhajoba, ale i
Zrejme najdiskutovanejšou otázkou zostáva vykonanie trestu smrti na Jozefovi Tisovi. Je známe, že on aj jeho obhajcovia s udelením tohto trestu rátali, no súčasne sa domnievali, že bývalému prezidentovi bude vzhľadom na verejnú mienku a politickú situáciu udelená milosť. Dokonca aj Alexander Mach sa vyjadril podobne, keď uviedol, že síce očakáva trest smrti pre seba, no bol presvedčený, že Tiso by nemal byť popravený, keďže má podporu cirkvi a väčšiny verejnosti. Tiso počas procesu aj podľa vlastných obhajcov dobre nezapôsobil. Nebol vždy ochotný počúvať rady obhajcov. Radu svojich obhajcov, aby urobil vyhlásenie, v ktorom by odsúdil zločiny nacistického Nemecka odmietol s odôvodnením, že keby odsúdil čokoľvek, čo Nemci popáchali, alebo ľutoval obete, vysvetľovali by si to, že sa zlomil a doznáva vinu.<ref name=IK174>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KAMENEC, I | odkaz na autora = | titul = Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). | url = | vydavateľ = Premedia, Bratislava, s. 174 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Svojim obhajcom uviedol, že o týchto činoch nemal tušenie a prejavoval rozhorčenie nad tým, čo sa v priebehu procesu dozvedel.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 110</ref> Presadenie trestu smrti pre Tisa bolo aj súčasťou vtedajšieho politického súboja, kedy sa týmto spôsobom pokúšala KSS (KSČ) rozložiť Demokratickú stranu.<ref name=IK174>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KAMENEC, I | odkaz na autora = | titul = Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). | url = | vydavateľ = Premedia, Bratislava, s. 174 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Dá sa však konštatovať, že vykonanie trestu smrti nad Jozefom Tisom posilnilo jeho kult osobnosti.<ref>KAMENEC, I., 2013, Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). Premedia, Bratislava, s. 185</ref>
|