Verzia z 12:49, 11. marec 2013 upraviť Addbot (diskusia \| príspevky) 108 055 editací d Bot: Odstránenie 11 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q1053081) ← Predchádzajúca úprava		Aktuálna revízia z 20:08, 25. február 2018 upraviť vrátiť Radoslav Ivan (diskusia \| príspevky) 3 658 editací →‎Dielo: Pravopis Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 7: Dvořák počas ďalších rokov viackrát dostal požiadavku na zloženie violončelového koncertu. Vždy ju však zamietol, pretože nepovažoval violončelo za nástroj vhodný pre sólové uplatnenie. Prekážali mu hlavne jeho najvyššie a najhlbšie polohy. Cesty umelca sú však nevyspytateľné, a tak si Ďvořák nakoniec vybral práve violončelo pre vyjadrenie svojej nostalgickej nálady pri odchode z Ameriky a na druhej strane veľkej radosti z návratu do vlasti. Sám sa vyjadril v tom zmysle, že z rozhodnutia napísať violončelový koncert bol najviac prekvapený azda on sám. Koncert Dvořák zložil v závere svojho pôsobenia na konzervatóriu v New Yorku. Dielu dal však dnešnú podobu až po návrate do Čiech, kde výrazne rozšíril záver a viac ~~tématicky~~tematicky previazal všetky tri vety. Dielo zložil pre violončelistu Hanuše Wihana, avšak kvôli nezhodám, ktoré spôsobili Wihanove návrhy na revíziu koncertu, dielo neuviedol do života. Koncert nakoniec na londýnskej premiére v roku 1896 zahral Leo Stern, s orchestrom pod vedením Dvořáka. Dielo malo veľký úspech. Johannes Brahms, ktorý partitúru videl ešte pre premiérou sa vzrušene vyjadril: "Prečo som len, do čerta nevedel, že je možné napísať violončelový koncert ako je tento? Keby som to vedel, už dávno by som nejaký napísal." Koncert má tri vety:

Violončelový koncert (Dvořák): Rozdiel medzi revíziami