Karol Šmidke: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 31:
Už 8. apríla 1945 sa stal členom Dočasného [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|Ústredného výboru Komunistickej strany Československa]], čím boli predstavitelia slovenských komunistov kooptovaní do celoštátneho vedenia strany. [[IX. zjazd KSČ]] (1949) ho v tejto funkcii potvrdil a zotrval v nej do februára 1951. Na ''Žilinskej konferencii KSS'' v auguste 1945 bol zvolený za podpredsedu Komunistickej strany Slovenska (predsedom sa stal [[Viliam Široký]]). V tejto funkcii zotrval do roku 1950. V rokoch 1945-1951 bol členom [[ÚV KSS|Ústredného výboru KSS]].
 
Od septembra 1945 do augusta 1946 pôsobil na poste predsedu [[Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady od 18. septembra 1945 do 16. augusta 1946|6. Zboru povereníkov]] (fakticky slovenský premiér). Jeho nástupom na tejto funkcii bol od 16. augusta 1946 [[Gustáv Husák]], takto na vedľajšiu koľaj odsunutý dovtedajší vodca slovenských komunistov, čo súviselo s tým, že vedúcu úlohu v KSS začali preberať funkcionári centralisticky a propražsky orientovaní ([[Viliam Široký|Široký]], [[Štefan Bašťovanský|Bašťanovský]])
 
V rokoch 1946-1948 bol podpredsedom a v rokoch 1948-1950 aj predsedom SNR. V rokoch 1945-1948 bol predsedom [[zväz slovenských partizánov|Zväzu slovenských partizánov]]. V povojnových rokoch sa podieľal na vyjednávaniach o parametroch česko-slovenského štátoprávneho usporiadania. V marci 1947 sa zúčastnil porady českých a slovenských komunistov zvolanej k tejto téme, kde síce v zásade vyslovil súhlas s centralizačnými návrhmi zmenšujúcimi kompetencie Slovenska ale v detailoch sa snažil zachovať určitý manévrovací priestor. Argumentoval aj príkladom sovietskej ústavy z roku 1936 alebo novej ústavy Juhoslávie.