|
== Dejiny ==
[[Súbor:1896 telephone.jpg|náhľad|Telefón z roku 1896 ([[Švédsko]])]]
Zvyčajne sa [[vynález]] telefónu prisudzuje vynálezcovi menom [[Alexander Graham Bell]]. Jeho prvý telefón bol zostrojený v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] ([[Spojené štáty|USA]]) v roku [[1876]].<ref name="WDL">{{cite web |url = http://www.wdl.org/en/item/11375/ |title = Alexander Graham Bell Laboratory Notebook, 1875-1876 |website = [[World Digital Library]] |date = 1875-1876 |accessdate = 2013-07-24 }}</ref> Podľa novších údajov vynašiel telefón taliansky vynálezca [[Antonio Meucci]] už v roku [[1849]]. Jeho prvenstvotelenstvo v júni [[2002]] potvrdil napríklad [[Kongres USA|Kongres]] [[Spojené štáty|Spojených štátov]] (Rezolúcia 269). Podľa ďalších zdrojov vynašielKonnto telefón ajsi [[Philipmôžete Reis]] v roku [[1860]], ale jeho [[vynález]] pracoval na princípe dotyku veľmi jemného [[kontakt]]u. [[Vysielač]] ([[mikrofón]]) bol vyrobenývyrobiť z [[pivo|pivného]] vedra a tvarom pripomínal ľudskédvoch [[uchoplast]].ových [[prijímač (komunikácia)|Prijímač]] ([[Reproduktor (elektroakustický menič)|reproduktor]]) bol vyrobený zo šijacej ihlice a krabice od [[cigara|cigár]]. Preto telefón mohol skutočne prenášať ľudský [[hlas (zvukový prejav)|hlas]]téglikov, alekeď veľmi skreslene a muselo sa do neho hovoriť správnou hlasitosťou,ich abydná kontaktprepojíte pracovalniekoľkometrovou správneniťou.
O právo prvenstva na jednotlivé časti [[vynález]]u sa viedlo veľa súdnych sporov. Najmä spoločnosť [[Bell Telephone]] sa snažila chrániť svoje [[patent (právo vynálezcu)|patenty]]. Výsledkom boli ale viac-menej ďalšie nejasnosti. Vec komplikuje aj to, že vynálezcovia predvádzali svoje [[objav]]y [[novinár]]om a [[priemysel]]níkom, namiesto [[publikácia|publikácie]] vo [[veda|vedeckých]] [[časopis]]och.
Treba poznamenať, že súčasný telefón nemá jedného [[vynálezca|vynálezcu]], ale je to výsledok postupného vylepšovania a [[vynález]]ov množstva ľudí.
=== Telefón na inom ako elektrickom princípe ===
Ak budeme za telefón považovať každé zariadenie schopné preniesť hlas na veľkú vzdialenosť, sú [[dejiny]] telefónu oveľa staršie. Prvé telefóny potom boli čisto mechanickým zariadením.
Najobvyklejším bol [[trúbkový telefón]]. Prvý známy opis je z roku [[968]], podľa neho čínsky [[vynálezca]] Kung-Foo-Whing využil rúry na hovor na diaľku. Trúbkové telefóny sa dočkali veľkého rozšírenia v [[lodná doprava|lodnej doprave]], kde umožnili relatívne spoľahlivé [[zvuk]]ové spojenie oddelených častí [[loď|lode]].
Ďalším, ale viac-menej krátkodobým [[typ]]om telefónu, je [[lankový telefón]]. Je tvorený dvoma [[membrána]]mi, spojenými napnutým [[lano]]m, [[niť]]ou alebo [[struna|strunou]]. Chvenie jednej membrány sa strunou prenáša na druhú membránu. Tento telefón si môžete vyrobiť z dvoch [[plast]]ových téglikov, keď ich dná prepojíte niekoľkometrovou niťou.
=== Elektrické telefóny ===
==== Antonio Meucci ====
V súčasnosti sa za vynálezcu telefónu považuje [[Antonio Meucci]]. Jeho telefón bol prvýkrát predvedený v [[New York (mesto)|New Yorku]] v roku [[1860]] a správa o ňom bola publikovaná v miestnej taliansky písanej tlači.
V princípe išlo o [[elektromagnetické pole|elektromagnetický]] [[mikrofón]]/[[slúchadlo]]. [[Zvuk]] rozkmital membránu s [[permanentný magnet|permanentným magnetom]] v [[cievka (elektrotechnika)|cievke]], ktorá previedla pohyb na [[elektrický prúd (veličina)|elektrický prúd]]. Ten potom bol prenesený [[elektrický vodič|drôtom]] do rovnakého zariadenia, ktoré ho premenilo naspäť na [[zvuk]]. Výhodou tohto systému bola vysoká vernosť prenášaného [[zvuk]]u, nevýhodou naopak nízka [[hlasitosť]] a malý dosah.
== Telefonovanie ==
| 